Dostávam otázky. Pýtajú sa ma, čo si myslím o tom, že v Aradskom cintoríne otvorili hrob Ladislava Škultétyho (Lászlóa Skultétyho) a jeho telesné pozostatky odviezli na Slovensko. Sprvoti som nevedel, o čom je reč. Potom sa ku mne dostalo vyhlásenie podpredsedu maďarskej vlády Zsolta Semjéna, ktorý hovorí o „spáchanom pokuse falšovania dejín na úkor maďarskej strany.“ Pozriem si slovenské internetové stránky a tu sa zase hovorí o tom, že „najslávnejší husár Ladislav Škultéty-Gábriš sa vrátil konečne domov.“
Tento vojak osemdesiatjeden rokov slúžil vo vojsku Habsburskej ríše. K husárom sa pripojil len ako dvanásť ročný a keď mal 93, ešte dokázal držať zástavu pluku. V jeho minulosti a životnom príbehu sa zrkadlí celé storočie strednej Európy osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia, priestoru mocensky zovretého medzi Germánmi a Rusmi, a ideovo medzi duchom revolúcie a absolutizmu. Mladý Škultéty zažil spolu s Hadíkom prekvapivý a víťazný pochod Berlínom, zažil revolučné očarenie mnohých Európanov na sklonku 18. storočia a potom samozrejme Napoleona s jeho ideálmi a pochodom veľkej armády. To všetko bolo predtým, než stred Európy ovládli a rozdelili nácionálne túžby a ašpirácie, pričom semienka už ležali v zemi. Po 182 rokoch tohto večného husára 2l. mája 2013 exhumovali, potom slovenské vojenské lietadlo previezlo truhlu do Bratislavy a pri otvorenom hrobe zostal iba náhrobník. V hlavnom meste Slovenska truhlu vítal náčelník generálneho štábu Peter Vojtek. Hrdinského vojaka znova pochovali 27. júna 2013 v rodnej obci. Narodil sa v Trenčianskej stolici a z toho bezprostredne vyplýva, že musel byť Slovákom.
Podľa maďarského vyhlásenia je však všetko inak: „Do roku 2013 nikomu nezišlo na myseľ, že by László Skultéty nebol Maďar.“ Za takého ho pokladala aj maďarská menšina v Arade. Bolo by stálo za to Maďarom aj Slovákom, keby sa lepšie zorientovali.
Veď uznajte: považská obec Mojtín predsa dosť dlhý čas pestuje pamiatku svojho slávneho rodáka. V 70. rokoch dvadsiateho storočia o ňom vyšli aj dva historické romány. László Skultéty je zároveň dlhý čas súčasťou maďarskej historickej pamäti. V roku 1843 básnik János Garay podľa neho modeloval svoju slávnu epickú báseň Obšitník (Az obsitos). Na jej podklade vzniklo medzinárodne známe hudobné dielo Zoltána Kodálya János Háry. Nášho husára však literárne zvečnil prvý rakúsky básnik Adolf Bäuerle, ktorý o ňom niekoľko rokov po smrti uverejnil báseň Zástavník a v nej hrdinu spomína maďarskom krstným menom. Vieme, že slovenská a maďarská národná historická narácia je v nejednom bode odchodná. Avšak azda ani pre jednu krajinu nie je výhodné, ak sa z takéhoto prípadu vyvinie politická otázka. Najmä ak podľa kritérií 19. a 20. storočia nie je možné spätne stanoviť národnú identitu osoby.
Mám pocit, že stojí za pozornosť, čo dal na papier Csaba Lukács, publicista pravicového denníka Magyar Nemzet: „Skultétyho možno teda oprávnene alebo neoprávnene pokladať za Slováka aspoň tak ako za Maďara.“ V súčasnosti všade v strednej Európe žijú Slováci, Maďari aj Nemci s takýmto priezviskom. Slávneho husára zverbovali za vojaka v niekdajšom Uhorskom kráľovstve.
Ak chceme zostať verní duchu dejín, môžeme povedať, že bol Uhor. Popravde teda ide o spoločnú tradíciu. Vďačne by som bol videl slovenského a maďarského ministra obrany, ako spoločne vzdávajú poctu pri hrobe hrdinského husára.
Autor je maďarský kultúrny historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.
Tento vojak osemdesiatjeden rokov slúžil vo vojsku Habsburskej ríše. K husárom sa pripojil len ako dvanásť ročný a keď mal 93, ešte dokázal držať zástavu pluku. V jeho minulosti a životnom príbehu sa zrkadlí celé storočie strednej Európy osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia, priestoru mocensky zovretého medzi Germánmi a Rusmi, a ideovo medzi duchom revolúcie a absolutizmu. Mladý Škultéty zažil spolu s Hadíkom prekvapivý a víťazný pochod Berlínom, zažil revolučné očarenie mnohých Európanov na sklonku 18. storočia a potom samozrejme Napoleona s jeho ideálmi a pochodom veľkej armády. To všetko bolo predtým, než stred Európy ovládli a rozdelili nácionálne túžby a ašpirácie, pričom semienka už ležali v zemi. Po 182 rokoch tohto večného husára 2l. mája 2013 exhumovali, potom slovenské vojenské lietadlo previezlo truhlu do Bratislavy a pri otvorenom hrobe zostal iba náhrobník. V hlavnom meste Slovenska truhlu vítal náčelník generálneho štábu Peter Vojtek. Hrdinského vojaka znova pochovali 27. júna 2013 v rodnej obci. Narodil sa v Trenčianskej stolici a z toho bezprostredne vyplýva, že musel byť Slovákom.
Podľa maďarského vyhlásenia je však všetko inak: „Do roku 2013 nikomu nezišlo na myseľ, že by László Skultéty nebol Maďar.“ Za takého ho pokladala aj maďarská menšina v Arade. Bolo by stálo za to Maďarom aj Slovákom, keby sa lepšie zorientovali.
Veď uznajte: považská obec Mojtín predsa dosť dlhý čas pestuje pamiatku svojho slávneho rodáka. V 70. rokoch dvadsiateho storočia o ňom vyšli aj dva historické romány. László Skultéty je zároveň dlhý čas súčasťou maďarskej historickej pamäti. V roku 1843 básnik János Garay podľa neho modeloval svoju slávnu epickú báseň Obšitník (Az obsitos). Na jej podklade vzniklo medzinárodne známe hudobné dielo Zoltána Kodálya János Háry. Nášho husára však literárne zvečnil prvý rakúsky básnik Adolf Bäuerle, ktorý o ňom niekoľko rokov po smrti uverejnil báseň Zástavník a v nej hrdinu spomína maďarskom krstným menom. Vieme, že slovenská a maďarská národná historická narácia je v nejednom bode odchodná. Avšak azda ani pre jednu krajinu nie je výhodné, ak sa z takéhoto prípadu vyvinie politická otázka. Najmä ak podľa kritérií 19. a 20. storočia nie je možné spätne stanoviť národnú identitu osoby.
Mám pocit, že stojí za pozornosť, čo dal na papier Csaba Lukács, publicista pravicového denníka Magyar Nemzet: „Skultétyho možno teda oprávnene alebo neoprávnene pokladať za Slováka aspoň tak ako za Maďara.“ V súčasnosti všade v strednej Európe žijú Slováci, Maďari aj Nemci s takýmto priezviskom. Slávneho husára zverbovali za vojaka v niekdajšom Uhorskom kráľovstve.
Ak chceme zostať verní duchu dejín, môžeme povedať, že bol Uhor. Popravde teda ide o spoločnú tradíciu. Vďačne by som bol videl slovenského a maďarského ministra obrany, ako spoločne vzdávajú poctu pri hrobe hrdinského husára.
Autor je maďarský kultúrny historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.