.stretávame sa v bratislavskom sídle Slovenského olympijského výboru. Vonku sú rekordné horúčavy, v kancelárii prezidenta SOV hovoríme o zimnej olympiáde, lyžovaní a hokeji. František Chmelár pôsobí trochu rezignovane, keďže aj jeho sen o krakovskejolympiáde v roku 2022, ktorej časť by sa konala na Slovensku, sa začína rozplývať.
Na začiatku júla ho sklamalo stanovisko Medzinárodného olympijského výboru (MOV), podľa ktorého by Slovensko v prípade úspechu Krakova nemohlo usporiadať hokejovú časť olympiády. Slováci hokej chceli a Poliaci by nám ho radi prenechali. Slovenskí olympijskí funkcionári vedeli, že v priebehu pár mesiacov nepresadia zmenu príslušného článku Charty, ale dúfali, že presvedčia svetové olympijské hnutie o jeho voľnejšom výklade, ktorý by umožnil presunúť hokej na Slovensko.
Lenže podľa MOV to nepripúšťa Olympijská charta, tá umožňuje len to, aby sa v susednom štáte konali jedine súťaže pod holým nebom. Slováci by teda mohli zorganizovať zjazdové lyžovanie v Jasnej, nie však hokej. „Možno sme boli trochu naivní, keď sme žiadali, aby nám vyhoveli v takom krátkom čase,“ pripúšťa František Chmelár. „Naša predstava mala svoju logiku, žijeme predsa v časoch, keďsa dbá na hospodárnosť, preto by bolo výhodné, keby blízky susediaci štát smel organizovať súťaže, na ktoré má lepšie podmienky a infraštruktúru. No olympijské hnutie je konzervatívne a zmeny sa presadzujú ťažko. Žiaľ, neuspeli sme.“
.majú Poliaci ešte záujem?
Prezident Chmelár navyše stále dúfa, že ak by Krakov v roku 2015 vybrali ako usporiadateľské mesto, Slovensko by malo dosť času na to, aby nové vedenie MOV presvedčilo o zmene pravidiel a hokeji u nás. A dalo by sa ešte stihnúť vybudovať (či zrekonštruovať) dva štadióny v Liptovskom Mikuláši a Poprade. „Na hokeji nám ďalej záleží, ale naše úsilie má zmysel aj bez neho,“ podotýka Chmelár.
Lenže najväčšie obavy predstaviteľov SOV sa dnes vôbec netýkajú hokeja. Ale toho, či ku kandidatúre Krakova so slovenským príspevkom vôbec dôjde. „V poslednom období je okolo projektu chaos. Poľský prístup je na náš vkus príliš laxný, komunikácia sa akosi zadrhla. Pravdu povediac, už si ani nie som úplne istý, či Poliaci majú o olympiádu vážny záujem,“ hovorí František Chmelár. Sklamanie? „Asi áno. Keď nás minulý rok Poliaci oslovili, či by sme sa nechceli na tom spolupodieľať, bolo tam cítiť odhodlanie. Ale to akosi vyprchalo.“
Čo sa teda deje v Poľsku?
.poľská megalománia
Andrzej Kraśnicki, prezident Poľského olympijského výboru, pre .týždeň vysvetľuje, že dojem, ktorý mohol vzniknúť na slovenskej strane, nie je správny. „Všetky práce na príprave projektu pokračujú normálne. Ten dojem mohol vzniknúť tým, že v uplynulom čase sme dávali všetku energiu do toho, aby sme si zaistili podporu vlády, parlamentu, vojvodstva aj mesta Krakov, čo si vyžadovalo veľa rokovaní. Tieto rokovania sa však blížia k zdarnému koncu. Takže na našom stretnutí so SOV, ktoré bude 22. augusta v Liptovskom Mikuláši, sa príprava kandidátky posunie opäť ďalej.“ Kraśnicki tiež komentoval rozhodnutie MOV, ktoré neumožňuje Slovákom usporiadať hokejovú olympijskú súťaž: „Je nám to veľmi ľúto, keďže u vás je tento šport taký populárny. Pre nás z toho vyplýva, že ak uspejeme, vytvoríme počas olympiády pre hokej také podmienky, aby k nám prišlo čo najviac slovenských fanúšikov.“
Poľskú olympiádu deklaratívne podporuje vláda aj Kaczynského opozícia, no z domácej tlače sa o kandidatúre Krakova nedá takmer nič dozvedieť. V Poľsku táto téma nežije, čo je trochu zvláštne, vzhľadom na to, že Poliaci a najmä samotné mesto Krakov by niesli hlavné olympijské bremeno. Denník Rzeczpospolita síce začiatkom augusta priniesol spravodajský článok s titulkom Premiér Tusk: Poľsko má šancu na olympiádu. Donald Tusk sa tak vraj vyjadril počas návštevy Malopoľska, teda poľského vojvodstva, na území ktorého by sa prípadná zimná olympiáda konala. Ale Tusk to povedal najmä preto, aby zdôraznil, že do zaostalejšieho Malopoľska bude vláda investovať viac peňazí než do iných regiónov. Oveľa viac než o olympiáde následne hovoril o Svetových dňoch mládeže v roku 2016, na ktorých sa mladí pútnici opäť stretnú s pápežom. Akoby za kandidatúrou bola len poľská megalománia pre megapodujatia (povzbudená nedávnymi ME vo futbale), ale v skutočnosti nikto v Poľsku neverí, že Krakov uspeje.
.rozhodnú referendá
Predpokladajme, že Krakov do 14. novembra pošle na Medzinárodný olympijský výbor oficiálnu prihlášku, v ktorej bude stáť, že Slováci usporiadajú súťaže v zjazdovom lyžovaní. O tom, či to bude prihláška pro forma, alebo či bude mať Poľsko –povedané spolu s Tuskom – „szansę na olimpiadę“, však napokon rozhodne kvalita spolukandidátov. Konkrétne ide najmä o dvoch, Mníchov a Oslo.
Hlavné mesto Bavorska už raz bolo dejiskom najtragickejšej (letnej) olympiády, keď tu pred 41 rokmi zmasakrovali palestínski teroristi časť izraelskej výpravy. Odvtedy už uplynulo veľa času a Mníchov je opäť mestom, pri ktorom nikto nepochybuje, že majú na úspešnú a bezpečnú olympiádu. Mníchovčania pôvodne vôbec neplánovali, že sa budú uchádzať o zimné hry v roku 2022. Veľmi ich totiž sklamal neúspech, keď pred dvoma rokmi získal zimnú olympiádu v roku 2018 juhokórejský Pjongčang. Nemcom kleslo sebavedomie a rok 2022 ich už príliš nezaujímal. Lenže potom sa zmenili okolnosti: ukázalo sa, že kandidatúru neohlási žiadne mesto USA, a potom Nemcov povzbudil výsledok švajčiarskeho referenda. Začiatkom marca obyvatelia kantónu Graubünden odmietli v referende olympiádu v St. Moritzi a Davose.
Nemecké noviny tak po referende v Graubündene sebaisto písali, že Mníchov má olympiádu 2022 na striebornej tácke. No ešte stále nie je isté, či Mníchov do toho napokon pôjde: 10. novembra, teda štyri dni pred hraničným termínom, keď treba zaslať MOV oficiálnu prihlášku, sa v Mníchove,Garmisch-Partenkirchene a ďalších dvoch obvodoch uskutočnia lokálne referendá o olympiáde. Takže nie je vylúčený švajčiarsky scenár.
To isté platí aj pre Oslo, ktoré je po Mníchove druhým favoritom. Aj tam bude onedlho referendum, ktoré by podľa niektorých prieskumov mohli vyhrať odporcovia olympiády.
.krakovská šanca
Ak by teda hlas občanov v referende zhatil ambície Mníchova a Osla, šance Krakova by prudko vzrástli. Stačí si pozrieť zoznam potenciálnych súperov: ukrajinský Ľvov či rumunský Brašov sú do počtu. Ďalej je tu Barcelona, no Španieli vrhli všetku energiu na získanie letnej olympiády v roku 2020 a ak ju teraz v septembri získajú, zimná Barcelona už nebude témou. Ešte sú tu záujemcovia zo Sarajeva, alebo Štockholm, ktorého ambície však spochybňuje samotná vláda.
Ak sa teda Poľsko (a spolu s ním aj Slovensko) stanú po referendách v Oslo a Mníchove favoritmi, nebude to ani tak zásluha Krakova, ako biednej konkurencie.
Na začiatku júla ho sklamalo stanovisko Medzinárodného olympijského výboru (MOV), podľa ktorého by Slovensko v prípade úspechu Krakova nemohlo usporiadať hokejovú časť olympiády. Slováci hokej chceli a Poliaci by nám ho radi prenechali. Slovenskí olympijskí funkcionári vedeli, že v priebehu pár mesiacov nepresadia zmenu príslušného článku Charty, ale dúfali, že presvedčia svetové olympijské hnutie o jeho voľnejšom výklade, ktorý by umožnil presunúť hokej na Slovensko.
Lenže podľa MOV to nepripúšťa Olympijská charta, tá umožňuje len to, aby sa v susednom štáte konali jedine súťaže pod holým nebom. Slováci by teda mohli zorganizovať zjazdové lyžovanie v Jasnej, nie však hokej. „Možno sme boli trochu naivní, keď sme žiadali, aby nám vyhoveli v takom krátkom čase,“ pripúšťa František Chmelár. „Naša predstava mala svoju logiku, žijeme predsa v časoch, keďsa dbá na hospodárnosť, preto by bolo výhodné, keby blízky susediaci štát smel organizovať súťaže, na ktoré má lepšie podmienky a infraštruktúru. No olympijské hnutie je konzervatívne a zmeny sa presadzujú ťažko. Žiaľ, neuspeli sme.“
.majú Poliaci ešte záujem?
Prezident Chmelár navyše stále dúfa, že ak by Krakov v roku 2015 vybrali ako usporiadateľské mesto, Slovensko by malo dosť času na to, aby nové vedenie MOV presvedčilo o zmene pravidiel a hokeji u nás. A dalo by sa ešte stihnúť vybudovať (či zrekonštruovať) dva štadióny v Liptovskom Mikuláši a Poprade. „Na hokeji nám ďalej záleží, ale naše úsilie má zmysel aj bez neho,“ podotýka Chmelár.
Lenže najväčšie obavy predstaviteľov SOV sa dnes vôbec netýkajú hokeja. Ale toho, či ku kandidatúre Krakova so slovenským príspevkom vôbec dôjde. „V poslednom období je okolo projektu chaos. Poľský prístup je na náš vkus príliš laxný, komunikácia sa akosi zadrhla. Pravdu povediac, už si ani nie som úplne istý, či Poliaci majú o olympiádu vážny záujem,“ hovorí František Chmelár. Sklamanie? „Asi áno. Keď nás minulý rok Poliaci oslovili, či by sme sa nechceli na tom spolupodieľať, bolo tam cítiť odhodlanie. Ale to akosi vyprchalo.“
Čo sa teda deje v Poľsku?
.poľská megalománia
Andrzej Kraśnicki, prezident Poľského olympijského výboru, pre .týždeň vysvetľuje, že dojem, ktorý mohol vzniknúť na slovenskej strane, nie je správny. „Všetky práce na príprave projektu pokračujú normálne. Ten dojem mohol vzniknúť tým, že v uplynulom čase sme dávali všetku energiu do toho, aby sme si zaistili podporu vlády, parlamentu, vojvodstva aj mesta Krakov, čo si vyžadovalo veľa rokovaní. Tieto rokovania sa však blížia k zdarnému koncu. Takže na našom stretnutí so SOV, ktoré bude 22. augusta v Liptovskom Mikuláši, sa príprava kandidátky posunie opäť ďalej.“ Kraśnicki tiež komentoval rozhodnutie MOV, ktoré neumožňuje Slovákom usporiadať hokejovú olympijskú súťaž: „Je nám to veľmi ľúto, keďže u vás je tento šport taký populárny. Pre nás z toho vyplýva, že ak uspejeme, vytvoríme počas olympiády pre hokej také podmienky, aby k nám prišlo čo najviac slovenských fanúšikov.“
Poľskú olympiádu deklaratívne podporuje vláda aj Kaczynského opozícia, no z domácej tlače sa o kandidatúre Krakova nedá takmer nič dozvedieť. V Poľsku táto téma nežije, čo je trochu zvláštne, vzhľadom na to, že Poliaci a najmä samotné mesto Krakov by niesli hlavné olympijské bremeno. Denník Rzeczpospolita síce začiatkom augusta priniesol spravodajský článok s titulkom Premiér Tusk: Poľsko má šancu na olympiádu. Donald Tusk sa tak vraj vyjadril počas návštevy Malopoľska, teda poľského vojvodstva, na území ktorého by sa prípadná zimná olympiáda konala. Ale Tusk to povedal najmä preto, aby zdôraznil, že do zaostalejšieho Malopoľska bude vláda investovať viac peňazí než do iných regiónov. Oveľa viac než o olympiáde následne hovoril o Svetových dňoch mládeže v roku 2016, na ktorých sa mladí pútnici opäť stretnú s pápežom. Akoby za kandidatúrou bola len poľská megalománia pre megapodujatia (povzbudená nedávnymi ME vo futbale), ale v skutočnosti nikto v Poľsku neverí, že Krakov uspeje.
.rozhodnú referendá
Predpokladajme, že Krakov do 14. novembra pošle na Medzinárodný olympijský výbor oficiálnu prihlášku, v ktorej bude stáť, že Slováci usporiadajú súťaže v zjazdovom lyžovaní. O tom, či to bude prihláška pro forma, alebo či bude mať Poľsko –povedané spolu s Tuskom – „szansę na olimpiadę“, však napokon rozhodne kvalita spolukandidátov. Konkrétne ide najmä o dvoch, Mníchov a Oslo.
Hlavné mesto Bavorska už raz bolo dejiskom najtragickejšej (letnej) olympiády, keď tu pred 41 rokmi zmasakrovali palestínski teroristi časť izraelskej výpravy. Odvtedy už uplynulo veľa času a Mníchov je opäť mestom, pri ktorom nikto nepochybuje, že majú na úspešnú a bezpečnú olympiádu. Mníchovčania pôvodne vôbec neplánovali, že sa budú uchádzať o zimné hry v roku 2022. Veľmi ich totiž sklamal neúspech, keď pred dvoma rokmi získal zimnú olympiádu v roku 2018 juhokórejský Pjongčang. Nemcom kleslo sebavedomie a rok 2022 ich už príliš nezaujímal. Lenže potom sa zmenili okolnosti: ukázalo sa, že kandidatúru neohlási žiadne mesto USA, a potom Nemcov povzbudil výsledok švajčiarskeho referenda. Začiatkom marca obyvatelia kantónu Graubünden odmietli v referende olympiádu v St. Moritzi a Davose.
Nemecké noviny tak po referende v Graubündene sebaisto písali, že Mníchov má olympiádu 2022 na striebornej tácke. No ešte stále nie je isté, či Mníchov do toho napokon pôjde: 10. novembra, teda štyri dni pred hraničným termínom, keď treba zaslať MOV oficiálnu prihlášku, sa v Mníchove,Garmisch-Partenkirchene a ďalších dvoch obvodoch uskutočnia lokálne referendá o olympiáde. Takže nie je vylúčený švajčiarsky scenár.
To isté platí aj pre Oslo, ktoré je po Mníchove druhým favoritom. Aj tam bude onedlho referendum, ktoré by podľa niektorých prieskumov mohli vyhrať odporcovia olympiády.
.krakovská šanca
Ak by teda hlas občanov v referende zhatil ambície Mníchova a Osla, šance Krakova by prudko vzrástli. Stačí si pozrieť zoznam potenciálnych súperov: ukrajinský Ľvov či rumunský Brašov sú do počtu. Ďalej je tu Barcelona, no Španieli vrhli všetku energiu na získanie letnej olympiády v roku 2020 a ak ju teraz v septembri získajú, zimná Barcelona už nebude témou. Ešte sú tu záujemcovia zo Sarajeva, alebo Štockholm, ktorého ambície však spochybňuje samotná vláda.
Ak sa teda Poľsko (a spolu s ním aj Slovensko) stanú po referendách v Oslo a Mníchove favoritmi, nebude to ani tak zásluha Krakova, ako biednej konkurencie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.