Kaliňákove kréda „hlavný legislatívny proces a zmeny ešte len prídu počas parlamentného rokovania“, či ,,zákon ešte dospeje k zásadným zmenám“ hovoria jasne: Volebné pravidlá nie sú prioritou najvyšších kruhov Smeru, ani ich „riadiacich orgánov“. Je vrcholne neštandardné, ak sa „hlavný legislatívny proces“, „zásadné zmeny“, čiže de facto celá filozofia i „technické riešenie“ vládneho návrhu zákona ponechávajú na poslaneckú tvorivosť. Mimo iného je to akoby aj verejná výzva lobistom – ak niečo máte na srdci, príďte do parlamentu. Náš poslanecký klub Smeru vás očakáva s otvorenou náručou...
Pozitívnou novinkou, ktorá by si zaslúžila prežiť pozmeňovacie návrhy, je takzvaný transparentný účet, z ktorého by si jednotlivé strany (kandidáti) financovali kampane. To, že z iného konta by neboli povolené transakcie súvisiace s voľbami, isteže neznamená, že to nebude možné. Avšak použitie nelegálnych peňazí transparentný účet určite sťaží. Samozrejme, iným subjektom (nadácie, právne, konzultačné kancelárie, mediálne agentúry, a podobne) žiadny zákon nezabráni, aby takú či onakú službu tej-ktorej strane samy objednali a zaplatili. Alebo fakturovali strane s netrhovou zľavou. Protislužba bude po voľbách.
Ďalšia novinka – limit troch miliónov eur na kampaň – je nerozumná a zbytočná. Rubom populárnej (či skôr populistickej) mince finančného stropu je totiž nižšia informovanosť voličov. Výdavkový plafón znevýhodní mimoparlamentné subjekty, ktoré musia stavať kampaň na zvýšení svojej poznateľnosti. Ešte horšie je, že novela prechádza mlčaním základný nedostatok terajšej právnej úpravy: Samokontrolu politikov ministerstvom financií. Keby sa toto v parlamente zmenilo, trebárs na nejakú nezávislú komisiu akceptovaných a dôveryhodných osobností, nedovarenosť návrhu by sa dala Kaliňákovi azda aj prepáčiť. Škoda, že sa tak nestane.
Znovuzavedenie moratórií a zákaz zverejňovania prieskumov tri týždne pred voľbami sú najväčšie hlúposti, ktoré dobre ilustrujú zvrátený spôsob myslenia tvorcov zákona. Za ideou, aby sa na 48 hodín pred urnami všetko odmlčalo, je predsudok, že kampaň ako taká je nutné zlo a aspoň na posledné 2 dni od nej treba voliča ochrániť. Aj keď v ére internetu je moratórium dobré akurát na to, aby sťažnosti za jeho porušenie pridali prácu arbitrom. Pre politikov a úradníkov je podstatnejšie, aby všetko, čo sa dá zregulovať, zregulované bolo.
Zákaz zverejňovania preferencií korení pre zmenu v sklone k sprisahaneckým teóriám. Presvedčenie, že prieskumy musia byť zmanipulované, je u navrhovateľov také silné, že pri tvorbe zákona je to vyšší princíp než základné (ústavné) právo na informácie. To, že tej-ktorej strane nejaký prieskum nečestne pridá či odoberie nejaké percentá, je optikou zákonodarcu taká hrozba, že všetci voliči musia prísť o elementárnu informáciu, ako sa vyvíja finiš kampane.
Pozitívnou novinkou, ktorá by si zaslúžila prežiť pozmeňovacie návrhy, je takzvaný transparentný účet, z ktorého by si jednotlivé strany (kandidáti) financovali kampane. To, že z iného konta by neboli povolené transakcie súvisiace s voľbami, isteže neznamená, že to nebude možné. Avšak použitie nelegálnych peňazí transparentný účet určite sťaží. Samozrejme, iným subjektom (nadácie, právne, konzultačné kancelárie, mediálne agentúry, a podobne) žiadny zákon nezabráni, aby takú či onakú službu tej-ktorej strane samy objednali a zaplatili. Alebo fakturovali strane s netrhovou zľavou. Protislužba bude po voľbách.
Ďalšia novinka – limit troch miliónov eur na kampaň – je nerozumná a zbytočná. Rubom populárnej (či skôr populistickej) mince finančného stropu je totiž nižšia informovanosť voličov. Výdavkový plafón znevýhodní mimoparlamentné subjekty, ktoré musia stavať kampaň na zvýšení svojej poznateľnosti. Ešte horšie je, že novela prechádza mlčaním základný nedostatok terajšej právnej úpravy: Samokontrolu politikov ministerstvom financií. Keby sa toto v parlamente zmenilo, trebárs na nejakú nezávislú komisiu akceptovaných a dôveryhodných osobností, nedovarenosť návrhu by sa dala Kaliňákovi azda aj prepáčiť. Škoda, že sa tak nestane.
Znovuzavedenie moratórií a zákaz zverejňovania prieskumov tri týždne pred voľbami sú najväčšie hlúposti, ktoré dobre ilustrujú zvrátený spôsob myslenia tvorcov zákona. Za ideou, aby sa na 48 hodín pred urnami všetko odmlčalo, je predsudok, že kampaň ako taká je nutné zlo a aspoň na posledné 2 dni od nej treba voliča ochrániť. Aj keď v ére internetu je moratórium dobré akurát na to, aby sťažnosti za jeho porušenie pridali prácu arbitrom. Pre politikov a úradníkov je podstatnejšie, aby všetko, čo sa dá zregulovať, zregulované bolo.
Zákaz zverejňovania preferencií korení pre zmenu v sklone k sprisahaneckým teóriám. Presvedčenie, že prieskumy musia byť zmanipulované, je u navrhovateľov také silné, že pri tvorbe zákona je to vyšší princíp než základné (ústavné) právo na informácie. To, že tej-ktorej strane nejaký prieskum nečestne pridá či odoberie nejaké percentá, je optikou zákonodarcu taká hrozba, že všetci voliči musia prísť o elementárnu informáciu, ako sa vyvíja finiš kampane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.