Niekto má svoju zbierku motýľov zavesenú na stene, inému poletujú zase v skrini. Milovníčky luxusu vedia, že kožuchy treba čo najčastejšie prevetrávať a nenechávať zbytočne visieť v šatníku. Časom sa do nich totiž pustia kožušinové mole (Tinea pallionella), teda presnejšie ich húsenice. Okrem keratínu, ktorý je hlavnou súčasťou zvieracích chlpov, zbožňujú teplo, vlhko a tmu, teda podmienky, aké vládnu najmä v starých, navlhnutých, ale dobre tesniacich skriniach z lešteného orecha. Ďalšie, ktorým chutí srsť, ale aj koža, sú viaceré druhy kožiarov. Postrachom zberateľov motýľov či iného hmyzu sú zas larvy chrobákov antrénusov múzejných (Anthrenus museorum), ktoré dokážu na posedenie zožrať celú kolekciu exponátov. Našťastie nie priamo pred očami adeptky na zberateľovu frajerku. Keď nie je žiadna požívateľná zbierka nablízku, uspokoja sa s rovnakou potravou ako kožušinové mole. V múzeách dokážu chemicky neošetreným exponátom dokonale obžrať perie alebo srsť. Dospelé antrénusy sú iné, útlocitnejšie, živia sa peľom a nektárom. Milovníčkam vlnených šálov, kožených kabeliek a perových boa sú dobre známe mole šatové. Ak nemajú dostatok takejto potravy, uspokoja sa aj s bavlnou a ľanom, ale tie im až tak nechutia. Čo sa týka prostredia (teplo, tma a vlhko), majú rovnaký vkus ako ich príbuzné kožušinové mole.
.kosec v obývačke
Okrem pavúkov trasaviek, o ktorých sme hovorili v minulej časti, sa v byte môže objaviť kosec – blízky príbuzný klasických pavúkov. Kosce – to sú tie potvory s dlhočiznými nohami a malým, takmer guľatým telíčkom. Ak sa ich pokúsite chytiť, stane sa, že obetujú jednu z nôh a oddelia ju od tela. Amputovaná končatina sa ešte chvíľu myká a má odlákať pozornosť nepriateľa. Z pohybu, ktorý pripomína pohyb kosy, je odvodené aj koscovo meno. Je to celkom mierumilovný chlapík, ak ho necháme na pokoji, bude nám v byte vysávať roztoče, drobný hmyz a rôzne drobné organické zvyšky, ktoré popadali počas mesačného neupratovania na zem. Kosce a pavúky, respektíve aj iný hmyz, sa do bytu dostanú drobnými špárami, ale aj odpadmi, stúpačkami či úplne jednoducho oknami pri vetraní. Mnoho druhov, okrem pavúkov napríklad aj komáre, prežije zimu v rôznych úkrytoch a pri oteplení nás prídu potešiť svojou návštevou. Známa situácia – jedného krásneho jarného rána idete vyvetrať byt a spod parapetu sa na vás usmieva križiak okenný (Zygiella x-notata). Ak netrpíte ťažkou formou arachnofóbie, nepodliehajte panike, vymyslite mu excentrické meno a naučte sa s ním žiť. Ak vám to predsa len nedá, radšej pavúka nechytajte do ruky, ale položte pred neho opatrne kávový hrnček s rovnými stenami, štuchnite ho jemne zozadu paličkou, mal by reflexne vbehnúť do tmy, ktorú mu ponúka vnútro šálky. Potom ho stačí vytriasť z okna. Podľa arachnológov, teda odborníkov na pavúky, v súvislosti s klimatickými zmenami prichádza k nám čoraz viac druhov, ktoré si kedysi hoveli pekne v teplučku mediteránnych krajín. Napriek tomu sa bežne v mestských bytoch vyskytuje len päť až desať druhov pavúkov. Keď si predstavíme, že na Slovensku ich žije vyše 900 druhov, tak je to množstvo skutočne zanedbateľné.
.upíri na stenách
Nedávno mi kolega z redakcie .týždňa písal, že mu behajú po stenách nejaké nechutne vyzerajúce potvory. Poslal fotografiu, na základe ktorej akarológovia určili, že je to kliešť holubí (Argas reflexus). Podobá sa na klasického kliešťa, teda má oválne telo, osem nôh a je to veľké, takmer centimetrové hovädo. Ak máte na povale holuby a bývate v byte tesne pod ňou, je len malá pravdepodobnosť, že sa týchto nepríjemných podnájomníkov zbavíte. V prvom rade treba vysťahovať holuby aj s hniezdami a bordelom, ktorý naokolo porobili. Vzápätí treba holubom zamedziť návrat na povalu – doplniť chýbajúce škridle, pozatvárať strešné okná, alebo ich zakryť pletivom. Potom by mala nasledovať dezinsekcia, ktorú prenechajte chlapom z certifikovanej firmy. S holubími kliešťami nie je žiadna sranda, môžu totiž cicať aj ľudskú krv. Pri silnejšom pobodaní sa môžu dostaviť príznaky celkovej otravy toxínmi zo slinných žliaz týchto kliešťov – obeť bude vracať ako po prehýrenej noci, rovnako jej bude trešťať hlava, bude slabá, dokonca môže mať horúčku a podobné nepríjemné stavy. Navyše, do ranky sa môžu pri bodnutí dostať niektoré nebezpečné baktérie, ktoré vyvolávajú chronické kožné zápaly. Ale to ešte nie je, bohužiaľ, úplný koniec. Bol publikovaný prípad pacientov, ktorým sa v mieste vpichu neskôr objavili tvrdé uzliny, ktoré pretrvávali ešte tri mesiace. Sťažovali sa na trvalú únavu, bolesti svalov a kĺbov. Až do dvoch rokov od pobodania sa objavovali rôzne alergické reakcie – návaly tepla v mieste vpichu, začervenanie, svrbenie, opuchy ciev, hnačky, búšenia srdca, dýchacie problémy až bezvedomie. Ako vidno, proti týmto kliešťom sú také octomilky, tipule, mravce, pavúky či dokonca komáre pre domácnosť hotovým požehnaním. Myslím, že labilnejšie povahy som dostatočne vystrašil, takže momentálne majú dostatok materiálu pre svojho psychoanalytika. Pokračovanie nabudúce.
Autor je zoológ.
.kosec v obývačke
Okrem pavúkov trasaviek, o ktorých sme hovorili v minulej časti, sa v byte môže objaviť kosec – blízky príbuzný klasických pavúkov. Kosce – to sú tie potvory s dlhočiznými nohami a malým, takmer guľatým telíčkom. Ak sa ich pokúsite chytiť, stane sa, že obetujú jednu z nôh a oddelia ju od tela. Amputovaná končatina sa ešte chvíľu myká a má odlákať pozornosť nepriateľa. Z pohybu, ktorý pripomína pohyb kosy, je odvodené aj koscovo meno. Je to celkom mierumilovný chlapík, ak ho necháme na pokoji, bude nám v byte vysávať roztoče, drobný hmyz a rôzne drobné organické zvyšky, ktoré popadali počas mesačného neupratovania na zem. Kosce a pavúky, respektíve aj iný hmyz, sa do bytu dostanú drobnými špárami, ale aj odpadmi, stúpačkami či úplne jednoducho oknami pri vetraní. Mnoho druhov, okrem pavúkov napríklad aj komáre, prežije zimu v rôznych úkrytoch a pri oteplení nás prídu potešiť svojou návštevou. Známa situácia – jedného krásneho jarného rána idete vyvetrať byt a spod parapetu sa na vás usmieva križiak okenný (Zygiella x-notata). Ak netrpíte ťažkou formou arachnofóbie, nepodliehajte panike, vymyslite mu excentrické meno a naučte sa s ním žiť. Ak vám to predsa len nedá, radšej pavúka nechytajte do ruky, ale položte pred neho opatrne kávový hrnček s rovnými stenami, štuchnite ho jemne zozadu paličkou, mal by reflexne vbehnúť do tmy, ktorú mu ponúka vnútro šálky. Potom ho stačí vytriasť z okna. Podľa arachnológov, teda odborníkov na pavúky, v súvislosti s klimatickými zmenami prichádza k nám čoraz viac druhov, ktoré si kedysi hoveli pekne v teplučku mediteránnych krajín. Napriek tomu sa bežne v mestských bytoch vyskytuje len päť až desať druhov pavúkov. Keď si predstavíme, že na Slovensku ich žije vyše 900 druhov, tak je to množstvo skutočne zanedbateľné.
.upíri na stenách
Nedávno mi kolega z redakcie .týždňa písal, že mu behajú po stenách nejaké nechutne vyzerajúce potvory. Poslal fotografiu, na základe ktorej akarológovia určili, že je to kliešť holubí (Argas reflexus). Podobá sa na klasického kliešťa, teda má oválne telo, osem nôh a je to veľké, takmer centimetrové hovädo. Ak máte na povale holuby a bývate v byte tesne pod ňou, je len malá pravdepodobnosť, že sa týchto nepríjemných podnájomníkov zbavíte. V prvom rade treba vysťahovať holuby aj s hniezdami a bordelom, ktorý naokolo porobili. Vzápätí treba holubom zamedziť návrat na povalu – doplniť chýbajúce škridle, pozatvárať strešné okná, alebo ich zakryť pletivom. Potom by mala nasledovať dezinsekcia, ktorú prenechajte chlapom z certifikovanej firmy. S holubími kliešťami nie je žiadna sranda, môžu totiž cicať aj ľudskú krv. Pri silnejšom pobodaní sa môžu dostaviť príznaky celkovej otravy toxínmi zo slinných žliaz týchto kliešťov – obeť bude vracať ako po prehýrenej noci, rovnako jej bude trešťať hlava, bude slabá, dokonca môže mať horúčku a podobné nepríjemné stavy. Navyše, do ranky sa môžu pri bodnutí dostať niektoré nebezpečné baktérie, ktoré vyvolávajú chronické kožné zápaly. Ale to ešte nie je, bohužiaľ, úplný koniec. Bol publikovaný prípad pacientov, ktorým sa v mieste vpichu neskôr objavili tvrdé uzliny, ktoré pretrvávali ešte tri mesiace. Sťažovali sa na trvalú únavu, bolesti svalov a kĺbov. Až do dvoch rokov od pobodania sa objavovali rôzne alergické reakcie – návaly tepla v mieste vpichu, začervenanie, svrbenie, opuchy ciev, hnačky, búšenia srdca, dýchacie problémy až bezvedomie. Ako vidno, proti týmto kliešťom sú také octomilky, tipule, mravce, pavúky či dokonca komáre pre domácnosť hotovým požehnaním. Myslím, že labilnejšie povahy som dostatočne vystrašil, takže momentálne majú dostatok materiálu pre svojho psychoanalytika. Pokračovanie nabudúce.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.