Mnohé z týchto výhrad sa na prvý pohľad dajú uplatniť aj proti Globálnemu indexu konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Napríklad umiestnenie Slovenska ďaleko za Španielskom, ktoré sa „hrdí“ 50-percentnou nezamestnanosťou mladých do 29 rokov, či za susedným Maďarskom a niektorými krajinami Afriky, je dosť ťažké stráviť. Chtiac-nechtiac nastoľuje skôr otázniky nad stavom poroty.
Podstatnejšie než poradie je, že index, ktorý konkurencieschopnosť mapuje dlhodobo, sa nemýli v trendoch a jeho zistenia sú v súlade s realitou. Presne tak treba vnímať historický prepad na 78. miesto, teda ešte aj pod úroveň pri Mečiarovom odchode z vlády. Aj keď je pravda, že dve Ficove vlády nemohli podnikateľské prostredie tak zdevastovať, aby sa podnikateľským subjektom dýchalo horšie než vtedy (spomeňme len úroky v bankách na úrovni 30 percent), o pätnásť rokov neskôr jednoducho pribudlo viacero krajín, ktoré sa k podnikateľskému prostrediu správajú ústretovejšie a zodpovednejšie.
A tu leží bieda niekdajšieho stredoeurópskeho tigra. Dá sa pochybovať o tom, či sme v pružnosti pracovného trhu na tom horšie ako Španielsko, ale len ťažko o tom, že rebríčkový prepad zo 41. miesta (2005) na 78. (2013) dobre vystihuje kvalitu zmien, ktoré sa na Slovensku v tomto období udiali. Dá sa pochybovať o tom, či je vymáhateľnosť práva na Slovensku horšia ako v Macedónsku, ale nemôže byť ani pochýb o tom, že vývoj v justícii zodpovedá postaveniu v rebríčku. Rovnako je pravda, že Slovensko celkom isto nemá druhý najviac „protipodnikateľský“ zákonník práce v EÚ. Ale dokázali by Fico a minister Richter uviesť jednu krajinu EÚ, kde sa uprostred krízy zákonník práce menil smerom k nižšej flexibilite a zhoršeniu podmienok zamestnávania? Alebo uviesť krajinu, kde sa za posledných päť rokov zvyšovali dane aj odvody? Štáty pred bankrotom, pravda, radšej nerátajme.
Skrátka a dobre, index dáva Slovensku spravodlivé vysvedčenie, ak ho čítame ako stav trendu, ktorým je zhoršovanie podmienok pre rast konkurencieschopnosti. Ten sa začal s nástupom prvej Ficovej vlády a akceleruje práve teraz. Presne o tom je doterajšie dosiahnuté dno z minulého roka. Ocenenie Človek roka 2012, ktoré dostal Robert Fico na fóre v poľskej Krynici, je preto v tých najsprávnejších rukách. To musí uznať každý.
Podstatnejšie než poradie je, že index, ktorý konkurencieschopnosť mapuje dlhodobo, sa nemýli v trendoch a jeho zistenia sú v súlade s realitou. Presne tak treba vnímať historický prepad na 78. miesto, teda ešte aj pod úroveň pri Mečiarovom odchode z vlády. Aj keď je pravda, že dve Ficove vlády nemohli podnikateľské prostredie tak zdevastovať, aby sa podnikateľským subjektom dýchalo horšie než vtedy (spomeňme len úroky v bankách na úrovni 30 percent), o pätnásť rokov neskôr jednoducho pribudlo viacero krajín, ktoré sa k podnikateľskému prostrediu správajú ústretovejšie a zodpovednejšie.
A tu leží bieda niekdajšieho stredoeurópskeho tigra. Dá sa pochybovať o tom, či sme v pružnosti pracovného trhu na tom horšie ako Španielsko, ale len ťažko o tom, že rebríčkový prepad zo 41. miesta (2005) na 78. (2013) dobre vystihuje kvalitu zmien, ktoré sa na Slovensku v tomto období udiali. Dá sa pochybovať o tom, či je vymáhateľnosť práva na Slovensku horšia ako v Macedónsku, ale nemôže byť ani pochýb o tom, že vývoj v justícii zodpovedá postaveniu v rebríčku. Rovnako je pravda, že Slovensko celkom isto nemá druhý najviac „protipodnikateľský“ zákonník práce v EÚ. Ale dokázali by Fico a minister Richter uviesť jednu krajinu EÚ, kde sa uprostred krízy zákonník práce menil smerom k nižšej flexibilite a zhoršeniu podmienok zamestnávania? Alebo uviesť krajinu, kde sa za posledných päť rokov zvyšovali dane aj odvody? Štáty pred bankrotom, pravda, radšej nerátajme.
Skrátka a dobre, index dáva Slovensku spravodlivé vysvedčenie, ak ho čítame ako stav trendu, ktorým je zhoršovanie podmienok pre rast konkurencieschopnosti. Ten sa začal s nástupom prvej Ficovej vlády a akceleruje práve teraz. Presne o tom je doterajšie dosiahnuté dno z minulého roka. Ocenenie Človek roka 2012, ktoré dostal Robert Fico na fóre v poľskej Krynici, je preto v tých najsprávnejších rukách. To musí uznať každý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.