Jediný mráčik na oblohe by mi čelo nezarmútil, len fakt, že na materský príspevok nemám nárok, pretože mi to po roku nezamestnanosti a po sčítaní môjho predchádzajúceho zárobku neprislúcha, tento fakt ma mierne prekvapil. Neplatí človek všetky tie odvody preto, aby z toho raz niečo mal? Hm, zvláštne. Ale na to, aby som sa rozčuľovala, som príliš šťastná – mávli sme s priateľom rukou a zmierili sa so sociálnym príspevkom dvesto eur – veď dajako spolu prežijeme. Až keď som sa dočítala v rozhovore s bývalou ministerkou práce Tomanovou, že „žena sa buď stará, alebo pracuje“, v súvislosti s nedávnym smeráckym zámerom zbaviť pracujúce matky materského príspevku, až sa mi otvoril nožík vo vrecku. Tak toto vyhlási úradníčka, ktorá žije z presne tých odvodov, ktoré odvádzajú pracujúci ľudia a nič z nich potom nemajú, takúto aroganciu vypustí z úst len absolútny parazit, odtrhnutý od reality ešte od komunistických druhohôr. Pozeráme sa, ako ohýbajú pred kamerami svätoplukove prúty, ale v skutočnosti sú to oni, kto vyháňa každého mysliaceho tvora z tejto krajiny! A čo je najtragickejšie, na volebných preferenciách tých zlodejských klanov a mračien ich štátnych úradníkov to nič nemení. „Ty len leť ta do šíreho sveta!“ Poviem tomu svojmu vtáčatku jedného dňa, keď bude mať vlastné krídla a vlastný rozum, pretože už neverím, že toto poddanstvo sa u nás raz skončí. Ale mrzí ma to už teraz.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.