Dav či masa, s ktorého predstavou móda a mainstream fundamentálne súvisia, síce pamäť nemajú, avšak disponuje ňou divák. Každý jeden, sám za seba. Jednoducho si pamätáme. Často veci celkom iné, ako sa stali, ale to je súčasťou hry. Pamätáme si Sanitku, ak by sme si ju nepamätali, žiadna Sanitka 2 by nevznikla. Nie po tridsiatich rokoch, nie s takým hereckým obsadením a nie s konceptom metapríbehu, ktorý je dôležitejší, ako udalosti jednotlivých dielov. Iste, sú to epizódy s vlastnou dramatickou štruktúrou, dnes by sme sotva zvládli dívať sa na jeden príbeh, natiahnutý na trinásť častí, ale onen rozmer veľkého rozprávania na pokračovanie dominuje.
Prvá Sanitka je ikona, obraz, modelový príklad, zastupujúci tú úžasnú, v pamäti bezpečne ukotvenú kvalitu normalizačných seriálov, všetci sme sa dívali, inak veľmi nebolo na čo. Hubač, Dietl, géniovia veľkých rozprávaní? Táraniny, stačí si oné klenoty pripomenúť a dívať sa bez retro sentimentu a úžasná kvalita je mihnutím oka preč. Dalo sa to vidieť práve teraz, keď Sanitku reprízovali, aby nás namotali na Sanitku 2. Čo zostalo okrem symbolickej smrti Bartošku a úvodnej piesne, ktoré sme si pamätali aj tak najviac?
Nevadí, ak má Sanitka 2 zafungovať aj teraz, musí sa našej pamäti zriecť. A to ak sa podarí, čakajú nás fantastické časy. V zálohe totiž čaká hneď niekoľko veľkých normalizačných rozprávaní, ktorých dvojky by som si rád pozrel. My všichni školou povinní, Okres na severe, Chlapci a chlapi, Veľké sedlo, Inžinierska odysea a môj najväčší favorit, seriál, ktorého dvojka by mi azda nadobro zabránila zriecť sa definitívne televízora, Žena za pultom. Tak len nech sa preboha tá Sanitka 2 chytí, tak ľahko sa zabúda, v akom marazme sa tu žilo!
Prvá Sanitka je ikona, obraz, modelový príklad, zastupujúci tú úžasnú, v pamäti bezpečne ukotvenú kvalitu normalizačných seriálov, všetci sme sa dívali, inak veľmi nebolo na čo. Hubač, Dietl, géniovia veľkých rozprávaní? Táraniny, stačí si oné klenoty pripomenúť a dívať sa bez retro sentimentu a úžasná kvalita je mihnutím oka preč. Dalo sa to vidieť práve teraz, keď Sanitku reprízovali, aby nás namotali na Sanitku 2. Čo zostalo okrem symbolickej smrti Bartošku a úvodnej piesne, ktoré sme si pamätali aj tak najviac?
Nevadí, ak má Sanitka 2 zafungovať aj teraz, musí sa našej pamäti zriecť. A to ak sa podarí, čakajú nás fantastické časy. V zálohe totiž čaká hneď niekoľko veľkých normalizačných rozprávaní, ktorých dvojky by som si rád pozrel. My všichni školou povinní, Okres na severe, Chlapci a chlapi, Veľké sedlo, Inžinierska odysea a môj najväčší favorit, seriál, ktorého dvojka by mi azda nadobro zabránila zriecť sa definitívne televízora, Žena za pultom. Tak len nech sa preboha tá Sanitka 2 chytí, tak ľahko sa zabúda, v akom marazme sa tu žilo!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.