.morálne rozhorčenie, ktoré vyzývalo na činy, bolo po 21. auguste oprávnené – celý svet obleteli fotografie a videá mŕtvych detí, alebo detí, ktoré z posledných zvyškov síl lapali po dychu, či ľudí s penou na ústach, zvíjajúcich sa na zemi. Už nešlo o malé chemické útoky, aké sa udiali v minulých mesiacoch, ale o masaker so stovkami civilných obetí, pričom miestni Sýrčania z radov opozície odhadovali ich počet na 1 300.
Na prvý pohľad to v Sýrii, zmietanej občianskou vojnou a každodennými zločinmi, ktoré páchajú všetky bojujúce skupiny, vyzerá iba ako ďalšia krutá epizóda: v krajine, ktorá mala pred vojnou 21 miliónov obyvateľov, už zahynulo dokopy asi 100-tisíc ľudí, dva milióny utiekli do okolitých štátov a ďalšie milióny zúfalo blúdia po Sýrii.
Napriek tomu je chemický útok v tomto rozsahu výnimočnou udalosťou.
Použitie chemických zbraní ako neprípustného prostriedku vojny zakazuje Ženevský protokol z roku 1925 a Konvencia o chemických zbraniach. Naposledy týmto spôsobom zabil v roku 1988 iracký diktátor Saddám Husajn 5-tisíc Kurdov – vtedy sa to však neudialo pred očami svetovej pozornosti a dlho nebolo jasné, čo sa tam vlastne stalo. Navyše, USA vtedy podporovali Saddámove vojská vo vojne proti Iránu aj s vedomím, že Saddám používa proti nepriateľským vojskám chemické zbrane. Dnes je situácia iná.
.inšpektori v akcii
Prvé dni po chemických útokoch sa zdalo, že Assadov režim nebude chcieť pripustiť inšpektorov OSN na predmestia v blízkosti Damašku, kde sa mala všetka hrôza udiať. Financial Times to označil za najvážnejší dôkaz, ktorý usvedčuje Assada a oprávňuje Západ na útok.
Lenže sýrsky prezident krátko nato vpustil inšpektorov pod vedením Švéda Åkeho Sellströma priamo na miesto tragédie, kde dopadli rakety so smrtiacim plynom: inšpektori si tak celý minulý týždeň robili svoju prácu, odoberali vzorky, navštevovali nemocnice, kde sa zhovárali s lekármi či preživšími obeťami.
Ak by Američania zasiahli v Sýrii ešte pred odovzdaním konečnej správy inšpektorov, pripomenulo by to Irak z roku 2003, keď Bushova vláda ignorovala informácie vtedajších zbrojných inšpektorov, podľa ktorých Saddámov Irak po odzbrojení v 90. rokoch nepredstavoval žiadnu akútnu hrozbu.
Aj preto je teraz namieste vyčkať na zistenia Sellströmovho tímu. Inšpektori síce nesmú zisťovať, kto sa dopustil útoku, ich úlohou je vypátrať, či bol naozaj spáchaný chemický útok a s akými látkami. No aj tieto zistenia môžu ukázať na vinníka. Prívrženci útoku na Assada tvrdia, že útok v takomto rozsahu mohli technicky uskutočniť iba vládne vojská. Ale čo ak zistenia inšpektorov túto interpretáciu nepriamo nahlodajú? Jedna z kľúčových otázok, ktorá sa týka oprávnenosti zásahu USA a spojencov v Sýrii, totiž znie: naozaj je za najhorší chemický útok od roku 1988 priamo zodpovedný sýrsky prezident Bašár al-Assad?
.argumenty za
V prvom rade, nájsť jednoznačnú odpoveď je komplikované, ak nie nemožné. Ilustruje to incident, ktorý sa udial inšpektorom OSN, keď ich konvoj ostreľovali neznámi strelci práve v okamihu, keď prechádzali zo štvrte, kontrolovanej vládnymi jednotkami, do štvrte, ktorú majú pod kontrolou povstalci. Keďže na frontovej línii je neprehľadná situácia, inšpektori nevedeli, kto na nich zaútočil, a tak generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon zaslal protestnú nótu vláde aj povstalcom.
Podobný zmätok panuje aj pri otázke, kto vlastne 21. augusta vyslal rakety so smrtiacim plynom.
V prospech tézy, že za útokom je sýrska armáda, svedčí viacero indícií.
Východne od Damasku prebiehajú celé týždne tvrdé boje medzi Assadovými vojakmi a povstalcami. Ide o strategicky dôležitú časť územia, ležiaceho v blízkosti diaľnice, ktorá vedie z Damašku ďalej na severozápad Sýrie – na jej trase sú mestá ako Homs, ale aj Latakia, ktorá je domovom alawitov, teda bašty vládneho režimu. Assadova vláda síce navonok vylučuje, že by použila chemické zbrane, ale jej prívrženci sa medzi sebou priamo povzbudzujú k tomu, aby ničili nepriateľov aj pomocou zakázanej chémie. Napríklad vo facebookovej skupine, ktorá patrí spravodajskej sieti sýrskych ozbrojených síl, sa po útoku objavila táto správa: „Dnes sme zaútočili na mnoho teroristických hniezd s ťažkými zbraňami. Na ochranu civilného obyvateľstva sme použili aj chemické zbrane.”
.pochybnosti
Američania tvrdia, že majú silné dôkazy o Assadovej vine, konkrétne odposluchy rozhovorov medzi jeho vojakmi. Z amerických tajných služieb však prenikli do médií informácie, podľa ktorých ani z týchto odposluchov nie je zrejmé, či sa útok udial na príkaz, alebo s vedomím Assada. A hoci americký minister zahraničia John Kerry vyhlásil dôkazy za „nezvratné”, podľa utajených zdrojov tajných služieb nie je isté ani to, či za útokmi stoja Assadove bojové jednotky, ktoré by konali, povedzme, na vlastnú päsť. Samozrejme, za mediálnymi únikmi môže stáť tá časť tajných agentov, ktorí odposluchy relativizujú s cieľom ovplyvniť verejnú mienku proti zásahu v Sýrii.
Proti tvrdeniu, že chemický útok sa musel udiať z Assadovej vôle, je tu ešte jedna silná námietka: len dva dni pred 21. augustom dorazil do Damasku spomínaný tím inšpektorov OSN, ktorí prišli pôvodne vyšetriť podozrenia, či boli v iných častiach Sýrie použité menšie množstvá chemických zbraní. Inšpektori sa tak v čase smrtiaceho útoku nachádzali od neho len pár kilometrov. Naozaj by Assad podnikol takýto útok pred nosom inšpektorov OSN?Navyše v období, keď sa mu darí vytláčať povstalcov z viacerých miest?Nechceli skutoční páchatelia útoku skôr vyprovokovať vonkajší útok proti režimu?
.má útok zmysel?
Ak by Američania napokon predložili pomerne jednoznačné dôkazy o Assadovej zodpovednosti, stále je tu dilema, či by raketový útok Západu proti Sýrii mal vyšší zmysel. USA, Briti aj Francúzi zdôrazňujú, že nechcú meniť pomery síl v občianskej vojne, ide im vraj o trest za masový zločin proti civilistom.Takýmto potrestaním trestom a súčasne prevenciou by bolo zničenie skladov chemických zbraní. To sa však nedá uspokojivo uskutočniť, pretože tieto sklady sú roztrúsené po Sýrii, okrem toho často stoja v obytných štvrtiach, takže útok by mohol spôsobiť väčšiu katastrofu, než ktorú chcel potrestať. Tomahawky tak zrejme budú dopadať na významné vojenské objekty a letecké základne v Assadovej moci. Takýto útok by, samozrejme, zmenil pomery síl v prospech povstalcov.
Ani tento skrytý cieľ by nemusel byť nerozumný.Problém je však v tom, že medzi povstalcami získavajú prevahu džihádistické sily, ktoré bojujú nielen s Assadovými jednotkami, ale aj s umiernenými povstalcami. Dá sa teda krátky a cielený útok uskutočniť tak, že odstraší Assada od ďalších chemických útokov a zároveň neposilní džihádistickú časť opozície, ktorej význam rastie? Pre tieto vážne pochybnosti je momentálne lepšie pomalé zvažovanie než rýchla akcia.
Na prvý pohľad to v Sýrii, zmietanej občianskou vojnou a každodennými zločinmi, ktoré páchajú všetky bojujúce skupiny, vyzerá iba ako ďalšia krutá epizóda: v krajine, ktorá mala pred vojnou 21 miliónov obyvateľov, už zahynulo dokopy asi 100-tisíc ľudí, dva milióny utiekli do okolitých štátov a ďalšie milióny zúfalo blúdia po Sýrii.
Napriek tomu je chemický útok v tomto rozsahu výnimočnou udalosťou.
Použitie chemických zbraní ako neprípustného prostriedku vojny zakazuje Ženevský protokol z roku 1925 a Konvencia o chemických zbraniach. Naposledy týmto spôsobom zabil v roku 1988 iracký diktátor Saddám Husajn 5-tisíc Kurdov – vtedy sa to však neudialo pred očami svetovej pozornosti a dlho nebolo jasné, čo sa tam vlastne stalo. Navyše, USA vtedy podporovali Saddámove vojská vo vojne proti Iránu aj s vedomím, že Saddám používa proti nepriateľským vojskám chemické zbrane. Dnes je situácia iná.
.inšpektori v akcii
Prvé dni po chemických útokoch sa zdalo, že Assadov režim nebude chcieť pripustiť inšpektorov OSN na predmestia v blízkosti Damašku, kde sa mala všetka hrôza udiať. Financial Times to označil za najvážnejší dôkaz, ktorý usvedčuje Assada a oprávňuje Západ na útok.
Lenže sýrsky prezident krátko nato vpustil inšpektorov pod vedením Švéda Åkeho Sellströma priamo na miesto tragédie, kde dopadli rakety so smrtiacim plynom: inšpektori si tak celý minulý týždeň robili svoju prácu, odoberali vzorky, navštevovali nemocnice, kde sa zhovárali s lekármi či preživšími obeťami.
Ak by Američania zasiahli v Sýrii ešte pred odovzdaním konečnej správy inšpektorov, pripomenulo by to Irak z roku 2003, keď Bushova vláda ignorovala informácie vtedajších zbrojných inšpektorov, podľa ktorých Saddámov Irak po odzbrojení v 90. rokoch nepredstavoval žiadnu akútnu hrozbu.
Aj preto je teraz namieste vyčkať na zistenia Sellströmovho tímu. Inšpektori síce nesmú zisťovať, kto sa dopustil útoku, ich úlohou je vypátrať, či bol naozaj spáchaný chemický útok a s akými látkami. No aj tieto zistenia môžu ukázať na vinníka. Prívrženci útoku na Assada tvrdia, že útok v takomto rozsahu mohli technicky uskutočniť iba vládne vojská. Ale čo ak zistenia inšpektorov túto interpretáciu nepriamo nahlodajú? Jedna z kľúčových otázok, ktorá sa týka oprávnenosti zásahu USA a spojencov v Sýrii, totiž znie: naozaj je za najhorší chemický útok od roku 1988 priamo zodpovedný sýrsky prezident Bašár al-Assad?
.argumenty za
V prvom rade, nájsť jednoznačnú odpoveď je komplikované, ak nie nemožné. Ilustruje to incident, ktorý sa udial inšpektorom OSN, keď ich konvoj ostreľovali neznámi strelci práve v okamihu, keď prechádzali zo štvrte, kontrolovanej vládnymi jednotkami, do štvrte, ktorú majú pod kontrolou povstalci. Keďže na frontovej línii je neprehľadná situácia, inšpektori nevedeli, kto na nich zaútočil, a tak generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon zaslal protestnú nótu vláde aj povstalcom.
Podobný zmätok panuje aj pri otázke, kto vlastne 21. augusta vyslal rakety so smrtiacim plynom.
V prospech tézy, že za útokom je sýrska armáda, svedčí viacero indícií.
Východne od Damasku prebiehajú celé týždne tvrdé boje medzi Assadovými vojakmi a povstalcami. Ide o strategicky dôležitú časť územia, ležiaceho v blízkosti diaľnice, ktorá vedie z Damašku ďalej na severozápad Sýrie – na jej trase sú mestá ako Homs, ale aj Latakia, ktorá je domovom alawitov, teda bašty vládneho režimu. Assadova vláda síce navonok vylučuje, že by použila chemické zbrane, ale jej prívrženci sa medzi sebou priamo povzbudzujú k tomu, aby ničili nepriateľov aj pomocou zakázanej chémie. Napríklad vo facebookovej skupine, ktorá patrí spravodajskej sieti sýrskych ozbrojených síl, sa po útoku objavila táto správa: „Dnes sme zaútočili na mnoho teroristických hniezd s ťažkými zbraňami. Na ochranu civilného obyvateľstva sme použili aj chemické zbrane.”
.pochybnosti
Američania tvrdia, že majú silné dôkazy o Assadovej vine, konkrétne odposluchy rozhovorov medzi jeho vojakmi. Z amerických tajných služieb však prenikli do médií informácie, podľa ktorých ani z týchto odposluchov nie je zrejmé, či sa útok udial na príkaz, alebo s vedomím Assada. A hoci americký minister zahraničia John Kerry vyhlásil dôkazy za „nezvratné”, podľa utajených zdrojov tajných služieb nie je isté ani to, či za útokmi stoja Assadove bojové jednotky, ktoré by konali, povedzme, na vlastnú päsť. Samozrejme, za mediálnymi únikmi môže stáť tá časť tajných agentov, ktorí odposluchy relativizujú s cieľom ovplyvniť verejnú mienku proti zásahu v Sýrii.
Proti tvrdeniu, že chemický útok sa musel udiať z Assadovej vôle, je tu ešte jedna silná námietka: len dva dni pred 21. augustom dorazil do Damasku spomínaný tím inšpektorov OSN, ktorí prišli pôvodne vyšetriť podozrenia, či boli v iných častiach Sýrie použité menšie množstvá chemických zbraní. Inšpektori sa tak v čase smrtiaceho útoku nachádzali od neho len pár kilometrov. Naozaj by Assad podnikol takýto útok pred nosom inšpektorov OSN?Navyše v období, keď sa mu darí vytláčať povstalcov z viacerých miest?Nechceli skutoční páchatelia útoku skôr vyprovokovať vonkajší útok proti režimu?
.má útok zmysel?
Ak by Američania napokon predložili pomerne jednoznačné dôkazy o Assadovej zodpovednosti, stále je tu dilema, či by raketový útok Západu proti Sýrii mal vyšší zmysel. USA, Briti aj Francúzi zdôrazňujú, že nechcú meniť pomery síl v občianskej vojne, ide im vraj o trest za masový zločin proti civilistom.Takýmto potrestaním trestom a súčasne prevenciou by bolo zničenie skladov chemických zbraní. To sa však nedá uspokojivo uskutočniť, pretože tieto sklady sú roztrúsené po Sýrii, okrem toho často stoja v obytných štvrtiach, takže útok by mohol spôsobiť väčšiu katastrofu, než ktorú chcel potrestať. Tomahawky tak zrejme budú dopadať na významné vojenské objekty a letecké základne v Assadovej moci. Takýto útok by, samozrejme, zmenil pomery síl v prospech povstalcov.
Ani tento skrytý cieľ by nemusel byť nerozumný.Problém je však v tom, že medzi povstalcami získavajú prevahu džihádistické sily, ktoré bojujú nielen s Assadovými jednotkami, ale aj s umiernenými povstalcami. Dá sa teda krátky a cielený útok uskutočniť tak, že odstraší Assada od ďalších chemických útokov a zároveň neposilní džihádistickú časť opozície, ktorej význam rastie? Pre tieto vážne pochybnosti je momentálne lepšie pomalé zvažovanie než rýchla akcia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.