Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo som bol na tribúne

.martin Hanus .časopis .týždeň doma

Keď ma organizátori Národného pochodu za život požiadali, aby som vystúpil pred desiatkami tisícov ľudí, necítil som sa vo svojej koži. Poslaním novinára je byť nezávislým pozorovateľom, ktorý informuje či komentuje.

Ale rečniť na tribúne ako aktívna súčasť mohutného davu?
Nikdy som neodsudzoval Toma Nicholsona, že tak spravil na protigorilích mítingoch – bola to jeho životná kauza, chápal som, že cítil potrebu vystúpiť z novinárskeho tieňa, no bolo mi to trochu cudzie. Keby ma z neznámych dôvodov vyzvali vystúpiť na protikorupčnom pochode, slušne by som odmietol: toto nie je môj džob. Tak prečo som v Košiciach spravil výnimku a rečnil na tribúne o potratoch?
Väčšina kolegov novinárov v tom možno vidí znak náboženského fundamentalizmu a nerealizmu. Ako sa s istou iróniou opýtal komentátor SME: Je toto naozaj najväčší problém Slovenska?
Na túto otázku som si pre seba odpovedal dávnejšie, ešte v čase, keď som nebol kresťanom a pokladal som sa za liberála. Zákon, ktorý umožňuje len tak na požiadanie masovo zabíjať nenarodené deti, je najväčším barbarstvom našej doby – a súčasne hlavnou výzvou tohto storočia. Na protikorupčnom pochode by som nevystúpil, pretože korupcia je zlo, ktoré naše zákony zakazujú. Ale legalizovaný potrat je zlo, ktoré nás stavia mimo civilizácie.
V Košiciach som preto nehovoril k davu v role novinára, ale ako človek. Keď som pred sebou videl tie desaťtisíce zhromaždených ľudí, zväčša praktizujúcich katolíkov, cítil som potrebu to vyjadriť nahlas: nedajme si nahovoriť, že správny katolík má byť proti potratom a správny liberál za slobodu voľby, tu nejde o vec náboženského presvedčenia, ale o ľudskosť.
Účasť 70-tisíc ľudí v Košiciach ma nadchla. Títo ľudia neprišli kričať o väčšie materiálne a sociálne istoty, hoci mnohí asi volia Smer. Neprišli tam, aby sa utvrdzovali v kmeňovej jednote a naháňali inak zmýšľajúcim strach. V skutočnosti zachraňovali povesť našej civilizácie. Dvadsiaty druhý september 2013 sa do slovenských dejín zapíše ako veľký deň. A pre mňa bude určujúcim zážitkom môjho života.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite