Bzukot

Dúfala som, že budem môcť počúvať Deutsche Welle, aby som si mohla udržať živú znalosť nemčiny, ale reproduktor na mňa namiesto Guten Tag vychrlil len akýsi bzukot.
Žijeme na tomto ostrove uprostred totálnej vojny rádiových frekvencií. Na jednej strane vysiela Radio Martí zo Spojených štátov amerických, oficiálne, samozrejme, zakázané, ale súdiac podľa toho, čo hovoria moji spoluobčania, dosť populárne. Na druhej strane vysiela na tej istej frekvencii rádiová rušička, ktorá bzučí, aby toto rádio umlčala.
Rozhlasovým prijímačom, ktoré sa predávajú v oficiálnych obchodoch, vymontujú pred redajom súčiastku, ktorá umožňuje prijímať a počúvať zahraničné vysielanie. Aj polícia je v tom dobre vycvičená a dokáže odkrývať po domácky vyrobené prijímače a zosilňovače, ktoré zlepšujú príjem na terasách domov.
Nápadití sú však aj ľudia. Ochotne a trpezlivo hľadajú s anténou miesto, kde sa im podarí zbaviť pískania tých neznesiteľných rušičiek, či už je to niekde v rohu, pri okne, alebo niekde pod stropom. Ľudí bežne vidieť v čudesných polohách, roztiahnutých na podlahe, kde hľadajú ten najlepší bod, kde domáce vlny ustúpia tým zo zahraničia. Pritom je úplne jedno, čo na druhej strane vysielajú. Nie je dôležité, či chytíte nový hudobný program, správy vysielané v anglčtine, alebo predpoveď počasia kdesi z druhej časti sveta. Balzamom pre uši je to, keď to znie úplne inak, stačí, aby tomu chýbali všetky tie oficiálne heslá a neslobodné prejavy, ktoré sa každý deň ozývajú z kubánskych staníc.