Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Fico a tí ďalší

.peter Schutz .časopis

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.

Obraz však skresľuje. V bode, kde sa táto  podobnosť začína, totiž  hneď aj končí.  Nedostižný náskok  Fica  relativizujú  jednak staršie  prieskumy,  predovšetkým ale existencia druhého kola,  kde  sa systém môže správať asi tak  ako v parlamentných voľbách, do ktorých by šli všetky opozičné strany na spoločnej listine.  Isteže to neplatí  do posledného detailu,   keďže napr. od Čarnogurského sa sotva dočkáme, aby  po  vypadnutí v prvom  kole  odporučil svojim voličom pre druhé kolo „Antifica“ – ktokoľvek ním už bude.  Aj s dierami v súdržnosti ale jeden dávnejší prieskum Focusu hovorí, že v súboji jeden na jedného by na  Fica mali  Radičová (???) aj Kiska...
Samozrejme,  chybovosť (nepresnosť)  týchto prezidentských prieskumov je ešte vyššia než u straníckych preferencií. Naznačujú však  aspoň toľko,  že pokiaľ sa  Fico ozaj rozhodne vstúpiť do ringu,  musí sa pokúsiť  získať 50 percent plus jeden hlas už v prvom kole. Druhé by nieslo preň už neúnosné riziko s potenciálom obrátiť jeho  doteraz úspešnú politickú kariéru v trosky.    Fico má veľmi čo zvažovať, keďže na rozdiel od všetkých prípadných  súperov  môže v tejto voľbe viac stratiť než získať.  Do rizika totiž pôjde s „perspektívou“, že za najvyšší ústavný post v štáte  zaplatí -  vzhľadom na kompetencie –  stratou  značnej časti  moci a vplyvu, ktorými disponuje  ako premiér.  
Skutočnosť,  že práve neduživé prostredie KDH vyprodukovalo trojicu  kandidátov,  z ktorých zrejme vzíde „runner up“ pre druhé kolo -  ak sa uskutoční – je  dokonalou iróniou. Kým Čarnogurský je spomienkou na lepšiu minulosť hnutia a (predčasne kandidujúci)  Procházka  - naopak – tvárou budúcnosti, Hrušovský je  živý   portrét biednej prítomnosti  KDH.  Ani tých 15 percent, ktoré mu v Polise namerali, neukončí frašku s hľadaním spoločného kandidáta Ľudovej platformy. Na Godota -  – Radičovú - čakajúce SDKÚ ani toto nepresvedčí.  
Keďže ďalšie mená v hre  sú Kiska a Osuský, dá sa postulovať, že pole neľavicových kandidátov je  – na milé prekvapenie – celkom  dôstojné.  Pritom platí, že čím kratší čas do volieb, tým menšia pravdepodobnosť, že  niekto mimo už vyrysovaný kruh uchádzačov ešte relevantne zasiahne do súťaže.  Samozrejme sa to netýka Radičovej, avšak zmena názoru po toľkých „nie“ by nereparovateľne  poškodila jej vierohodnosti.  
Keďže byť prezidentom znamená byť  politikom-štátnikom,   Slovensko hľadá osobnosť, ktorá už zažila politickú zodpovednosť, alebo aspoň je za ňou výrazná stopa v politicko-spoločenskom dianí. ´Iróniou situácie je, že voči osobnosti,  ktorá tomuto kritériu vyhovuje najlepšie, sa dajú vzniesť aj najsilnejšie protiargumenty, prečo by z nej hlava štátu nemala byť...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite