Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Stredná Európa Luboša Platu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Bola sobota, rezervácia auta, ktorým som mal ísť na reportáž do vojnových zón konfliktu z deväťdesiatych rokov, Vukovaru a Osijeku, sa ukázala ako neplatná, a iné auto sa začiatkom prázdnin požičať prakticky nedalo. A tak som prišiel na záhrebské hlavné nádražie, čo je krásna uhorská secesná budova, a kúpil som si lístok do Rijeky. Cesta mala trvať štyri hodiny, ale pred odchodom jediného a posledného vlaku, čo šiel naspäť, mi zostávalo päť hodín na prehliadku prístavu, ktorý mal pre mňa mystický rozmer.

V lodeniciach v Rijeke, ktorá patrila ako prístav k Zalitavsku, uzrela svetlo sveta najväčšia uhorská vojnová loď všetkých dôb, dreadnought Szent István, stopäťdesiatdva metrov dlhý elegantný obor, na ktorom slúžilo vyše tisíc námorníkov. Szent István bol potopený v lete roku 1916 a jeho vrak je dnes najväčšou potápačskou lahôdkou celého chorvátskeho Jadranu. Príjazd do Rijeky je zase jednou z najväčších železničných lahôdok, ktoré môžete na Balkáne zažiť. Ešte niekoľko kilometrov pred mestom ide vlak stále vrchovinou a ryska na jednej stanici ukazuje šesťstopäťdesiat metrov nad morom. Nádherne z tej výšky vidieť Jadran s mnohými ostrovmi, vidieť aj Rijeku. Krása.
Sama Rijeka má v sebe stále veľkoleposť lepších čias, ktoré zažila či už za Rakúšanov, medzi vojnami, keď tu bolo najprv slobodné mesto Fiume, a potom to bola súčasť Talianska, hoci jeden úsek lodeníc a prístavu nakoniec zostal Juhoslávii. Za vojenský a priemyselný význam tunajších lodeníc zaplatilo mesto za druhej svetovej vojny niekoľkými veľkými bombardovaniami a potom vyhnaním Talianov. Maďari odišli už po tej prvej, vrátane kontraadmirála Miklósa Horthyho.
A tak je to tu trochu smutné, iba chorvátske, zriedené turistami. Ale aj tak úchvatné, pretože je to prístav a prístav pre suchozemcov z vnútrozemského štátika rozpadnutej monarchie, to je niečo. Ale potom si pri pečenej treske a poháriku Plavacu hovorím, že keď je už teraz Chorvátsko v Únii, aj Rijeka je zase môj prístav, a tiež prístav slovenský, prístav Slovákov. Že svet sa po vykĺbenom storočí vracia zase k svojmu starému dobrému stavu. Kiežby taký aspoň pár nasledujúcich storočí zostal.

Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite