Fatalistické vízie o „dvadsaťročných cykloch, v ktorých sa pohybuje česká politika“, živí predovšetkým bezútešný stav pravice. Všetky prieskumy omieľajú pravdu, že ODS a TOP 09 vykrvácali pri spoločnej vláde a cez krátke leto nenašli zázračný šém, formulu, agendu, ktorými by sa vzopreli za rohom číhajúcemu osudu. Z krížovej cesty k ešte horšiem výsledku než pandanti na Slovensku – a to je už teda čo povedať – neodkloní českú pravicu ani prípadný úspech ľudovcov. Tým svieti aká-taká nádej stať sa opäť parlamentnou stranou aj preto, lebo sa držali a držia bokom bývalej vládnej „neoliberálnej“ pravice.
Hlasy, že liberálnemu svetu deväťdesiatych a nultých rokov „zvoní hrana“, podporuje aj prognóza vládnutia takmer naisto víťaznej sociálnej demokracie. Na tú nečaká iba nutnosť vyhrať voľby s výraznou prevahou, ale najmä vyrovnať sa s plánmi dominantného prezidenta. Cez zázemie vo víťaznej strane bude Zeman hrať o maximalizáciu svojho vplyvu a o plazivý prechod k obávanému a toľko skloňovanému poloprezidentskému systému. Politické ťažisko ČSSD sa už teraz čoraz väčšmi vzďaľuje liberálno-socialistickým vzorom, ktoré v strane reprezentujú napríklad Dienstbier mladší či čiastočne i predseda Sobotka, a blíži sa k svetu akejsi reálnosocialistickej ľavice.
Obavy z omnoho regulovanejšieho, neslobodnejšieho, oligarchickejšieho a ruskejšieho usporiadania, povedzme že ficovského strihu, nachádzajú oporu v najpravdepodobnejšom scenári: Menšinová vláda ČSSD, ktorá je prianím prezidenta, bude závislá od ad hoc dohôd s KSČM a prípadne aj SPOZ (zemanovcami), ak sa dostanú nad 5 percent. Nielen moderátorom, ale aj ich dirigentom bude Miloš Zeman. Smutný paradox je, že ČSSD ešte treba držať palce, pretože čím menej výrazne vyhrá pred KSČM, ktorá je podľa všetkých prieskumov druhá, tým väčší bude vplyv nielen komunistov, ale aj Zemana.
Ak by perspektívu prezidentskej vlády mohol predsa len akýsi menší zázrak zastaviť či oddialiť, tak spočíva v objatí ODS a TOP 09 s antisystémovými novotvarmi ANO (11 percent) a Úsvit priamej demokracie (5 percent). Namiesto poučenia z Vecí Verejných, ktoré sú prvý verejne priznaný podnikateľský zámer v politike, teda značná časť Čechov uverila novej generácii spasiteľov. Prínos Andreja Babiša a Tomia Okamuru, ktorí si ANO a Úsvit vymysleli, založili a aj financujú, sa dá opísať jednou vetou najlepšie takto: Na vlne spoločenskej kritiky, najmä korupcie a klientelizmu, si urobili platformu odmietania celého ponovembrového vývoja a systému. Napriek tomu, že za ANO kandiduje aj zopár serióznych a vážených tvárí, dohromady – ak sa do snemovne dostanú – predstavujú riziko nie menšie ako reálsocialistická ľavica pod taktovkou Zemana.
Hlasy, že liberálnemu svetu deväťdesiatych a nultých rokov „zvoní hrana“, podporuje aj prognóza vládnutia takmer naisto víťaznej sociálnej demokracie. Na tú nečaká iba nutnosť vyhrať voľby s výraznou prevahou, ale najmä vyrovnať sa s plánmi dominantného prezidenta. Cez zázemie vo víťaznej strane bude Zeman hrať o maximalizáciu svojho vplyvu a o plazivý prechod k obávanému a toľko skloňovanému poloprezidentskému systému. Politické ťažisko ČSSD sa už teraz čoraz väčšmi vzďaľuje liberálno-socialistickým vzorom, ktoré v strane reprezentujú napríklad Dienstbier mladší či čiastočne i predseda Sobotka, a blíži sa k svetu akejsi reálnosocialistickej ľavice.
Obavy z omnoho regulovanejšieho, neslobodnejšieho, oligarchickejšieho a ruskejšieho usporiadania, povedzme že ficovského strihu, nachádzajú oporu v najpravdepodobnejšom scenári: Menšinová vláda ČSSD, ktorá je prianím prezidenta, bude závislá od ad hoc dohôd s KSČM a prípadne aj SPOZ (zemanovcami), ak sa dostanú nad 5 percent. Nielen moderátorom, ale aj ich dirigentom bude Miloš Zeman. Smutný paradox je, že ČSSD ešte treba držať palce, pretože čím menej výrazne vyhrá pred KSČM, ktorá je podľa všetkých prieskumov druhá, tým väčší bude vplyv nielen komunistov, ale aj Zemana.
Ak by perspektívu prezidentskej vlády mohol predsa len akýsi menší zázrak zastaviť či oddialiť, tak spočíva v objatí ODS a TOP 09 s antisystémovými novotvarmi ANO (11 percent) a Úsvit priamej demokracie (5 percent). Namiesto poučenia z Vecí Verejných, ktoré sú prvý verejne priznaný podnikateľský zámer v politike, teda značná časť Čechov uverila novej generácii spasiteľov. Prínos Andreja Babiša a Tomia Okamuru, ktorí si ANO a Úsvit vymysleli, založili a aj financujú, sa dá opísať jednou vetou najlepšie takto: Na vlne spoločenskej kritiky, najmä korupcie a klientelizmu, si urobili platformu odmietania celého ponovembrového vývoja a systému. Napriek tomu, že za ANO kandiduje aj zopár serióznych a vážených tvárí, dohromady – ak sa do snemovne dostanú – predstavujú riziko nie menšie ako reálsocialistická ľavica pod taktovkou Zemana.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.