Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozkrádanie babrákmi

.peter Schutz .časopis

Súčasnosť by bola veselšia, keby každý škandál niesol také jasné poučenie, ako vládna kúpa „matky“ SPP. Znie: Ak chcete okradnúť štát, pri výstupe z počítača skontrolujte vládny dokument a jeho vlastnosti.

Optikou poplatníka dilema stojí aj tak, že ak už sú vo vláde zlodeji – inak to zrejme nejde - je to dobre alebo zle, ak sú ešte aj babráci?  Odprisahať, že digitálna stopa po J&T je  nezvratný dôkaz, že riadiacim orgánom Fica & Malatinského sú Jakabovič a Tkáč, sa isteže nedá. Prvoplánová nevýhodnosť  transakcie pre štát a, naopak, výhodnosť pre EPH (čiže aj J&T) sú však reálie, ktoré priam prahnú po vysvetlení.
Teda ak existuje mejaké lepšie, než to, ktorým operuje Fico. Hovoriť totiž môže, čo len chce, ale ak je  „matka” SPP, ktorú kupuje, v ťažkej strate už doteraz, tak práve preto, lebo predajnou cenou plynu  štát politicky manipuluje. Z minulosti môžeme vytiahnuť skôr desiatky než jednotky samochvál Fica  na motívy, že aký bol plyn drahý za Dzurindu a aký je lacný za vlády Smeru.  A od toho,  že regulačný úrad tancuje, ako Fico píska, väčšej banality  v slovenskej politike azda ani niet. Takže korunný argument,  že štát potrebuje „matku” SPP preto, aby ľudia mali istotu lacného plynu a každú  jeseň sa neopakovali  scény medzi akcionármi, je neuveriteľný.  
Viac indícií  spoľahlivo našepkáva, , že   „memorandum o porozumení” medzi EPH, resp. J&T, Křetíským, a Ficom, respektíve jeho zástupcami,  vznikalo v zákulisí dlho pred  odchodom nemecko-francúzskych vlastníkov menšinového podielu.  Nádej, že  na súkromný záujem predstaviteľov štátu, ktorý ako spoluvlastník schvaľuje transakčné dohody,  sa v kúpno-predajnom procese zabudlo,   zomiera posledná.  Páchne to však neznalosťou pomerov i partnerov – EPH aj reprezentantov verejného záujmu. Početné domnienky, že   privátny profit si správcovia štátneho podielu vyslúžia  preferenčnými cenami pre  podnikateľských priateľov,   majú racionálne jadro.   V zatemnenom pozadí, kde do vzťahov a väzieb nevidíme, sa dajú tušiť i ďalšie obchodné dohody, zvonka nečitateľné.
Veľkým paradoxom po vyššie povedanom je,  že zdvojnásobenie straty z predaja domácnostiam, ktoré pre poplatníkov  Fico & Malatinský kúpili, nemusí byť posledný ortieľ  nad týmto biznisom.  Lacnejší plyn  – a nielen pre domácnosti – je totiž  trend, ktorý sa zdá v tejto chvíli nezvratný,  keďže bridlicová revolúcia v USA a  kvapalný plyn nekompromisne tlačia  aj v Európe  ceny dole, pričom produkcia  Gazpromu je už dnes najdrahšia.  Či už  by s Rusmi dohadoval ceny Křetínský, alebo to bude Fico,  ak chce Gazprom  zostať so svojou ponukou napríklad na lukratívnom nemeckom trhu, musí ísť čoraz nižšie s cenami  –  aj pre Slovensko. Takže, aj vzhľadom na to, že na domácom trhu nemá SPP monopol, ale iba majoritu,  čiže konkurencia existuje, je celkom možné,  dokonca aj pravdepodobné,  že v dlhodobejšom horizonte „matka“  stratová nebude.  Záverečné poučenie teda môže byť, že ak štát rozkrádajú babráci, môže ešte aj zarobiť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite