Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Safari v kuchyni

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Epicentrom života mnohých domácností je kuchyňa. Tu sa varí, oddychuje, háda, udobruje, opíja, vychováva, filozofuje, miluje, medituje. Kuchyňa je stredom vesmíru. Som si istý, že si to myslia aj desiatky druhov živočíchov, ktoré tu s nami žijú.

Mucha. Veľmi slávne stvorenie. Svojou existenciou dokázala vyprovokovať dokonca Hollywood, ktorý jej venoval niekoľko filmov. Spomeňme len Cronenbergov horor Mucha s presvedčivým Jeffom Goldblumom, ktorého ani nemuseli veľmi maskovať, pretože sa neuveriteľne podobá na mierne vychudnutú bzučivku obyčajnú.
Je všeobecne známe, že čo sa týka jedla, muchy nepatria medzi vyberavý hmyz. Lahôdkou pre muchy domáce (Musca domestica) alebo mäsiarky (Sarcophaga carnaria) sú takmer všetky zvyšky potravín, pričom jeden z bonusov predstavuje hnijúce mäso. Slnivka izbová (Fannia canicularis), ktorej cikcakovité letecké exhibície môžete pozorovať v okolí lampy, si najradšej hovie v hnijúcom rastlinnom odpade, močovkových jamách a žumpách. Väčšina koprofágnych múch miluje výkaly všetkého druhu. Len si predstavte ten početný a pestrý mikrobiálny park, ktorý na svojich nohách a ochlpenom tele prenášajú na starostlivo vyumývané potraviny.   
Octomilkám, známym aj pod prezývkami vínne, ovocné, banánové mušky či drozofily, sme už venovali jeden článok, ten sa však týkal ich sexuálneho života. Kto ich chce vidieť, nech koncom leta či na jeseň zabudnete vyniesť smetný kôš alebo zabudne prebrať ovocie na mise. Nie sú to žiadne neviniatka, v menšej miere tiež môžu obohacovať kuchynské prostredie o choroboplodné zárodky. Čo s nimi? Existujú síce rôzne lapače na octomilky, najjednoduchším riešením je však udržiavať kuchyňu bez kvasiacich zvyškov ovocia a zeleniny.   

.syr plný lariev
Je to neuveriteľné, ale Sicílčania milujú istú muchu, ktorá im chodí klásť vajíčka do známeho syra pecorino. Tento šťastný dvojkrídlovec sa volá piofila syrová (Piophila casei). Chúťky Sicílčanov sú na naše pomery veľmi zvrhlé – nielenže zbožňujú tento larvami prelezený syr, ktorý nazývajú casu fràzigu, ale dokonca veria, že má afrodiziakálne účinky. Konzumujú ho v štádiu nechutnej mazľavej hmoty, ktorú si natierajú na chlieb a labužnícky zapíjajú červeným vínom odrody Cannonau. Milovníci tohto syra vedia, že ak vyrušia larvy posilnené bielkovinami, je lepšie si chrániť tvár, pretože nezbednice vyskakujú z útrob syra až do výšky pätnástich centimetrov. Tí, ktorí nemajú radi tento typ adrenalínovej gastronómie, zvyknú syr zabaliť do igelitového vrecka a počkajú, kým sa larvy udusia. Sicílčania však nezostávajú so svojimi zvrhlými chúťkami osamote. Larvy múch využívajú aj v talianskom regióne Abruzzo pri vylepšovaní syrov menom cace fraceche alebo v provincii Bari pri syre frmag punt.

.roztoče na zjedenie
Ľudia sa živia všeličím. Pravidelné miesto v našom jedálničku tvoria roztoče, hoci v skutočnosti to ani len netušíme. Pokiaľ skladujeme zeleninu v suchu, vyskytujú sa na nej vo veľmi nízkych počtoch (asi 20 exemplárov na 1 kg). Ich úplné odstránenie je takmer nemožné, v praxi vlastne neuskutočniteľné. Masovo sa vyskytujú najmä v skladoch potravín, silách, mlynoch a pod. a do bytov si ich zavlečieme s kúpenými potravinami. Sú výrobky, ktorých špecifickú chuť dotvárajú práve roztoče, napríklad niektoré francúzske syry. Sladokaz múčny (Acarus siro) sa využíva v oblasti Auvergne. Roztoče žijú v kôrke, tvoriacej sa na povrchu zrejúceho syra. Ako presne pôsobia, zatiaľ nikto nevie, ale syrári sú presvedčení, že ich prítomnosť dodáva syru jedinečnú chuť. Sladokaz nie je vyberavý, v núdzi sa uspokojí aj s obilím, múkou, ovsenými vločkami, cestovinami, korením alebo sušeným ovocím. Potraviny znehodnocuje nielen tým, že ich vyžiera, ale aj svojím pachom, ktorý okolo seba šíri. Na potravinách s vyšším obsahom tukov a bielkovín často parazituje sladokaz zhubný (Tyrophagus putrescentiae). Vyhľadáva syry, ale aj šunku, búrske oriešky, chutí mu sušený žĺtok. V minulosti sa objavili správy o premnožení roztočov v novostavbách, kde sa ako izolačná hmota pod dlážkami bytov použili šupky z vylisovaných slnečnicových semien. Prenikli do miestností v takom množstve, že vrstva ich tiel pokrývala takmer súvisle steny aj zariadenie. Našťastie, tak ako stavba postupne vyschýnala, roztočov ubúdalo.
Podobne sa vie rozblázniť roztoč Carpoglyphus lactis, ktorý pri premnožení pokrýva napadnuté potraviny v súvislých vrstvách. Zbožňuje sušené plody, džemy alebo hnijúce zemiaky. Kontakt s týmito potvorami môže na ľudskej pokožke vyvolať búrlivé alergické reakcie (akarodermatitídy).

.šváby a svrčky
Ak zistíte, že vám po byte pobehujú šváby, treba s tým okamžite niečo robiť – sú totiž chodiacim rezervoárom mikroorganizmov. Výkalmi zamorujú potraviny, čím môžu šíriť bacily antraxu, tetanu, záškrtu, tuberkulózy, cholery a rôznych črevných ochorení. Nebezpečenstvo hrozí aj prenosom cýst črevných cudzopasných prvokov a vajíčok cudzopasných červov. Vo vlhších bytoch pobehuje väčšinou rus domáci (Blatella germanica), v suchších zas známy šváb obyčajný (Blatta orientalis). Zato neškodný je žltohnedý svrček domový (Gryllus domesticus). Darí sa mu všade tam, kde je dostatok tepla a potravín. Najčastejšie sa vyskytuje v pekárňach, kotolniach a kuchyniach.  V jedle si nevyberá, zje takmer všetko. Svoju prítomnosť dáva najavo otravným cvrlikaním. Ešteže nie je taký plachý ako cvrček poľný, takže sa dá pomerne ľahko chytiť. Týmto na dnes končím a pomaly sa presúvam do špajze. Tam totiž bude pokračovať bytové safari, o ktorom si môžete prečítať o dva týždne.

Autor je zoológ.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite