Slovenská koruna už niekoľko rokov vytrvalo posilňuje a zatiaľ sa zdá, že tento vývoj bude pokračovať. Je to pre našu ekonomiku dobré alebo nie?
Dôvodom vytrvalého rastu slovenskej koruny voči iným menám sú zdravé fundamenty ekonomiky a s tým spojený príliv kapitálu. Posilňujúca tendencia bola ešte viac zvýraznená vstupom Slovenska do systému výmenných kurzov ERM II v novembri 2005. Trend posilňovania bol v určitých okamihoch natoľko silný, že v snahe pribrzdiť vzostup koruny zasahovala centrálna banka. V súčasnosti koruna opäť atakuje rekordné úrovne. Môže byť silná koruna problémom pre slovenskú ekonomiku?
.bohatstvo národa
Silná koruna nepochybne nie je dobrou správou pre exportérov, keďže tí utŕžia menej korún za svoje predaje v cudzej mene. Problémom to môže byť najmä pre exportérov, ktorí majú vstupy z domácich zdrojov – na rozdiel od exportérov, ktorí svoje vstupy nakupujú v zahraničí a ktorých vstupy posilňujúcou korunou zlacnejú.
Aj keď v minulosti niektorí exportéri dávali najavo svoju nespokojnosť, ekonomické dáta hovoria, že ziskovosť podnikového sektora už niekoľko rokov po sebe rastie. Zdá sa teda, že silná koruna nie je problémom, ktorý by zasahoval široké spektrum podnikov a bol by makroproblémom. Inými slovami: niektoré podniky síce môžu mať so silnou korunou určité ťažkosti, nie je to však zatiaľ problém, ktorý by mal príliš znepokojovať makroekonómov. Naopak, silná koruna vytvára tlak na efektivitu podnikov (musia hľadať rezervy a zvyšovať efektivitu, ak chcú zostať konkurenčne schopní) a ekonomika môže z tohto tlaku na efektívnosť v strednodobom horizonte profitovať.
Na druhej strane znamená silná koruna značný pozitívny vplyv na blahobyt národa. Hodnota všetkých aktív tejto krajiny, nehnuteľností, podnikov, ale aj miezd vyjadrených v cudzej mene, sa zvýši. Dovozy tovarov zo zahraničia či dovolenky v zahraničí zlacnejú. Inými slovami, zvyšuje sa naše bohatstvo v porovnaní so zvyškom sveta.
V tomto prípade ide skutočne o hru, v ktorej niet dvoch víťazov (hra s nulovým súčtom) – zbohatnutie tohto národa cez posilnenie koruny ide na úkor bohatstva ostatných národov. Netreba pripomínať, čo by malo byť cieľom tvorcov hospodárskej politiky, pokiaľ ide o výmenný kurz.
.kurz alebo inflácia
Zhodnocovanie koruny je tiež preferovaným spôsobom cenového dobiehania. Cenová hladina na Slovensku (najmä pokiaľ ide o položky z medzinárodného hľadiska neobchodovateľné, napríklad niektoré služby) je totiž stále podstatne nižšia než v krajinách EÚ. Zhodnocovaním koruny sa však cenové hladiny približujú aj bez rastu domácich cien. Toto nevyhnutné cenové dobiehanie má aj alternatívu – je ňou inflácia so svojimi redistribučnými dôsledkami a negatívnymi dopadmi na ekonomickú efektívnosť. Vzhľadom na pravdepodobné prijatie eura teda môže byť dnešné posilnenie koruny aj určitou formou boja s budúcou infláciou.
Donedávna istá časť ekonómov obhajovala skôr pomalšie, respektíve žiadne posilňovanie koruny. Zdá sa však, že pred vstupom do eurozóny môže byť v záujme Slovenska nechať korunu posilniť na značne silnejšie úrovne. Je pravdepodobné, že to zvýši blahobyt národa bez podstatného vplyvu na hospodársky rast.
Autor pracuje v konzultačnej firme, je člen Klubu ekonomických analytikov.
Dôvodom vytrvalého rastu slovenskej koruny voči iným menám sú zdravé fundamenty ekonomiky a s tým spojený príliv kapitálu. Posilňujúca tendencia bola ešte viac zvýraznená vstupom Slovenska do systému výmenných kurzov ERM II v novembri 2005. Trend posilňovania bol v určitých okamihoch natoľko silný, že v snahe pribrzdiť vzostup koruny zasahovala centrálna banka. V súčasnosti koruna opäť atakuje rekordné úrovne. Môže byť silná koruna problémom pre slovenskú ekonomiku?
.bohatstvo národa
Silná koruna nepochybne nie je dobrou správou pre exportérov, keďže tí utŕžia menej korún za svoje predaje v cudzej mene. Problémom to môže byť najmä pre exportérov, ktorí majú vstupy z domácich zdrojov – na rozdiel od exportérov, ktorí svoje vstupy nakupujú v zahraničí a ktorých vstupy posilňujúcou korunou zlacnejú.
Aj keď v minulosti niektorí exportéri dávali najavo svoju nespokojnosť, ekonomické dáta hovoria, že ziskovosť podnikového sektora už niekoľko rokov po sebe rastie. Zdá sa teda, že silná koruna nie je problémom, ktorý by zasahoval široké spektrum podnikov a bol by makroproblémom. Inými slovami: niektoré podniky síce môžu mať so silnou korunou určité ťažkosti, nie je to však zatiaľ problém, ktorý by mal príliš znepokojovať makroekonómov. Naopak, silná koruna vytvára tlak na efektivitu podnikov (musia hľadať rezervy a zvyšovať efektivitu, ak chcú zostať konkurenčne schopní) a ekonomika môže z tohto tlaku na efektívnosť v strednodobom horizonte profitovať.
Na druhej strane znamená silná koruna značný pozitívny vplyv na blahobyt národa. Hodnota všetkých aktív tejto krajiny, nehnuteľností, podnikov, ale aj miezd vyjadrených v cudzej mene, sa zvýši. Dovozy tovarov zo zahraničia či dovolenky v zahraničí zlacnejú. Inými slovami, zvyšuje sa naše bohatstvo v porovnaní so zvyškom sveta.
V tomto prípade ide skutočne o hru, v ktorej niet dvoch víťazov (hra s nulovým súčtom) – zbohatnutie tohto národa cez posilnenie koruny ide na úkor bohatstva ostatných národov. Netreba pripomínať, čo by malo byť cieľom tvorcov hospodárskej politiky, pokiaľ ide o výmenný kurz.
.kurz alebo inflácia
Zhodnocovanie koruny je tiež preferovaným spôsobom cenového dobiehania. Cenová hladina na Slovensku (najmä pokiaľ ide o položky z medzinárodného hľadiska neobchodovateľné, napríklad niektoré služby) je totiž stále podstatne nižšia než v krajinách EÚ. Zhodnocovaním koruny sa však cenové hladiny približujú aj bez rastu domácich cien. Toto nevyhnutné cenové dobiehanie má aj alternatívu – je ňou inflácia so svojimi redistribučnými dôsledkami a negatívnymi dopadmi na ekonomickú efektívnosť. Vzhľadom na pravdepodobné prijatie eura teda môže byť dnešné posilnenie koruny aj určitou formou boja s budúcou infláciou.
Donedávna istá časť ekonómov obhajovala skôr pomalšie, respektíve žiadne posilňovanie koruny. Zdá sa však, že pred vstupom do eurozóny môže byť v záujme Slovenska nechať korunu posilniť na značne silnejšie úrovne. Je pravdepodobné, že to zvýši blahobyt národa bez podstatného vplyvu na hospodársky rast.
Autor pracuje v konzultačnej firme, je člen Klubu ekonomických analytikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.