Človek, ktorý si ich dá, je vďačný, že sa vo falošnom svete nájde kus autentického vesmíru, kus starej matere, kus ozajstného jedla. Je to pagáčová gastroterapia. Znalci tvrdia, že má očistnejšie účinky, než aloe a psychológ v jednom.
V tomto bufete majú tabuľu, na ktorú kriedou píšu ponuku jedál. Keď sa jedlá vypredajú, tabuľu zotrú. Zotretá tabuľa je čistá provokácia. Volá: „Popíš ma! Pokresli! Vdýchni mi život! Ujmi sa ma!“. Ak máte šťastie, nájdete pri takejto tabuli kriedu. Aj ja som ju našiel. Bufet bol už zatvorený. Šero objalo plyšové kreslá i kávičkarske stolíky, slnko zapadalo za Karpaty. S kolegom rozhlasákom sme tade prechádzali a spomínali na poobedné pagáčové orgie. Z rozšafnosti som zobral kriedu a nakreslil na tabuľu štyri detsky smiešne obrázky: psa, mačku, lebku a rakvu. Nič iné nakresliť neviem. Prehýbali sme sa od smiechu.
Na druhý deň ráno, sme videli vystrašené bufetárky v paranoidnom pokluse. Pýtame sa, čo sa stalo. „Viete,“ obzerali sa, akoby ich niekto sledoval. „Nechali nám tu odkaz. Že sme falošné jak mačky, šéfka, že je pes a že príde po nás smrtka a dajú nás do rakvy!“
Krútili sme hlavou, akože ľudia sú teda pekné svine a popod fúz sme sa smiali. Nemali sme srdce odhaliť im pravdu, ešte by nás zapichli vidličkou.
Milí priatelia, nehľadajme znamenia tam, kde nie sú, lebo budeme na smiech. Radšej si strážme tabule svojho srdca, aby na nich bola vždy aktuálna ponuka a niečo zázračné, ako tie pagáče.
V tomto bufete majú tabuľu, na ktorú kriedou píšu ponuku jedál. Keď sa jedlá vypredajú, tabuľu zotrú. Zotretá tabuľa je čistá provokácia. Volá: „Popíš ma! Pokresli! Vdýchni mi život! Ujmi sa ma!“. Ak máte šťastie, nájdete pri takejto tabuli kriedu. Aj ja som ju našiel. Bufet bol už zatvorený. Šero objalo plyšové kreslá i kávičkarske stolíky, slnko zapadalo za Karpaty. S kolegom rozhlasákom sme tade prechádzali a spomínali na poobedné pagáčové orgie. Z rozšafnosti som zobral kriedu a nakreslil na tabuľu štyri detsky smiešne obrázky: psa, mačku, lebku a rakvu. Nič iné nakresliť neviem. Prehýbali sme sa od smiechu.
Na druhý deň ráno, sme videli vystrašené bufetárky v paranoidnom pokluse. Pýtame sa, čo sa stalo. „Viete,“ obzerali sa, akoby ich niekto sledoval. „Nechali nám tu odkaz. Že sme falošné jak mačky, šéfka, že je pes a že príde po nás smrtka a dajú nás do rakvy!“
Krútili sme hlavou, akože ľudia sú teda pekné svine a popod fúz sme sa smiali. Nemali sme srdce odhaliť im pravdu, ešte by nás zapichli vidličkou.
Milí priatelia, nehľadajme znamenia tam, kde nie sú, lebo budeme na smiech. Radšej si strážme tabule svojho srdca, aby na nich bola vždy aktuálna ponuka a niečo zázračné, ako tie pagáče.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.