Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Obete frustrácie

.peter Schutz .časopis

Zrútenie českej pravice vyzerá na kópiu slovenskej predlohy: Pád vlády na bizarnej a zbytočnej kauze, útek vpred do prehratých predčasných volieb, atomizácia, renomé korupčného a klientelistického bratstva, zúfalé hľadanie lídra (ODS). Napriek mnohým podobnostiam sú zaujímavejšie či poučnejšie rozdiely.

Spojenie ODS-TOP 09 ukázalo neporovnateľne silnejšiu vôľu na prežitie, než štyri strany Radičovej koalície.  V čoraz neprajnejšom prostredí udržali  moc takmer o celé dva roky dlhšie (vládnutie v demisii sa nepočíta). Aj navzdory šnúre  škandálov, ktoré postupne  viedli k trinástim (!!) výmenám ministrov, piatim odvolávaniam premiéra,  strate sedemnástich poslancov. Skutočnosť, že ODS a TOP 09  sa toľkokrát vysomárili aj  z najbezútešnejšie vyzerajúcich  koaličných kríz, je povšimnutiahodná zvlášť  zo Slovenska preto,   lebo  najmä Nečas s Kalouskom sa ľudsky neznášali rovnako ako naši lídri.  Na rozdiel od nich, ktorí  si zrušili vládu pri druhej, vhodnejšej príležitosti, čo sa naskytla (po prokurátorovi),  Česi   v záujme spoločného projektu „vysedeli“ a potlačili všetky vzájomné antipatie.  To nie je oslava  vládnutia iba pre vládnutie hlava-nehlava cez škandály a kauzy, len pripomienka, že keby slovenská pravica politizovala  s rovnakou  hierarchiou priorít, nevynútene  by sa nikdy nebola rozišla.  
Nečas seba a svoju vládu zlikvidoval tým, že  ruky štátnych zástupcov a polície rozviazal  tak dôkladne, že  dosiahli až na jeho úrad vlády. Naopak, na prípadnú emancipáciu prokuratúry, polície a súdov slovenské pozadia  zvedavé neboli, takže  Radičovej sa zbavili   hneď po zvolení Čentéša.  Pritom, samozrejme, platí, že na rozdiel od eurovalu sa zneužitie vojenského spravodajstva premiérovou milenkou, ktorá z pozície najvyššej vládnej úradníčky dala špehovať jeho manželku, politicky prežiť nedalo.
Hľadanie nového lídra v ODS a nielen s tým spojené vzývanie Klausa, aby sa stal „Zemanom pravice“, navodilo v Prahe až  atmosféru hlbokej personálnej krízy, akú poznáme z domova.  V Česku však ide o skreslenie.  Veď predsa TOP 09 so Schwarzenbergom a Kalouskom je „vodcovsky“ vybavená celkom slušne, problém má len ODS.    Ak odhliadneme od Zemana,  tak čo sa týka lídrov je česká ľavica ako celok na tom horšie ako pravica
ODS a TOP 09  odsudzuje na  – veľmi pravdepodobnú – volebnú porážku    nie deficit lídrov, ale silno  prevažujúce  rozčarovanie z ich trojročného vládnutia.   Je to nespravodlivé, pretože Nečasova vláda nebola o nič horšia než  predchodkyne, ba práve  naopak.   Kto neverí, nech sa napríklad pozrie, kam sa k augustu 2013, teda za tri roky, dostali český a slovenský štátny dlh z rovnakej úrovne v lete 2010, keď Nečas s Radičovou vedno začínali.  Okrem toho zvládli veľké agendy ako cirkevné reštitúcie, občiansky zákonník, čiastočne reformu zdravotníctva. Pritom predmet najväčšej  kritiky – jeden a pol roka recesie (ako daň zo šetrenia) – sa práve prelamuje do rastovej krivky.  Českú pravicu potopilo to, že čoraz väčšia časť politicky zúčastnenej verejnosti  je – z rôznych príčin – frustrovaná  z ponovembrového vývoja a vníma seba samu ako porazených  (obeť) ? spoločenskej transformácie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite