Popcorn Juraja Malíčka

Aj Kriminálka Staré mesto sa dočkala pokračovania a znova budeme Milovať Slovensko, nech to para tlačí, v televízii adorovanej lásky k vlasti nie je nikdy dosť. A bude Luther a dokumenty nakúpené z BBC.
Zlepšujú sa, raz sa to musí podariť a slovenská verejnoprávna sa stane inštitúciou hodnou svojho prívlastku.
Keď som ťukol na bodku za predchádzajúcou vetou, zrútil som sa od smiechu zo stoličky. Ani neviem, odkiaľ začať, tak veľmi sa mi to celé zdá zlé. Systémovo zlé, televízia, čo sa sama nevie, nedokáže, nemôže vyslobodiť, rukojemníčka protichodných záujmov, permanentne zápasiaca s nedostatkom peňazí. To málo, čo je, investuje sa do zúfalého boja s komerčnými televíziami. Skúša bojovať ich zbraňami, akoby neplatilo, že verejnoprávna televízia nemá o diváka zápasiť, ale má byť inštitúciou, ktorú si divák vyberá. Jeho voľba, divákova, nie ich, nech už sú oni ktokoľvek. Zrušiť ju asi nemožno, manažéri manažujú o sto tristo, a telka ďalej trieli všetkými smermi. Kočiš drží v rukách opraty, so záprahom to azda aj vie, ale je to nanič, pokiaľ nie je jasné, kam sa ide.
Asi to na Slovensku skutočne nejde. Malá krajina či čo, Jednotka, Dvojka, dva okruhy sú priveľa a navyše, keď sa mi ako divákovi zažiada verejnoprávnosti, prepnem na Čechov a neviem sa vynadívať. Mali štyri programy, od prvého septembra ich majú šesť. Okruh pre deti, od rána do večera a okruh o umení, od večera do rána. Striedajú sa, aké priezračne jednoduché. Vedia, čo chcú, a divák si ich nájde.