Všetci zúčastnení na tejto kauze konajú v pozoruhodnej zhode. Teda Mestská časť Ružinov, Okresný súd Bratislava II., Okresná prokuratúra Bratislava II., advokátka, súdna znalkyňa a opatrovníčka Zlatica Fraňová konajú celkom súčinne – proti farmaceutke na dôchodku Anne Majerovej. Táto zhoda sa možno dá vysvetliť osobnými väzbami alebo náhodami, no možno aj zle pracujúcimi inštitúciami.
.ultimátum
Pani Majerová sa štyridsať rokov starala o psychicky chorú dcéru. Žili spolu v dcérinom byte, až kým v marci 2009 nepodala ich bezprostredná susedka podnet na Mestskú časť Ružinov. Jeho obsahom mala byť nezvládnutá starostlivosť o dcéru, obťažovanie susedov hygienickými podmienkami a podobne.
Už o dva dni sa pracovníčky ružinovského sociálneho odboru pobrali na šetrenie do bytu, najprv neúspešné, o ďalšie dva dni sa dostali dnu. Podľa úradného záznamu dali Anne Majerovej ultimátum: ak do týždňa nepodá návrh na zbavenie dcéry spôsobilosti na právne úkony, podá ho úrad, lebo byt aj chorá sú „v hroznom stave“.
Hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová vo februári 2013 tvrdila, že účelom malo byť umiestnenie chorej v domove s celoročnou starostlivosťou. Už však nevysvetlila, prečo Ružinov zvolil najpomalšiu, najdrahšiu a najmenej efektívnu formu pomoci. Kým ombudsmanka Jana Dubovcová v júni 2013 neposkytla výsledky svojho vyšetrovania, nikto netušil, že spis mestskej časti obsahuje aj žiadosť dcéry o umiestnenie v domove sociálnych služieb, čo spochybňuje tvrdenie úradu.
Návrh ležal vyše troch rokov na Okresnom súde Bratislava II. Sudkyňa Katarína Gašparová to prostredníctvom hovorcu odôvodnila prieťahmi znalca. Počas týchto rokov sa úrad o rodinu nijako nezaujímal: nevykonal jedinú návštevu, nenaháňal súd, neponúkol ani neposkytol žiadnu pomoc z možností poskytovaných zákonom o sociálnych službách.
.opatrovníctvo a následky
V marci 2012 sa udalosti dali do pohybu. Anna Majerová a Zlatica Fraňová sa zoznámili na ulici a Fraňová začala pomáhať. V marci sa tiež Majerová dozvedela, že jej na pošte pre zlú adresu nevydajú zásielku zo súdu, a tak sa šla o ňu na súd zaujímať práve v deň, keď sa pojednávalo o zbavení dcéry svojprávnosti. Sudkyňa Gašparová tento fakt zaznamenala dosť podrobne a starú paniu vypočula mimo pojednávania do úradného záznamu. Už však nevysvetlila, prečo pani Majerová nevypovedala na aprílovom pojednávaní, na ktoré mala byť podľa zápisnice z marca predvolaná.
Rozsudkom zo 17. mája 2012 sa opatrovníčkou dcéry stala Zlatica Fraňová, hoci v roku 2009 Ružinov navrhol za opatrovníka seba. Nie je jasné, ako sa o konaní dozvedela. No v tom čase pracovala na Okresnom súde Bratislava II. ako vyššia súdna úradníčka jej dcéra Silvia Marcinová (neskôr bola dohodou predsedov súdov preložená na Okresný súd Bratislava III.). Nie je jasné ani to, ako sa Fraňová dostala do konania, pretože v tomto bode sa verzie mestskej časti a pani Majerovej rozchádzajú. Kým úrad a samotná Fraňová tvrdili, že Fraňovú navrhla matka, sudkyňa pre denník SME potvrdila verziu Majerovej, že návrh podala advokátka JUDr. Iveta Balalová, ktorá zastupovala dcéru.
Táto bývalá sudkyňa, ktorá bola do roku 2009 v predstavenstve Stavebného bytového družstva II., zohrala v prípade zaujímavú dvojrolu. Zastupovala dcéru, ktorá ju splnomocnila len mesiac pred rozsudkom, a keď ju zbavili spôsobilosti, ktorú dostala Fraňová, advokátka sa hneď vzdala odvolania. Už o dva týždne však podala v mene Zlatice Fraňovej na Okresný súd Bratislava I. návrh na zbavenie spôsobilosti aj matky.
Spojiť sa s ňou nedalo a na otázky mailom neodpovedala. Na pojednávanie v spore o opatrovníctvo ako predvolaná svedkyňa neprišla ani raz – zakaždým sa ospravedlnila.
Vyjadrila sa len k návrhu na mimosúdnu dohodu, postavenému na tom, že použitím informácií z jedného konania v konaní druhom neúmerne zvýhodnila svoju klientku Fraňovú. Advokátka odmieta tvrdenie, že by postupovala účelovo a neeticky, použila podklady od Fraňovej a „išlo len o to, aby sa (pani Majerová) mohla dať liečiť.“ Ponúka sa úvaha, ako sa dá prísť k cudzím lekárskym správam, navyše o bezvýznamnom kožnom ochorení, a prečo by na účel akéhokoľvek nutného liečenia nestačilo iba čiastkové zbavenie spôsobilosti.
To, ako zvláštne bola matka vynechaná z konania, ešte zdôrazňuje výpoveď súdnej znalkyne. Aj MUDr. Zuzana Lajčiaková dostala návrh na mimosúdnu dohodu, pretože v konaní o zbavení spôsobilosti dcéry vypovedala proti matke. Tú však nevyšetrovala a ani s ňou nehovorila. Podľa zápisnice tvrdila, že „s ohľadom na vysoký vek sú u nej predpokladané možné známky stareckej demencie“. Znalecký posudok samotnej Anny Majerovej však nič podobné nekonštatoval a neodporučil ju zbaviť spôsobilosti. Prokurátor sa, podobne ako všetci účastníci konania, staval proti vypočúvaniu matky.
Pojem opatrovníčka znamená, že Fraňová za chorú prevzala spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Podľa zákona súd ustanoví za opatrovníka osobu, pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom blízkom prostredí. Opatrovník sa nemusí fyzicky starať o opatrovanca ani s ním žiť, musí však starostlivosť oňho v prípade potreby zabezpečiť.
Desať dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vyhodila opatrovníčka starú pani z bytu, dcére zariadila hospitalizáciu a začala rekonštruovať byt na vlastné náklady.
.ako z toho von?
Okresná prokuratúra Bratislava II. ako odpoveď na trestné oznámenie Anny Majerovej iniciovala konanie o zmene opatrovníctva na Okresnom súde Bratislava II. Prvé pojednávanie sa konalo v novembri 2012 a zvláštne na ňom bolo, že prokurátor Filipčík napriek „podozreniu zo spáchania trestného činu, ktorého sa mala dopustiť... Fraňová tým, že koná v rozpore so záujmami opatrovanca,“ neodporučil zmenu.
Podobne sa v posudku vyjadril Ružinov. Hovorkyňa odmietla odpovedať na otázku, prečo úrad neodporučil zmenu, hoci vtedy už vedel, že toto opatrovníctvo má vážne nedostatky, ktoré v uznesení z apríla 2013 konštatovala aj sudkyňa Čakváriová. V januári bolo zrejmé, že pracovníčka sociálneho odboru Darina Ščasná klamala vo svojom posudku pre súd. V tej chvíli ani jedna inštitúcia napriek dôkazom nepriala zmene opatrovníctva.
Na poslednom pojednávaní v apríli zmenili názor prokuratúra aj Ružinov, už zastúpené inými osobami, a súhlasili so zmenou. Sudkyňa opatrovníctvo Fraňovej odňala a prisúdila ho Stredisku evanjelickej diakonie. Fraňová avizovala odvolanie. Prečo trvá na svojom opatrovníctve? Jej právny zástupca Martin Abrahám na otázky odpovedá len urážkami a invektívami. Mesiac po rozsudku vydala sudkyňa predbežné opatrenie, ktorým káže Fraňovej „strpieť návštevy“ matky. Toto bývalá opatrovníčka ignoruje, v júni 2013 polícia bezmocne čaká na výkon rozhodnutia a matka sa už rok dožaduje, aby mohla opäť bývať s dcérou.
Úrady majú v rukách obrovskú moc. Nefigurujú v úlohe svedka, ale súd ich požiada o dôsledné prešetrenie pomerov v rodine. Napíšu stanovisko a opečiatkujú ho. Čo ak klamú? Občan, ktorého nechceli pustiť do spisu, jedného dňa zistí, čo o ňom písali. Využije jednu z mála možností, ktoré má: kontrolný orgán. Ten však sťažovateľke vysvetlí, že správne sa to volá „záznam o šetrení” a úradníčky spísali svoje subjektívne dojmy. Meritu sťažnosti, klamstvu sociálnej pracovníčky, sa kontrolór taktne vyhol.
.ombudsmanka
Vyšetrovanie vlastného podnetu po siedmich mesiacoch uzavrela aj verejná ochrankyňa práv. Konanie ružinovského úradu rozdelila na etapy.
Prvú predstavuje rok 2009 po podanie návrhu na súd. Úrad prijal podnet a v byte vykonal jedno šetrenie. „Žiadny ďalší úkon vo vzťahu k Tatiane Majerovej ani k jej matke úrad neurobil,” píše ombudsmanka. „Nevyužil žiadny zo zákonom predpokladaných prostriedkov a postupov určených na pomoc. Naopak, uchýlil sa k ultimátu, pretože, ako vyplýva zo zápisnice, úrad tlačil priamo počas šetrenia v byte na 82-ročnú matku Tatiany Majerovej, aby v lehote do týždňa podala na súd návrh.”
V druhej etape (2009 – jar 2012) podľa ombudsmanky „úrad pomoc rodine neponúkol ani neposkytol, ani pre to neurobil žiadne kroky. Niekoľko rokov domácnosť ani nenavštívil. V spise úradu leží bez povšimnutia žiadosť, ktorú dňa 25. novembra 2011 podala Tatiana Majerová: Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a o zaradenie do domova sociálnych služieb celoročne. Úrad o nej vôbec nekonal, a teda ani nerozhodol.”
Tretia etapa prebiehala od 6. júna 2012 do jesene 2012, čiže po ustanovení opatrovníčky a pred začatím konania o zmene. „Úrad asistoval opatrovníčke pri obmedzovaní styku matky s dcérou a bez náležitej odbornosti sa v praxi ujal posúdenia vhodnosti aj rozsahu stretávania sa matky s dcérou. Sám vyhlásil, že stretávanie s matkou je pre dcéru škodlivé, a svojimi písomnými vyjadreniami, v ktorých to opakovane konštatoval, v tomto zmysle ovplyvňoval stav veci. Pritom nemá kvalifikáciu na takéto hodnotenie a na takýto záver nemal k dispozícii žiadne odborné stanovisko.“
V závere ombudsmanka píše: „Prístup úradu k obom členkám rodiny hodnotím minimálne ako necitlivý.“ Pripomína, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a toto právo je chránené aj podľa čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. „Aj spôsob komunikácie bol podľa mňa v rozpore so zásadami dobrej správy. Ako príklad nesprávneho postupu možno uviesť neposkytovanie informácií, nesprístupnenie obsahu spisu matke, ktorá so zdravotne postihnutou dcérou v čase konania žila v spoločnej domácnosti a desaťročia predtým sa o ňu starala bez toho, aby s nimi tento úrad mal v minulosti nejaké starosti.“
Najhoršie pôsobí manipulovanie dôkazov v súdnom konaní, keď úrad odpovedal na otázky súdu: „Úrad vedel (pretože sám tomu asistoval), že opatrovníčka neumožnila matke stretnutia s dcérou. Túto skutočnosť úrad v správe nielenže neuviedol, ale, naopak, konštatuje, že opatrovníčka umožňuje pravidelný styk s rodinnými príslušníkmi za jej prítomnosti v byte. Nie sú to jediné nepresné vyjadrenia, ktoré úrad v písomnostiach pre iné subjekty uvádza, hoci opak má preukázaný v spise.“
Zdá sa, že jedinou úlohou úradu bolo zbaviť Tatianu Majerovú spôsobilosti na právne úkony a dať ju do rúk Zlatice Fraňovej, nikoho iného. Prečo? Ružinovský úrad už nejaký čas neodpovedá na otázky. Čo so samosprávou, ktorá klame, poškodzuje občanov a pred zodpovednosťou uteká? A čo majú robiť ľudia bez prostriedkov, bez pomoci, starí a chorí?
Autorka je publicistka.
.ultimátum
Pani Majerová sa štyridsať rokov starala o psychicky chorú dcéru. Žili spolu v dcérinom byte, až kým v marci 2009 nepodala ich bezprostredná susedka podnet na Mestskú časť Ružinov. Jeho obsahom mala byť nezvládnutá starostlivosť o dcéru, obťažovanie susedov hygienickými podmienkami a podobne.
Už o dva dni sa pracovníčky ružinovského sociálneho odboru pobrali na šetrenie do bytu, najprv neúspešné, o ďalšie dva dni sa dostali dnu. Podľa úradného záznamu dali Anne Majerovej ultimátum: ak do týždňa nepodá návrh na zbavenie dcéry spôsobilosti na právne úkony, podá ho úrad, lebo byt aj chorá sú „v hroznom stave“.
Hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová vo februári 2013 tvrdila, že účelom malo byť umiestnenie chorej v domove s celoročnou starostlivosťou. Už však nevysvetlila, prečo Ružinov zvolil najpomalšiu, najdrahšiu a najmenej efektívnu formu pomoci. Kým ombudsmanka Jana Dubovcová v júni 2013 neposkytla výsledky svojho vyšetrovania, nikto netušil, že spis mestskej časti obsahuje aj žiadosť dcéry o umiestnenie v domove sociálnych služieb, čo spochybňuje tvrdenie úradu.
Návrh ležal vyše troch rokov na Okresnom súde Bratislava II. Sudkyňa Katarína Gašparová to prostredníctvom hovorcu odôvodnila prieťahmi znalca. Počas týchto rokov sa úrad o rodinu nijako nezaujímal: nevykonal jedinú návštevu, nenaháňal súd, neponúkol ani neposkytol žiadnu pomoc z možností poskytovaných zákonom o sociálnych službách.
.opatrovníctvo a následky
V marci 2012 sa udalosti dali do pohybu. Anna Majerová a Zlatica Fraňová sa zoznámili na ulici a Fraňová začala pomáhať. V marci sa tiež Majerová dozvedela, že jej na pošte pre zlú adresu nevydajú zásielku zo súdu, a tak sa šla o ňu na súd zaujímať práve v deň, keď sa pojednávalo o zbavení dcéry svojprávnosti. Sudkyňa Gašparová tento fakt zaznamenala dosť podrobne a starú paniu vypočula mimo pojednávania do úradného záznamu. Už však nevysvetlila, prečo pani Majerová nevypovedala na aprílovom pojednávaní, na ktoré mala byť podľa zápisnice z marca predvolaná.
Rozsudkom zo 17. mája 2012 sa opatrovníčkou dcéry stala Zlatica Fraňová, hoci v roku 2009 Ružinov navrhol za opatrovníka seba. Nie je jasné, ako sa o konaní dozvedela. No v tom čase pracovala na Okresnom súde Bratislava II. ako vyššia súdna úradníčka jej dcéra Silvia Marcinová (neskôr bola dohodou predsedov súdov preložená na Okresný súd Bratislava III.). Nie je jasné ani to, ako sa Fraňová dostala do konania, pretože v tomto bode sa verzie mestskej časti a pani Majerovej rozchádzajú. Kým úrad a samotná Fraňová tvrdili, že Fraňovú navrhla matka, sudkyňa pre denník SME potvrdila verziu Majerovej, že návrh podala advokátka JUDr. Iveta Balalová, ktorá zastupovala dcéru.
Táto bývalá sudkyňa, ktorá bola do roku 2009 v predstavenstve Stavebného bytového družstva II., zohrala v prípade zaujímavú dvojrolu. Zastupovala dcéru, ktorá ju splnomocnila len mesiac pred rozsudkom, a keď ju zbavili spôsobilosti, ktorú dostala Fraňová, advokátka sa hneď vzdala odvolania. Už o dva týždne však podala v mene Zlatice Fraňovej na Okresný súd Bratislava I. návrh na zbavenie spôsobilosti aj matky.
Spojiť sa s ňou nedalo a na otázky mailom neodpovedala. Na pojednávanie v spore o opatrovníctvo ako predvolaná svedkyňa neprišla ani raz – zakaždým sa ospravedlnila.
Vyjadrila sa len k návrhu na mimosúdnu dohodu, postavenému na tom, že použitím informácií z jedného konania v konaní druhom neúmerne zvýhodnila svoju klientku Fraňovú. Advokátka odmieta tvrdenie, že by postupovala účelovo a neeticky, použila podklady od Fraňovej a „išlo len o to, aby sa (pani Majerová) mohla dať liečiť.“ Ponúka sa úvaha, ako sa dá prísť k cudzím lekárskym správam, navyše o bezvýznamnom kožnom ochorení, a prečo by na účel akéhokoľvek nutného liečenia nestačilo iba čiastkové zbavenie spôsobilosti.
To, ako zvláštne bola matka vynechaná z konania, ešte zdôrazňuje výpoveď súdnej znalkyne. Aj MUDr. Zuzana Lajčiaková dostala návrh na mimosúdnu dohodu, pretože v konaní o zbavení spôsobilosti dcéry vypovedala proti matke. Tú však nevyšetrovala a ani s ňou nehovorila. Podľa zápisnice tvrdila, že „s ohľadom na vysoký vek sú u nej predpokladané možné známky stareckej demencie“. Znalecký posudok samotnej Anny Majerovej však nič podobné nekonštatoval a neodporučil ju zbaviť spôsobilosti. Prokurátor sa, podobne ako všetci účastníci konania, staval proti vypočúvaniu matky.
Pojem opatrovníčka znamená, že Fraňová za chorú prevzala spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Podľa zákona súd ustanoví za opatrovníka osobu, pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom blízkom prostredí. Opatrovník sa nemusí fyzicky starať o opatrovanca ani s ním žiť, musí však starostlivosť oňho v prípade potreby zabezpečiť.
Desať dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vyhodila opatrovníčka starú pani z bytu, dcére zariadila hospitalizáciu a začala rekonštruovať byt na vlastné náklady.
.ako z toho von?
Okresná prokuratúra Bratislava II. ako odpoveď na trestné oznámenie Anny Majerovej iniciovala konanie o zmene opatrovníctva na Okresnom súde Bratislava II. Prvé pojednávanie sa konalo v novembri 2012 a zvláštne na ňom bolo, že prokurátor Filipčík napriek „podozreniu zo spáchania trestného činu, ktorého sa mala dopustiť... Fraňová tým, že koná v rozpore so záujmami opatrovanca,“ neodporučil zmenu.
Podobne sa v posudku vyjadril Ružinov. Hovorkyňa odmietla odpovedať na otázku, prečo úrad neodporučil zmenu, hoci vtedy už vedel, že toto opatrovníctvo má vážne nedostatky, ktoré v uznesení z apríla 2013 konštatovala aj sudkyňa Čakváriová. V januári bolo zrejmé, že pracovníčka sociálneho odboru Darina Ščasná klamala vo svojom posudku pre súd. V tej chvíli ani jedna inštitúcia napriek dôkazom nepriala zmene opatrovníctva.
Na poslednom pojednávaní v apríli zmenili názor prokuratúra aj Ružinov, už zastúpené inými osobami, a súhlasili so zmenou. Sudkyňa opatrovníctvo Fraňovej odňala a prisúdila ho Stredisku evanjelickej diakonie. Fraňová avizovala odvolanie. Prečo trvá na svojom opatrovníctve? Jej právny zástupca Martin Abrahám na otázky odpovedá len urážkami a invektívami. Mesiac po rozsudku vydala sudkyňa predbežné opatrenie, ktorým káže Fraňovej „strpieť návštevy“ matky. Toto bývalá opatrovníčka ignoruje, v júni 2013 polícia bezmocne čaká na výkon rozhodnutia a matka sa už rok dožaduje, aby mohla opäť bývať s dcérou.
Úrady majú v rukách obrovskú moc. Nefigurujú v úlohe svedka, ale súd ich požiada o dôsledné prešetrenie pomerov v rodine. Napíšu stanovisko a opečiatkujú ho. Čo ak klamú? Občan, ktorého nechceli pustiť do spisu, jedného dňa zistí, čo o ňom písali. Využije jednu z mála možností, ktoré má: kontrolný orgán. Ten však sťažovateľke vysvetlí, že správne sa to volá „záznam o šetrení” a úradníčky spísali svoje subjektívne dojmy. Meritu sťažnosti, klamstvu sociálnej pracovníčky, sa kontrolór taktne vyhol.
.ombudsmanka
Vyšetrovanie vlastného podnetu po siedmich mesiacoch uzavrela aj verejná ochrankyňa práv. Konanie ružinovského úradu rozdelila na etapy.
Prvú predstavuje rok 2009 po podanie návrhu na súd. Úrad prijal podnet a v byte vykonal jedno šetrenie. „Žiadny ďalší úkon vo vzťahu k Tatiane Majerovej ani k jej matke úrad neurobil,” píše ombudsmanka. „Nevyužil žiadny zo zákonom predpokladaných prostriedkov a postupov určených na pomoc. Naopak, uchýlil sa k ultimátu, pretože, ako vyplýva zo zápisnice, úrad tlačil priamo počas šetrenia v byte na 82-ročnú matku Tatiany Majerovej, aby v lehote do týždňa podala na súd návrh.”
V druhej etape (2009 – jar 2012) podľa ombudsmanky „úrad pomoc rodine neponúkol ani neposkytol, ani pre to neurobil žiadne kroky. Niekoľko rokov domácnosť ani nenavštívil. V spise úradu leží bez povšimnutia žiadosť, ktorú dňa 25. novembra 2011 podala Tatiana Majerová: Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a o zaradenie do domova sociálnych služieb celoročne. Úrad o nej vôbec nekonal, a teda ani nerozhodol.”
Tretia etapa prebiehala od 6. júna 2012 do jesene 2012, čiže po ustanovení opatrovníčky a pred začatím konania o zmene. „Úrad asistoval opatrovníčke pri obmedzovaní styku matky s dcérou a bez náležitej odbornosti sa v praxi ujal posúdenia vhodnosti aj rozsahu stretávania sa matky s dcérou. Sám vyhlásil, že stretávanie s matkou je pre dcéru škodlivé, a svojimi písomnými vyjadreniami, v ktorých to opakovane konštatoval, v tomto zmysle ovplyvňoval stav veci. Pritom nemá kvalifikáciu na takéto hodnotenie a na takýto záver nemal k dispozícii žiadne odborné stanovisko.“
V závere ombudsmanka píše: „Prístup úradu k obom členkám rodiny hodnotím minimálne ako necitlivý.“ Pripomína, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a toto právo je chránené aj podľa čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. „Aj spôsob komunikácie bol podľa mňa v rozpore so zásadami dobrej správy. Ako príklad nesprávneho postupu možno uviesť neposkytovanie informácií, nesprístupnenie obsahu spisu matke, ktorá so zdravotne postihnutou dcérou v čase konania žila v spoločnej domácnosti a desaťročia predtým sa o ňu starala bez toho, aby s nimi tento úrad mal v minulosti nejaké starosti.“
Najhoršie pôsobí manipulovanie dôkazov v súdnom konaní, keď úrad odpovedal na otázky súdu: „Úrad vedel (pretože sám tomu asistoval), že opatrovníčka neumožnila matke stretnutia s dcérou. Túto skutočnosť úrad v správe nielenže neuviedol, ale, naopak, konštatuje, že opatrovníčka umožňuje pravidelný styk s rodinnými príslušníkmi za jej prítomnosti v byte. Nie sú to jediné nepresné vyjadrenia, ktoré úrad v písomnostiach pre iné subjekty uvádza, hoci opak má preukázaný v spise.“
Zdá sa, že jedinou úlohou úradu bolo zbaviť Tatianu Majerovú spôsobilosti na právne úkony a dať ju do rúk Zlatice Fraňovej, nikoho iného. Prečo? Ružinovský úrad už nejaký čas neodpovedá na otázky. Čo so samosprávou, ktorá klame, poškodzuje občanov a pred zodpovednosťou uteká? A čo majú robiť ľudia bez prostriedkov, bez pomoci, starí a chorí?
Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.