Blízky východ má viac ohnísk napätia a jedným z nich je oddávna turecko-iracké pomedzie. A teraz sa tam teplota približuje k bodu varu. Pred mesiacom odhlasoval turecký parlament povolenie na začiatok strategických operácií proti Kurdskej strane pracujúcich (PKK) v severnom Iraku. Turecko znepokojujú separatistické aktivity členov PKK, ktorá má základne za hranicami s Irakom a od roku 1984 bojuje za odtrhnutie prevažne kurdského juhovýchodu Turecka. Kým medzinárodné spoločenstvo sa postojom voči PKK netají – USA aj EÚ ju zaraďujú k teroristickým organizáciám – ozbrojený zásah Turecka na irackej pôde nepokladajú za riešenie. Americký prezident George Bush Turecku odkázal: „Nemyslíme si, že vyslanie vojsk do Iraku by bolo v jeho záujme.“ Turecko stráca trpezlivosť a hoci ozbrojené kroky voči PKK v Iraku zatiaľ podniknuté neboli, bojuje aj na legislatívnom fronte. Minulý piatok odštartoval proces, ktorého záverom by mal byť zákaz hlavnej prokurdskej politickej strany, Strany pre demokratickú spoločnosť, a vykázanie jej poslancov z parlamentu. Podľa tureckej generálnej prokuratúry „slovné prejavy a skutky vodcov strany dokazujú, že sa stala ohniskovým bodom aktivít namierených proti suverenite štátu“. Turecké znepokojenie z aktivít PKK a strany, ktorú pokladajú za jej predĺženú ruku, je pochopiteľné, najmä po sérii útokov na ciele v Turecku. Jednoznačné riešenie je však v nedohľadne. Premiér Tayyip Erdogan sa vyjadril, že vykázanie poslancov prokurdskej strany by mohlo Kurdov ešte radikalizovať. Erdogan vidí šancu skôr v tom, aby sa Kurdi naučili robiť politiku v rámci ústavy. Kým zákaz prokurdskej strany sa zrejme uskutoční, o ozbrojenom zásahu v Iraku to ťažko tvrdiť s istotou. Turecká strana zatiaľ tvrdí, že hoci zhromaždila na hraniciach okolo stotisíc vojakov, do Iraku nevkročila.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.