Klaus vo voľbách 1992, keď po prvýkrát kandidoval ako predseda ODS, získal 29,7 percenta hlasov do Českej národnej rady, 33,9 percenta hlasov do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia a 33,4 percenta do Snemovne národov toho istého FZ. Vo voľbách o štyri roky potom ODS pod jeho predsedníctvom získala 29,6 percenta hlasov. A o dva roky neskôr – v roku 1998 – to bolo 27,7 percenta. V roku 2002 však len 24,5 percenta.
Takže Klaus ako „zberateľ“ hlasov má jasnú tendenciu hlasy strácať. Vždy získal menej a menej. A ako plynul čas, čoraz viac potenciálnych voličov odpudzoval. Je výrazne polarizujúcou postavou. Áno, niektorí ho milujú, ale iní nenávidia. Klaus pravicových voličov nezjednocuje, ale rozdeľuje. A to výrazne.
Najlepšie je to vidieť v porovnaní s niekým iným. Keď Klausa v čele ODS vystriedal Mirek Topolánek (december 2002), hneď v ďalších voľbách do českej Poslaneckej snemovne v roku 2006 získal 35,4 percenta hlasov, čo je najlepší výsledok ODS v histórii strany v systéme pomerného zastúpenia. Lepší, než získal Václav Klaus v dobe svojej najväčšej slávy, teda v roku 1992 do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia!
Nie je dôvod myslieť si, že Klaus sa obráti a zmení. Dnešný Klaus je iný, než bol v deväťdesiatych rokoch. Vtedy bol symbolom kapitalizmu a liberalizmu (či už zaslúženým, alebo nie), dnes je symbolom nacionalizmu a euroskepticizmu. Nepochybujem, že Klaus by v čele ODS „urobil“ 10 percent, viac však nie. A navyše, jediní Klausovi koaliční partneri by po kampani boli komunisti (KSČM), zemanovci (SPOZ) a Tomio Okamura (Úsvit).
A potom je tu samozrejme veľkolepá Klausova „amnestia“. Miloš Zeman bol desať rokov mimo politiky a na mnoho jeho hriechov sa za ten čas zabudlo. Klaus však odišiel z politiky len teraz. Amnestia nie je zabudnutá a v kampani by mu bola oponentmi s gustom pripomínaná. Amnestia bola najväčšia Klausova politická a taktická chyba. Nielenže sa stala u obyvateľstva nepopulárnou, ale pochovala aj posledné zvyšky Klausovej pravicovej reputácie. Zatiaľ čo konzervatívci sú za law and order, právo a poriadok, teda tvrdý postoj proti zločincom, zavrieť ich do basy a nenávratne zahodiť kľúče, Klaus urobil niečo úplne iné. Pustil zločincov do ulíc našich miest. Jeho „empatia“ so zločincami (hlavne s tými, čo majú tučné bankové kontá) bola evidentne väčšia, než s ich obeťami.
Nakoniec, i samotný Václav Klaus už nie je to, čo býval. Boli časy, keď mal iskru, elán, ducha. Teraz pôsobí unavene, somnambulicky, senilne, gerontokraticky, staro. On totiž starý je. Niet sa čo diviť. Vo vrcholnej politike nebol krátko, celých 22 rokov. Len na pripomenutie: Leonid Brežněv v nej bol 18 rokov, Helmut Kohl 16 rokov, Augusto Pinochet 16 rokov, Margaret Thatcherová 15 rokov, Francois Mitterand 14 rokov. Áno, sú aj iné príklady. Giulio Andreotti v nej bol 40 rokov a Fidel Castro 54 rokov a stále mu nie je koniec, ale to nie sú vzory pre Václava Klausa a ani pre českých voličov.
A napokon tá najzásadnejšia otázka vôbec. Akceptovala by Klausa dnešná ODS? Mnohí áno. Ale všetci? Nehrozilo by, že mnohí by z ODS radšej odišli? Áno, hrozilo. Pre ODS by tak bol návrat Václava Klausa naozajstným danajským darom.
Takže Klaus ako „zberateľ“ hlasov má jasnú tendenciu hlasy strácať. Vždy získal menej a menej. A ako plynul čas, čoraz viac potenciálnych voličov odpudzoval. Je výrazne polarizujúcou postavou. Áno, niektorí ho milujú, ale iní nenávidia. Klaus pravicových voličov nezjednocuje, ale rozdeľuje. A to výrazne.
Najlepšie je to vidieť v porovnaní s niekým iným. Keď Klausa v čele ODS vystriedal Mirek Topolánek (december 2002), hneď v ďalších voľbách do českej Poslaneckej snemovne v roku 2006 získal 35,4 percenta hlasov, čo je najlepší výsledok ODS v histórii strany v systéme pomerného zastúpenia. Lepší, než získal Václav Klaus v dobe svojej najväčšej slávy, teda v roku 1992 do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia!
Nie je dôvod myslieť si, že Klaus sa obráti a zmení. Dnešný Klaus je iný, než bol v deväťdesiatych rokoch. Vtedy bol symbolom kapitalizmu a liberalizmu (či už zaslúženým, alebo nie), dnes je symbolom nacionalizmu a euroskepticizmu. Nepochybujem, že Klaus by v čele ODS „urobil“ 10 percent, viac však nie. A navyše, jediní Klausovi koaliční partneri by po kampani boli komunisti (KSČM), zemanovci (SPOZ) a Tomio Okamura (Úsvit).
A potom je tu samozrejme veľkolepá Klausova „amnestia“. Miloš Zeman bol desať rokov mimo politiky a na mnoho jeho hriechov sa za ten čas zabudlo. Klaus však odišiel z politiky len teraz. Amnestia nie je zabudnutá a v kampani by mu bola oponentmi s gustom pripomínaná. Amnestia bola najväčšia Klausova politická a taktická chyba. Nielenže sa stala u obyvateľstva nepopulárnou, ale pochovala aj posledné zvyšky Klausovej pravicovej reputácie. Zatiaľ čo konzervatívci sú za law and order, právo a poriadok, teda tvrdý postoj proti zločincom, zavrieť ich do basy a nenávratne zahodiť kľúče, Klaus urobil niečo úplne iné. Pustil zločincov do ulíc našich miest. Jeho „empatia“ so zločincami (hlavne s tými, čo majú tučné bankové kontá) bola evidentne väčšia, než s ich obeťami.
Nakoniec, i samotný Václav Klaus už nie je to, čo býval. Boli časy, keď mal iskru, elán, ducha. Teraz pôsobí unavene, somnambulicky, senilne, gerontokraticky, staro. On totiž starý je. Niet sa čo diviť. Vo vrcholnej politike nebol krátko, celých 22 rokov. Len na pripomenutie: Leonid Brežněv v nej bol 18 rokov, Helmut Kohl 16 rokov, Augusto Pinochet 16 rokov, Margaret Thatcherová 15 rokov, Francois Mitterand 14 rokov. Áno, sú aj iné príklady. Giulio Andreotti v nej bol 40 rokov a Fidel Castro 54 rokov a stále mu nie je koniec, ale to nie sú vzory pre Václava Klausa a ani pre českých voličov.
A napokon tá najzásadnejšia otázka vôbec. Akceptovala by Klausa dnešná ODS? Mnohí áno. Ale všetci? Nehrozilo by, že mnohí by z ODS radšej odišli? Áno, hrozilo. Pre ODS by tak bol návrat Václava Klausa naozajstným danajským darom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.