Až nato, že sa preleje značne viac krvi. Ale výsledok akoby bol zhora daný. Aj keď zahynie ešte mnoho ľudí, ľahko možno predpokladať, že oba štáty sa stanú vojenskými autoritárskymi režimami a že je to, bohužiaľ, jediná forma vlády, ktorá je tam v najbližších rokoch možná.
Niet pochýb, že Západ urobil chybu, keď podporil Arabskú jar, že jedinou zmysluplnou politikou v regióne mala byť podpora arabských režimov, ktorých vlády dokázali zabezpečiť politickú stabilitu a rast blahobytu v regióne. Viera, že demokraciu možno vštepiť všade, sa ukázala zavádzajúca. Ba ešte horšie. Bola to vlastne táto viera, ktorá sa pričinila o nezodpovednú podporu zmien. Jej výsledkom sa musel stať dnešný chaos. Západné štáty sa nijako nepoučili z alžírskej lekcie. Demokratická ideológia vyhrala.
Jasne to vidieť v Egypte. Bolo zrejmé, že slobodné voľby privedú k moci Moslimské bratstvo. Koho iného mali chudobní, rozčarovaní a frustrovaní ľudia voliť? Rovnako bolo zrejmé, že vláda islamistov vyvolá obratom sociálne napätie. Ku konfrontácii muselo prísť.
Západné štáty stoja pred alternatívou: alebo vojenský režim alebo demokracia a vláda islamistov. Tvrdenie, že existuje nejaká tretia cesta, kde je možné spojiť islamskú demokraciu, ktorá chráni práva inak mysliacich, je fantazírovanie. Takým istým fantazírovaním je viera v to, že západná vojenská intervencia môže výrazne zlepšiť situáciu v Sýrii. Je možné, že dokáže zvrhnúť krvavý režim. Ale čo ho nahradí? Politika založená na utópii, že demokracia – bez ohľadu na kultúru – je jediným spravodlivým politickým systémom, môže viesť k eskalácii utrpenia a nárastu napätia. Región Blízkeho východu už dávno nebol v takom nebezpečenstve.
Niet pochýb, že Západ urobil chybu, keď podporil Arabskú jar, že jedinou zmysluplnou politikou v regióne mala byť podpora arabských režimov, ktorých vlády dokázali zabezpečiť politickú stabilitu a rast blahobytu v regióne. Viera, že demokraciu možno vštepiť všade, sa ukázala zavádzajúca. Ba ešte horšie. Bola to vlastne táto viera, ktorá sa pričinila o nezodpovednú podporu zmien. Jej výsledkom sa musel stať dnešný chaos. Západné štáty sa nijako nepoučili z alžírskej lekcie. Demokratická ideológia vyhrala.
Jasne to vidieť v Egypte. Bolo zrejmé, že slobodné voľby privedú k moci Moslimské bratstvo. Koho iného mali chudobní, rozčarovaní a frustrovaní ľudia voliť? Rovnako bolo zrejmé, že vláda islamistov vyvolá obratom sociálne napätie. Ku konfrontácii muselo prísť.
Západné štáty stoja pred alternatívou: alebo vojenský režim alebo demokracia a vláda islamistov. Tvrdenie, že existuje nejaká tretia cesta, kde je možné spojiť islamskú demokraciu, ktorá chráni práva inak mysliacich, je fantazírovanie. Takým istým fantazírovaním je viera v to, že západná vojenská intervencia môže výrazne zlepšiť situáciu v Sýrii. Je možné, že dokáže zvrhnúť krvavý režim. Ale čo ho nahradí? Politika založená na utópii, že demokracia – bez ohľadu na kultúru – je jediným spravodlivým politickým systémom, môže viesť k eskalácii utrpenia a nárastu napätia. Región Blízkeho východu už dávno nebol v takom nebezpečenstve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.