Pre človeka z Prahy, pre ktorého bola cesta k moru záležitosť takmer nedosiahnuteľná, akú som do svojich dvadsiatich dvoch rokov zažil dvakrát, a to lietadlom a do Bulharska, bolo neuveriteľne romantické, že by sme si len tak vzali auto, v piatok o ôsmej vyrazili a obed by sme si už dávali pri mori. Nakoniec z toho nič nebolo, podarila sa nám len akási polomorská náhrada pri Balatone. Moja budapeštianska láska ma totiž prestala milovať skôr, než prišlo babie leto, na ktoré sme náš víkend pri Jadrane plánovali, a potom sa to už nikdy neuskutočnilo.
Teraz sa chystám na podobne krátku cestu k moru opačným smerom, a to k moru najbližšiemu, ktoré my Česi, aspoň my Pražania, máme. A to k poľskému Baltu. K nemu je to ešte bližšie ako pre vás Slovákov z Bratislavy. Z Liberca to je do Štetína, kde je prvá trochu slaná voda, len nejakých štyristopäťdesiat kilometrov, takže asi toľko, koľko prejdete, keď sa po diaľniciach vydáte z Prahy do Ostravy. Teda jednoducho kúsok.
Lenže vzdialenosti sú relatívne. Pred dvoma rokmi sme na bicykli tú trasu z Liberca k moru šliapali týždeň, hoci keby šlo naozaj o čas, dalo by sa to možno prejsť už za tri či štyri dni. Vlakom podobná trasa trvá vyše dvanásť hodín, hoci vás do Berlína z Prahy dovezie „Slovenská strela“, ktorá si vypožičala meno od najrýchlejšieho vlaku z prvej republiky. Navyše sú tam tri prestupy, takže vám ten čas neuplynie ani zďaleka tak pekne a rýchlo, ako keď sa o polnoci posadíte v Prahe na Hlavnom nádraží do „Košičana“ a druhý deň predpoludním vstávate v „druhej metropole“ Slovenska. Našťastie sa k poľskému Baltu dá pomerne rýchlo, za nejakých šesť hodín, dôjsť autom. Len stále po Nemecku, okruhom okolo Berlína, na Štetín a potom už do nášho cieľa pri Balte. Bez hraníc, celé po kvalitnej diaľnici. Pocit, že je more na dosah, a je tak trochu naše, pretože je, koniec koncov, európskoúnijné, je super. Dúfam, že nám vydrží. Nám Čechom poľský a nemecký Balt a vám Slovákom ten „váš“ Terst.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES
Teraz sa chystám na podobne krátku cestu k moru opačným smerom, a to k moru najbližšiemu, ktoré my Česi, aspoň my Pražania, máme. A to k poľskému Baltu. K nemu je to ešte bližšie ako pre vás Slovákov z Bratislavy. Z Liberca to je do Štetína, kde je prvá trochu slaná voda, len nejakých štyristopäťdesiat kilometrov, takže asi toľko, koľko prejdete, keď sa po diaľniciach vydáte z Prahy do Ostravy. Teda jednoducho kúsok.
Lenže vzdialenosti sú relatívne. Pred dvoma rokmi sme na bicykli tú trasu z Liberca k moru šliapali týždeň, hoci keby šlo naozaj o čas, dalo by sa to možno prejsť už za tri či štyri dni. Vlakom podobná trasa trvá vyše dvanásť hodín, hoci vás do Berlína z Prahy dovezie „Slovenská strela“, ktorá si vypožičala meno od najrýchlejšieho vlaku z prvej republiky. Navyše sú tam tri prestupy, takže vám ten čas neuplynie ani zďaleka tak pekne a rýchlo, ako keď sa o polnoci posadíte v Prahe na Hlavnom nádraží do „Košičana“ a druhý deň predpoludním vstávate v „druhej metropole“ Slovenska. Našťastie sa k poľskému Baltu dá pomerne rýchlo, za nejakých šesť hodín, dôjsť autom. Len stále po Nemecku, okruhom okolo Berlína, na Štetín a potom už do nášho cieľa pri Balte. Bez hraníc, celé po kvalitnej diaľnici. Pocit, že je more na dosah, a je tak trochu naše, pretože je, koniec koncov, európskoúnijné, je super. Dúfam, že nám vydrží. Nám Čechom poľský a nemecký Balt a vám Slovákom ten „váš“ Terst.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.