Prvý parlament na svete založili v roku 930 škandinávski osadníci na Islande. Nevedeli si predstaviť, ako by sa ich krajina mohla rozvíjať bez zákona.
Koncom deviateho storočia sa Island stal cieľom „zaberateľov pôdy“. Prichádzali väčšinou z Nórska, odkiaľ si priniesli okrem služobníctva, oviec a základných pracovných nástrojov aj starú vikinskú tradíciu miestnych „snemov“ (po nórsky „thing“). Tie formulovali základné pravidlá pokojného vzájomného spolužitia, obchodu a „trestného práva“. Po príchode na Island každý z týchto osadníkov zabral pôdu, ktorú bol schopný obrábať, pričom na svojom majetku zaviedol aj svoje pravidlá. Keďže títo „godi“, ako sa im vtedy hovorilo, navzájom obchodovali a vstupovali do prepletených rodinných zväzkov, čoskoro vznikla prirodzená potreba vytvoriť spoločný thing, „Althing“. Rozhodojúcim pri jeho vzniku bol Thorsteinn, syn prvého osadníka Ingólfura. Ten vyslal do Nórska vzdelaného právnika Úlfljótura, aby preskúmal tamojšie zákonodarstvo a následne pripravil zákony Islandu. Ďalšieho muža poveril Thorsteinn úlohou nájsť na ostrove vhodné miesto, kde by sa Althing mohol stretávať. Ten našiel rozľahlú pláň, ktorá sa odvtedy volá Thingvellir. Bola z celého ostrova ľahko prístupná, bola tam studená aj teplá voda a skalná stena chránila snemujúcich godov pred vetrom. Snem sa stretával raz za rok na dva týždne, vždy okolo letného slnovratu.
Skladal sa zo zákonodarného a súdneho orgánu. Zákonodarný orgán, (po islandsky lögrétta) pozostával zo 145 zástupcov všetkých miestnych snemov, ku ktorým sa po prijatí kresťanstva pridali ešte dvaja biskupi. Náplňou práce lögrétty bolo formulovať zákony a v prípade potreby ich novelizovať. Zaujímavým detailom je, že každý nový zákon platil najprv skúšobne tri roky a až potom sa stal súčasťou „zbierky zákonov“. V Thingvellir dodnes vidno „Skalu zákonov“, z ktorej „predkladateľ zákonov“ čiže niečo ako predseda parlamentu prednášal návrhy zákonov, ako aj miesto, kde sa vykonávali rozsudky smrti (aj s nie veľmi dlhým zoznamom popravených). Keďže snem obvykle trval dva týždne, jeho členovia si v okolí postavili malé domčeky, kde spávali. Ich základy sú viditeľné dodnes.
V roku 1000 riešil Althing jeden z najzávažnejších problémov. Niekoľko godov totiž prijalo kresťanstvo a keďže neboli ochotní prisahať podľa pohanského rituálu k bohu Thorovi, hrozil rozpad zákonodarného zboru. Kresťania, ktorých bola menšina, sa rozhodli vytvoriť vlastný, kresťanský snem. Podľa záznamov v ságach takmer došlo k násilnostiam, čo bolo v Althingu nevídané. Problém musel vzhľadom na svoju funkciu predkladateľa zákonov vyriešiť pohanský godi Thorgeir Thorkelsson. Ten strávil celý deň a celú noc osamote vo svojom domčeku prikrytý kožušinou. Na druhý deň vystúpil na Skalu zákonov a predniesol slávnu reč o tom, že najhoršie zo všetkého je nemať žiadny zákon. „Určite by sa ukázalo, že keby sme rozbili zákon, rozbili by sme aj mier,“ povedal múdry Thorgeir a navrhol prijať kresťanstvo s tým, že súkromné praktizovanie pohanského náboženstva je stále dovolené. Vzápätí boli všetci z prítomných nepokrstených godov pokrstení. Masový krst sa začal v rieke Öxará. Voda však bola veľmi studená, a tak bolo prijaté rozhodnutie, že menej otužilí sa nechajú pokrstiť cestou domov v niektorom z teplých prameňov.
Althing fungoval do roku 1264, keď sa Island stal súčasťou Nórskeho kráľovstva. Jeho činnosť bola obnovená v roku 1845 v Reykjavíku. V súčasnosti sídli Althing čiže islandský parlament v kamennej budove na brehu reykjavíckeho jazera Tjörnin.
Koncom deviateho storočia sa Island stal cieľom „zaberateľov pôdy“. Prichádzali väčšinou z Nórska, odkiaľ si priniesli okrem služobníctva, oviec a základných pracovných nástrojov aj starú vikinskú tradíciu miestnych „snemov“ (po nórsky „thing“). Tie formulovali základné pravidlá pokojného vzájomného spolužitia, obchodu a „trestného práva“. Po príchode na Island každý z týchto osadníkov zabral pôdu, ktorú bol schopný obrábať, pričom na svojom majetku zaviedol aj svoje pravidlá. Keďže títo „godi“, ako sa im vtedy hovorilo, navzájom obchodovali a vstupovali do prepletených rodinných zväzkov, čoskoro vznikla prirodzená potreba vytvoriť spoločný thing, „Althing“. Rozhodojúcim pri jeho vzniku bol Thorsteinn, syn prvého osadníka Ingólfura. Ten vyslal do Nórska vzdelaného právnika Úlfljótura, aby preskúmal tamojšie zákonodarstvo a následne pripravil zákony Islandu. Ďalšieho muža poveril Thorsteinn úlohou nájsť na ostrove vhodné miesto, kde by sa Althing mohol stretávať. Ten našiel rozľahlú pláň, ktorá sa odvtedy volá Thingvellir. Bola z celého ostrova ľahko prístupná, bola tam studená aj teplá voda a skalná stena chránila snemujúcich godov pred vetrom. Snem sa stretával raz za rok na dva týždne, vždy okolo letného slnovratu.
Skladal sa zo zákonodarného a súdneho orgánu. Zákonodarný orgán, (po islandsky lögrétta) pozostával zo 145 zástupcov všetkých miestnych snemov, ku ktorým sa po prijatí kresťanstva pridali ešte dvaja biskupi. Náplňou práce lögrétty bolo formulovať zákony a v prípade potreby ich novelizovať. Zaujímavým detailom je, že každý nový zákon platil najprv skúšobne tri roky a až potom sa stal súčasťou „zbierky zákonov“. V Thingvellir dodnes vidno „Skalu zákonov“, z ktorej „predkladateľ zákonov“ čiže niečo ako predseda parlamentu prednášal návrhy zákonov, ako aj miesto, kde sa vykonávali rozsudky smrti (aj s nie veľmi dlhým zoznamom popravených). Keďže snem obvykle trval dva týždne, jeho členovia si v okolí postavili malé domčeky, kde spávali. Ich základy sú viditeľné dodnes.
V roku 1000 riešil Althing jeden z najzávažnejších problémov. Niekoľko godov totiž prijalo kresťanstvo a keďže neboli ochotní prisahať podľa pohanského rituálu k bohu Thorovi, hrozil rozpad zákonodarného zboru. Kresťania, ktorých bola menšina, sa rozhodli vytvoriť vlastný, kresťanský snem. Podľa záznamov v ságach takmer došlo k násilnostiam, čo bolo v Althingu nevídané. Problém musel vzhľadom na svoju funkciu predkladateľa zákonov vyriešiť pohanský godi Thorgeir Thorkelsson. Ten strávil celý deň a celú noc osamote vo svojom domčeku prikrytý kožušinou. Na druhý deň vystúpil na Skalu zákonov a predniesol slávnu reč o tom, že najhoršie zo všetkého je nemať žiadny zákon. „Určite by sa ukázalo, že keby sme rozbili zákon, rozbili by sme aj mier,“ povedal múdry Thorgeir a navrhol prijať kresťanstvo s tým, že súkromné praktizovanie pohanského náboženstva je stále dovolené. Vzápätí boli všetci z prítomných nepokrstených godov pokrstení. Masový krst sa začal v rieke Öxará. Voda však bola veľmi studená, a tak bolo prijaté rozhodnutie, že menej otužilí sa nechajú pokrstiť cestou domov v niektorom z teplých prameňov.
Althing fungoval do roku 1264, keď sa Island stal súčasťou Nórskeho kráľovstva. Jeho činnosť bola obnovená v roku 1845 v Reykjavíku. V súčasnosti sídli Althing čiže islandský parlament v kamennej budove na brehu reykjavíckeho jazera Tjörnin.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.