Aj agent Jej Veličenstva by bol na hustý výskyt čísla 007 pyšný. Andy Murray zvládol enormný tlak očakávania vyše šesťdesiatmiliónového národa a stal sa jeho doživotným miláčikom. Po zlatej olympijskej medaile spred roka a titule na US Open konečne dokázal vyhrať najprestížnejší grandslam pre krajinu, v ktorej sa od roku 1877 (znova tie sedmičky) hrá.
Wimbledon 2013 sa do histórie zapíše inak ako číslami, hoci rekordov bolo prekonaných hneď niekoľko. Už počas prvých troch dní sa diali veci, o ktorých sa hovorilo a bude hovoriť v súvislosti s tohtoročným turnajom jedným dychom spolu s návratom domáceho tenistu na zoznam víťazov.
Rafael Nadal prehral v prvom kole, Roger Federer v druhom. Od roku 2002 nechýbal jeden z nich ani v jednom finále, Švajčiar neprehral tak skoro na turnaji veľkej štvorky od roku 2004. Pri oboch šokujúce prehry s Darcisom (Nadal), respektíve Stachovským (Federer) potvrdili trendy posledného obdobia. Najneskôr v tretí deň dvojtýždňového turnaja vypadli aj Šarapovová aj Azarenková, dve z troch najvyššie nasadených žien. A tiež Tsonga a Čilič z mužskej top 10.
Nadalovo stále mladé telo nezvláda nápor, akému ho jeho majiteľ vystavuje. Už druhý rok po antukovej sezóne, zameranej na titul na Roland Garros, nedovolia kolená prejsť krátko po antukovom grandslame v Paríži na trávu, zmeniť pohyb, prispôsobiť hru rýchlejšiemu, klzkejšiemu a špecifickému povrchu. Po vlaňajšom Wimbledone vynechal zvyšok sezóny, teraz by to nemalo byť také vážne. Je veľmi otázne, či k dvom wimbledonským titulom pridá ďalší. Koniec kariéry síce nehrozí, no bude poznačená otázkou: Aká mohla byť, keby bol zdravší?
Federer už svoje tenisovo nie tak mladé telo asi neoklame. Už dávnejšie neprichádzajú jeho výhry s ľahkou samozrejmosťou, ako zvykli. Pribúdajú prehry, okrem Nadala a Djokoviča si naňho trúfajú aj hráči z ďalších sledov. V Paríži vo štvrťfinále pochoval jeho šance domáci Tsonga. V Londýne dokonca Ukrajinec z druhej stovky svetového rebríčka, ktorý si ako rezidenciu uvádza Bratislavu. Koniec kariéry sa blíži možno rýchlejšie, ako si jeho fanúšikovia pripúšťajú.
.Lendl vs. Vajda
Finále mužskej dvojhry obsadili dvaja najvyššie nasadení hráči, rebríčkové predpoklady sa teda nakoniec potvrdili. Nebolo to však úplne jednoduché. Djokovič, zverenec slovenského trénera Vajdu, hral semifinále proti Argentínčanovi Del Potrovi presne 4 hodiny a 44 minút, ich päťsetový zápas bol epický a najdlhší, aký sa kedy v tejto fáze turnaja hral.
Murray, zverenec česko-amerického trénera Ivana Lendla, zas otáčal štvrťfinále z 0:2 proti Španielovi Verdascovi. Semifinále mal dobre rozohrané prvý Poliak v histórii Jerzy Janowicz, vyhral prvý set a mal brejk v druhom, no podľahol vidine možnosti dostať sa do finále na posvätnej vydupanej tráve v All England Clube.
A tak v nedeľu skrížili rakety Srb a Škót, pod dohľadom svojich východoeurópskych trénerov, majority anglického národa a celého tenisového sveta. Finále bolo tesným súbojom vyrovnaných súperov. Hoci trvalo len tri sety, bolo dlhé a napínavé. V každom z nich obaja tenisti stratili svoje podanie, v druhom a treťom Murray otáčal nepriaznivý priebeh z ich úvodov.
Posledný gem ponúkol zápas v symbolickej mikrovzorke. Po tom, čo Djokovič stratil vedenie 4:2 v treťom sete podával Murray za stavu 5:4 na historickú výhru. Rýchlo viedol 40:0 a mal tri mečboly. Angličania však vedeli, že ešte nie je koniec. Televízne zábery na trasúce sa ruky Murrayho priateľky a zovreté pery jeho matky to potvrdzovali.
A ani nebol. Djokovič, spolu s Nadalom mentálne najsilnejší hráč súčasnosti, stav vyrovnal. Jeden z mečbolov odvrátil neuveriteľne šťastným víťazným úderom po zásahu pásky na sieti. Vybojoval si brejkboly, domáci fanúšikovia mali stále pred očami čierne scenáre. Tlak, ktorý musel v tých momentoch Murray cítiť, musel byť násobne väčší, ako ten, ktorý cítil pred desiatimi rokmi Tim Henman, posledný z neúspešne snažiacich sa Britov.
Henman nikdy finále nehral. Prehral štyrikrát v semifinále, v jednom z nich bol dva fiftíny od výhry a postupu. Už vtedy na ňom visela celá krajina, bol športovou celebritou, od ktorej sa čakalo, že konečne vráti trofej domov, kam patrí. Špecialistovi na trávnatý povrch sa to nikdy nepodarilo, no na pocity z rokov 1998 – 2002 nezabudol.
Keď Murray nakoniec odvrátil všetky Djokovičove brejkbaly a po poslednej výmene odhodil raketu, klesol na kolená a začal si uvedomovať, že dosiahol nesmrteľnosť na území Veľkej Británie, Henman povedal: „Je to fantastické. Bola to čistá sila vôle, schopnosť nájsť spôsob, ako dokázať vyhrať, keď sa Djokovič nechcel poddať.“
Sila vôle rozhodla o víťazovi Wimbledonu 2013. Murray ho jednoducho viac chcel vyhrať. Možno Djokoviča príliš vyčerpalo dlhé semifinále, možno Murraymu pomohla skúsenosť spred roka, keď vo finále neuspel proti Rogerovi Federerovi. V niekoľkých rozhodujúcich výmenách v každom sete neurobil chyby.
Titul venoval Murray Lendlovi, ktorý mu pomohol urobiť posledný krok na vrchol podobne, ako Vajda Djokovičovi. Začal s ním pracovať v minulej sezóne, vyhral dva grandslamy a olympiádu. Zjavne bol posledným kúskom puzzle do obrazu top hráča. S pribúdajúcim vekom Federera a nestálym zdravím Nadala zrejme na najbližších niekoľko sezón stabilného hráča do partie k Djokovičovi.
.neuveriteľné ženské finále
Kto si stavil pred turnajom na ženské finále v zostave Marion Bartoliová proti Sabine Lisickej, uhádol najvyšší kurz v živote. Pár dní pred začiatkom sa do ostrej výmeny názorov cez médiá pustili najväčšie favoritky Serena Williamsová a Mária Šarapovová a zdalo sa, že sú predurčené vybaviť si účty na kurte vo finálovom zápase.
Z plánu zišlo hneď v prvú – „čiernu“ – stredu. Šarapovová prehrala s kvalifikantkou menom Michelle Larcher de Brito z Portugalska, o ktorej ste predtým nepočuli a je možné, že už po životnom výsledku ani nebudete. Williamsová prehrala vo štvrtom kole s Lisickou, Azarenková, ďalšia spolufavoritka, odstúpila v druhom kole po zranení kolena.
Pavúk sa otvoril, najlepšie šancu využila Francúzka Bartoliová. Neporazila na ceste za trofejou ani jednu hráčku z TOP 10, ale ospravedlňovať sa nemusí. Nie jej vinou jej všetky odpadli z cesty skôr, ako si s nimi stihla zahrať. Lisickú porazila zaslúžene.
.slováci viac-menej tradične
Slovenský tenis ani na treťom grandslame sezóny veľa vody nenamútil a viac-menej tradične sa všetci reprezentanti porúčali ešte pred prvou voľnou nedeľou. Medzi mužmi zapôsobila najviac informácia o konci spolupráce Martina Kližana s trénerom Karolom Kučerom po prehre v prvom kole s Čechom Berdychom. Talentovaný hráč sa pod vedením bývalého hráča svetovej špičky dostal medzi 30 najlepších na svete, ďalej mu bude musieť pomôcť niekto iný. Nesadli si ľudsky, čo je málokedy verejne prezentovaný dôvod rozchodov.
Daniela Hantuchová po výhre na jednom z prípravných turnajov vypadla v prvom kole, do tretieho sa prebila len Dominika Cibulková. Tam nestačila na Talianku Vinciovú, nie nezdolateľnú súperku. O kolo pred Dominikou ju takmer porazila mladá Jana Čepelová. Muži aj ženy na výrazný úspech na grandslame napríklad po vzore Poliakov – hrali vzájomný zápas vo štvrťfinále mužov – momentálne formu nemajú.
Autor je redaktor športového portálu TakUrcitee.sk
Wimbledon 2013 sa do histórie zapíše inak ako číslami, hoci rekordov bolo prekonaných hneď niekoľko. Už počas prvých troch dní sa diali veci, o ktorých sa hovorilo a bude hovoriť v súvislosti s tohtoročným turnajom jedným dychom spolu s návratom domáceho tenistu na zoznam víťazov.
Rafael Nadal prehral v prvom kole, Roger Federer v druhom. Od roku 2002 nechýbal jeden z nich ani v jednom finále, Švajčiar neprehral tak skoro na turnaji veľkej štvorky od roku 2004. Pri oboch šokujúce prehry s Darcisom (Nadal), respektíve Stachovským (Federer) potvrdili trendy posledného obdobia. Najneskôr v tretí deň dvojtýždňového turnaja vypadli aj Šarapovová aj Azarenková, dve z troch najvyššie nasadených žien. A tiež Tsonga a Čilič z mužskej top 10.
Nadalovo stále mladé telo nezvláda nápor, akému ho jeho majiteľ vystavuje. Už druhý rok po antukovej sezóne, zameranej na titul na Roland Garros, nedovolia kolená prejsť krátko po antukovom grandslame v Paríži na trávu, zmeniť pohyb, prispôsobiť hru rýchlejšiemu, klzkejšiemu a špecifickému povrchu. Po vlaňajšom Wimbledone vynechal zvyšok sezóny, teraz by to nemalo byť také vážne. Je veľmi otázne, či k dvom wimbledonským titulom pridá ďalší. Koniec kariéry síce nehrozí, no bude poznačená otázkou: Aká mohla byť, keby bol zdravší?
Federer už svoje tenisovo nie tak mladé telo asi neoklame. Už dávnejšie neprichádzajú jeho výhry s ľahkou samozrejmosťou, ako zvykli. Pribúdajú prehry, okrem Nadala a Djokoviča si naňho trúfajú aj hráči z ďalších sledov. V Paríži vo štvrťfinále pochoval jeho šance domáci Tsonga. V Londýne dokonca Ukrajinec z druhej stovky svetového rebríčka, ktorý si ako rezidenciu uvádza Bratislavu. Koniec kariéry sa blíži možno rýchlejšie, ako si jeho fanúšikovia pripúšťajú.
.Lendl vs. Vajda
Finále mužskej dvojhry obsadili dvaja najvyššie nasadení hráči, rebríčkové predpoklady sa teda nakoniec potvrdili. Nebolo to však úplne jednoduché. Djokovič, zverenec slovenského trénera Vajdu, hral semifinále proti Argentínčanovi Del Potrovi presne 4 hodiny a 44 minút, ich päťsetový zápas bol epický a najdlhší, aký sa kedy v tejto fáze turnaja hral.
Murray, zverenec česko-amerického trénera Ivana Lendla, zas otáčal štvrťfinále z 0:2 proti Španielovi Verdascovi. Semifinále mal dobre rozohrané prvý Poliak v histórii Jerzy Janowicz, vyhral prvý set a mal brejk v druhom, no podľahol vidine možnosti dostať sa do finále na posvätnej vydupanej tráve v All England Clube.
A tak v nedeľu skrížili rakety Srb a Škót, pod dohľadom svojich východoeurópskych trénerov, majority anglického národa a celého tenisového sveta. Finále bolo tesným súbojom vyrovnaných súperov. Hoci trvalo len tri sety, bolo dlhé a napínavé. V každom z nich obaja tenisti stratili svoje podanie, v druhom a treťom Murray otáčal nepriaznivý priebeh z ich úvodov.
Posledný gem ponúkol zápas v symbolickej mikrovzorke. Po tom, čo Djokovič stratil vedenie 4:2 v treťom sete podával Murray za stavu 5:4 na historickú výhru. Rýchlo viedol 40:0 a mal tri mečboly. Angličania však vedeli, že ešte nie je koniec. Televízne zábery na trasúce sa ruky Murrayho priateľky a zovreté pery jeho matky to potvrdzovali.
A ani nebol. Djokovič, spolu s Nadalom mentálne najsilnejší hráč súčasnosti, stav vyrovnal. Jeden z mečbolov odvrátil neuveriteľne šťastným víťazným úderom po zásahu pásky na sieti. Vybojoval si brejkboly, domáci fanúšikovia mali stále pred očami čierne scenáre. Tlak, ktorý musel v tých momentoch Murray cítiť, musel byť násobne väčší, ako ten, ktorý cítil pred desiatimi rokmi Tim Henman, posledný z neúspešne snažiacich sa Britov.
Henman nikdy finále nehral. Prehral štyrikrát v semifinále, v jednom z nich bol dva fiftíny od výhry a postupu. Už vtedy na ňom visela celá krajina, bol športovou celebritou, od ktorej sa čakalo, že konečne vráti trofej domov, kam patrí. Špecialistovi na trávnatý povrch sa to nikdy nepodarilo, no na pocity z rokov 1998 – 2002 nezabudol.
Keď Murray nakoniec odvrátil všetky Djokovičove brejkbaly a po poslednej výmene odhodil raketu, klesol na kolená a začal si uvedomovať, že dosiahol nesmrteľnosť na území Veľkej Británie, Henman povedal: „Je to fantastické. Bola to čistá sila vôle, schopnosť nájsť spôsob, ako dokázať vyhrať, keď sa Djokovič nechcel poddať.“
Sila vôle rozhodla o víťazovi Wimbledonu 2013. Murray ho jednoducho viac chcel vyhrať. Možno Djokoviča príliš vyčerpalo dlhé semifinále, možno Murraymu pomohla skúsenosť spred roka, keď vo finále neuspel proti Rogerovi Federerovi. V niekoľkých rozhodujúcich výmenách v každom sete neurobil chyby.
Titul venoval Murray Lendlovi, ktorý mu pomohol urobiť posledný krok na vrchol podobne, ako Vajda Djokovičovi. Začal s ním pracovať v minulej sezóne, vyhral dva grandslamy a olympiádu. Zjavne bol posledným kúskom puzzle do obrazu top hráča. S pribúdajúcim vekom Federera a nestálym zdravím Nadala zrejme na najbližších niekoľko sezón stabilného hráča do partie k Djokovičovi.
.neuveriteľné ženské finále
Kto si stavil pred turnajom na ženské finále v zostave Marion Bartoliová proti Sabine Lisickej, uhádol najvyšší kurz v živote. Pár dní pred začiatkom sa do ostrej výmeny názorov cez médiá pustili najväčšie favoritky Serena Williamsová a Mária Šarapovová a zdalo sa, že sú predurčené vybaviť si účty na kurte vo finálovom zápase.
Z plánu zišlo hneď v prvú – „čiernu“ – stredu. Šarapovová prehrala s kvalifikantkou menom Michelle Larcher de Brito z Portugalska, o ktorej ste predtým nepočuli a je možné, že už po životnom výsledku ani nebudete. Williamsová prehrala vo štvrtom kole s Lisickou, Azarenková, ďalšia spolufavoritka, odstúpila v druhom kole po zranení kolena.
Pavúk sa otvoril, najlepšie šancu využila Francúzka Bartoliová. Neporazila na ceste za trofejou ani jednu hráčku z TOP 10, ale ospravedlňovať sa nemusí. Nie jej vinou jej všetky odpadli z cesty skôr, ako si s nimi stihla zahrať. Lisickú porazila zaslúžene.
.slováci viac-menej tradične
Slovenský tenis ani na treťom grandslame sezóny veľa vody nenamútil a viac-menej tradične sa všetci reprezentanti porúčali ešte pred prvou voľnou nedeľou. Medzi mužmi zapôsobila najviac informácia o konci spolupráce Martina Kližana s trénerom Karolom Kučerom po prehre v prvom kole s Čechom Berdychom. Talentovaný hráč sa pod vedením bývalého hráča svetovej špičky dostal medzi 30 najlepších na svete, ďalej mu bude musieť pomôcť niekto iný. Nesadli si ľudsky, čo je málokedy verejne prezentovaný dôvod rozchodov.
Daniela Hantuchová po výhre na jednom z prípravných turnajov vypadla v prvom kole, do tretieho sa prebila len Dominika Cibulková. Tam nestačila na Talianku Vinciovú, nie nezdolateľnú súperku. O kolo pred Dominikou ju takmer porazila mladá Jana Čepelová. Muži aj ženy na výrazný úspech na grandslame napríklad po vzore Poliakov – hrali vzájomný zápas vo štvrťfinále mužov – momentálne formu nemajú.
Autor je redaktor športového portálu TakUrcitee.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.