Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Platu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Bola sobota, rezervácia auta, ktorým som mal ísť na reportáž do vojnových zón konfliktu z deväťdesiatych rokov, Vukovaru a Osijeku, sa ukázala ako neplatná, a iné auto sa začiatkom prázdnin požičať prakticky nedalo. A tak som prišiel na záhrebské hlavné nádražie, čo je krásna uhorská secesná budova, a kúpil som si lístok do Rijeky. Cesta mala trvať štyri hodiny, ale pred odchodom jediného a posledného vlaku, čo šiel naspäť, mi zostávalo päť hodín na prehliadku prístavu, ktorý mal pre mňa mystický rozmer.

V lodeniciach v Rijeke, ktorá patrila ako prístav k Zalitavsku, uzrela svetlo sveta najväčšia uhorská vojnová loď všetkých dôb, dreadnought Szent István, stopäťdesiatdva metrov dlhý elegantný obor, na ktorom slúžilo vyše tisíc námorníkov. Szent István bol potopený v lete roku 1916 a jeho vrak je dnes najväčšou potápačskou lahôdkou celého chorvátskeho Jadranu. Príjazd do Rijeky je zase jednou z najväčších železničných lahôdok, ktoré môžete na Balkáne zažiť. Ešte niekoľko kilometrov pred mestom ide vlak stále vrchovinou a ryska na jednej stanici ukazuje šesťstopäťdesiat metrov nad morom. Nádherne z tej výšky vidieť Jadran s mnohými ostrovmi, vidieť aj Rijeku. Krása.
Sama Rijeka má v sebe stále veľkoleposť lepších čias, ktoré zažila či už za Rakúšanov, medzi vojnami, keď tu bolo najprv slobodné mesto Fiume, a potom to bola súčasť Talianska, hoci jeden úsek lodeníc a prístavu nakoniec zostal Juhoslávii. Za vojenský a priemyselný význam tunajších lodeníc zaplatilo mesto za druhej svetovej vojny niekoľkými veľkými bombardovaniami a potom vyhnaním Talianov. Maďari odišli už po tej prvej, vrátane kontraadmirála Miklósa Horthyho.
A tak je to tu trochu smutné, iba chorvátske, zriedené turistami. Ale aj tak úchvatné, pretože je to prístav a prístav pre suchozemcov z vnútrozemského štátika rozpadnutej monarchie, to je niečo. Ale potom si pri pečenej treske a poháriku Plavacu hovorím, že keď je už teraz Chorvátsko v Únii, aj Rijeka je zase môj prístav, a tiež prístav slovenský, prístav Slovákov. Že svet sa po vykĺbenom storočí vracia zase k svojmu starému dobrému stavu. Kiežby taký aspoň pár nasledujúcich storočí zostal.

Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite