Na tieto dve veci som si automaticky spomenul, keď som teraz čítal Katolícke noviny číslo 36. Písali o inaugurácii nového trnavského arcibiskupa. Informácia o prvopočiatočnom incidente, ktorý isto poznačil celý priebeh omše (a nikto z oboch strán chodníka si ho nechcel dať za klobúk), bola zmienená len krátkou vetičkou, maskovanou záverom textu...
Novinársku robotu ľudí z katolíckeho média si predstavujem v prvom kroku ako sedenie na poľovníckom posede. Či je deň, alebo noc, treba písať holé fakty, ktoré sa na lúke odohrávajú. V druhom kroku treba potom zísť z posedu a ísť priamo na čistinku analyzovať a hodnotiť, ako to tam na mňa pôsobí. Na úvod však stačí prvý krok.
Aké kreslenie si idealizmu? Veď je nesporné, že je tu čas, keď aj biskupi, prejdúc pešo ulicou, si budú musieť všeličo ťažké a kritické vypočuť. Vo svete je to bežné. Pozrite na velikánov totalitných dní Krčméryho a Jukla, neboli ani biskupi, ale v kresťanskom zasvätení obstali bravúrne. Keď ich po štrnásťročnom väznení za vieru pustili, v kostoloch hlavného mesta našli pár starých babiek. Povedali si: „Za toto sme sedeli“? Ale hneď začali burcovať mládež.
Je tu čas na kresťanskú odvahu. Všeličo užitočné nás ako budúcich kňazov učili na teológii, ale neučili nás kresťanskej odvahe. K pravde. Ako ju naučíme našich veriacich? Žiadne sebaklamy, pravdu. Ona má prirodzene, a nie kostrbato dýchať aj zo stránok Katolíckych novín.
Ach, zažiadalo sa mi to napísať teraz, na úvod vykurovacej sezóny.
Novinársku robotu ľudí z katolíckeho média si predstavujem v prvom kroku ako sedenie na poľovníckom posede. Či je deň, alebo noc, treba písať holé fakty, ktoré sa na lúke odohrávajú. V druhom kroku treba potom zísť z posedu a ísť priamo na čistinku analyzovať a hodnotiť, ako to tam na mňa pôsobí. Na úvod však stačí prvý krok.
Aké kreslenie si idealizmu? Veď je nesporné, že je tu čas, keď aj biskupi, prejdúc pešo ulicou, si budú musieť všeličo ťažké a kritické vypočuť. Vo svete je to bežné. Pozrite na velikánov totalitných dní Krčméryho a Jukla, neboli ani biskupi, ale v kresťanskom zasvätení obstali bravúrne. Keď ich po štrnásťročnom väznení za vieru pustili, v kostoloch hlavného mesta našli pár starých babiek. Povedali si: „Za toto sme sedeli“? Ale hneď začali burcovať mládež.
Je tu čas na kresťanskú odvahu. Všeličo užitočné nás ako budúcich kňazov učili na teológii, ale neučili nás kresťanskej odvahe. K pravde. Ako ju naučíme našich veriacich? Žiadne sebaklamy, pravdu. Ona má prirodzene, a nie kostrbato dýchať aj zo stránok Katolíckych novín.
Ach, zažiadalo sa mi to napísať teraz, na úvod vykurovacej sezóny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.