Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kandahár

.časopis

Kanaďanka sa vyberie za vlády Talibanu hľadať do Afganistanu svoju nezvestnú sestru. Putuje z Kábulu do bašty „hnutia študentov“ Kandaháru. Maskuje sa tak, že sa navlečie do burky. Podobne ako hlavná hrdinka asi dvadsať rokov starého francúzskeho filmu, vo svojej desivosti skvelého, aj jeho kameraman sa pozerá na okolitý svet cez mriežku tradičného ženského odevu, zakrývajúceho postavu úplne od hlavy po päty.

No muži, a už vôbec nie vojaci, sa tam za žiadny odev neskrývajú. Afganský vojak minulý týždeň paľbou zozadu zabil jedného a zranil šiestich slovenských vojakov. Zákerné, desivé. Veliteľ afganskej polície v provincii Kunar pre BBC uviedol, že v roku 2010 prijalo velenie Talibanu rozhodnutie zamerať sa viac na infiltráciu medzi vojakov a menej na samovraždené a iné útoky. Medzinárodné spojenecké sily ISAF majú už dlho vážny problém. Každý piaty vojak NATO, ktorý padol, nezahynul rukou militanta z Talibanu. Zabil ho kolega z afganskej armády alebo polície. Narastá počet tzv. vnútorných útokov, ktoré sa vo  vojenskej terminológii označujú ako zelená (afganskí vojaci a policajti) na modrú (spojeneckí vojaci). V rokoch 2007 až 2008 boli iba dva útoky tohto druhu ročne, ktoré priniesli dve obete v radoch ISAF. V rokoch 2009 až 2010 počet útokov narástol na šesť ročne, priniesli až dvadsať obetí. O rok neskôr bolo 21 útokov a 35 obetí, no iba za prvých deväť mesiacov roka 2012 bolo až 36 útokov a 51 obetí. Od januára 2014 sa má pritom znížiť dnešný počet 130-tisíc spojeneckých vojakov na nevyhnutné minimum, ktoré  bude plniť iba poradenskú a výcvikovú funkciu – nie bojovú. Plná zodpovednosť za bezpečnosť krajiny má prejsť na viac ako 300-tisíc afganských vojakov a policajtov. Znie to rozumne, koalícia vedená Spojenými štátmi predsa nemôže ďalšie roky financovať miliardy dolárov na nekonečnú vojnu, z ktorej sa ročne vracajú stovky vojakov domov v cínových truhlách. Po dvanástich rokoch je už svet zo zlých správ z Afganistanu oprávnene  unavený. No zdupkať z tejto krajiny, to by bola samovražda Západu.
Autor tohto komentára vlani na základniach pri Kábule či v provinciách Wardak a Herat sledoval výcvik afganskej armády (ANA). To, čo videl, pôsobilo nádejne. Aj keď, chlapci z odľahlých oblastí sa od Talibanu líšili navonok najmä tým, že nosili uniformy a mali oholené brady. Pod dohľadom spojeneckých vojakov sa učili pochodovať a strieľať, s ťažkosťami zvládali aj čítanie a písanie; pri vstupe do ANA je 90 percent regrútov negramotných, po dvanástich týždňoch výcviku dosahujú základnú gramotnosť 87 percent. Aká je ich motivácia vstupu do armády? Pri tejto opakovanej otázke viacerí vojaci spomenuli to isté – zárobok. Vojak ANA priemerne zarába 165 dolárov, čo je na afganské pomery veľmi slušné. Armáda mu dá ošatenie, výsluhový dôchodok, hygienické návyky, zbaví ho negramotnosti. Dá mu aj kvalifikáciu a zručnosti, napríklad v oblasti narábania s výpočtovou a komunikačnou technikou, ktoré sa mu v civile môžu zísť. Matky a ženy afganských mužov vidia v armáde pragmaticky živiteľku. Nikto z oslovených vojakov ANA ako dôvod vstupu do armády neuviedol odhodlanie bojovať s Talibanom. Pretože Taliban, to sú takí istí ľudia ako oni, len sa zhodou okolností pomýlili, a sú teraz na opačnej strane bojovej línie. Desivé, však?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite