Prozápadný diktátor Hosní Mubarak padol, prišla „demokracia“ – a v prvých voľbách vyhrali Moslimskí bratia. Bolože to rečí o novej vlne demokratizácie, o podobnostiach pri zmene tamojšieho režimu so strednou Európou, moci facebooku a nádeji pre celý región. Až na to, že prišlo niečo iné: koniec slobody. V prvom rade pre egyptských kresťanov, ktorí sú utláčaní ešte viac, ako za Mubaraka, ale aj pre malú menšinu Egypťanov, ktorí túžia žiť slobodne, ale okrem nich – paradoxne a celkom perverzne – aj pre niektorých u nás na Západe.
Tá správa mi vyrazila dych. Nová islamistická vláda totiž môjho známeho obvinila zo zločinov proti egyptskému štátu. Za to, že tam prednášal o slobode a demokracii. A vydala na neho medzinárodný zatykač. Nešlo len o gesto, noví egyptskí vládcovia boli dôslední a môj známy sa ocitol na zozname Interpolu. Našťastie jeho vláda uspela a zo zoznamu bol vymazaný. Ale nie všetky krajiny to vedeli. Bol práve v členskej krajine EÚ, policajti ho o štvrtej v noci vytiahli z hotela. Na policajnej stanici vysvetľoval, čo sa stalo, a že už na zozname Interpolu nie je, len v ich krajine to ešte nestačili zaregistrovať.
A potom sa to zhoršilo. Pôvodne bol len obvinený, teraz je už v Egypte odsúdený v neprítomnosti. Opäť je na zozname Interpolu, teraz ešte striktnejšom. Bude trvať, kým ho vymažú, ak vôbec. Jeho cestovanie v Európe je komplikované, vo svete nemožné. Tí ľudia nielenže berú slobodu svojim ľuďom, ale už i nám na Západe. Dajú nás na zoznam hľadaných osôb a Interpol fachidiotsky koná. Nechcem ani pomyslieť, že títo ľudia by skutočne mohli stráviť nejaký čas v cele.
Napadajú mi tri otázky. Po prvé, ako sa Interpol mohol tak vymknúť z medzí a stať sa nekontrolovateľným monštrom, ktoré môže manipulovať kdejaký diktátor z tretieho sveta? Ako to mohol Západ dopustiť? A aké sú teraz možnosti nápravy?
Po druhé, kde máme istotu, že sa niečo podobné nemôže stať hocikomu politicky aktívnemu? Stačí napísať kritický článok o Severnej Kórei, Zimbabwe alebo Kube, dotknuté amabsády to nahlásia na centrále – a bác, sme odsúdení v neprítomnosti a je na nás vydaný medzinárodný zatykač. Ocitneme sa na zozname Interpolu. Myslíte si, že je to nemožné? A kto z nás by bol povedal, že prípad môjho známeho je možný?
A konečne po tretie, akí naivní boli všetci na Západe, keď vítali pád prozápadného diktátora a príchod „demokracie“ v krajine s primitívnou a fanatickou väčšinou! Nabudúce, keď nejakému spriatelenému diktátorovi (či kráľovi) bude v krajine so silnými islamistami hroziť pád a davy na námestiach budú požadovať „demokraciu“, mali by sme byť minimálne opatrnejší. Prípadne sa radšej za diktátora postaviť, aj keď proti nim použije ozbrojenú silu.
Na demokraciu treba dozrieť. A navyše, spriatelení diktátori našich ľudí na zoznam medzinárodne hľadaných zločincov nedávajú.
Autor je riaditeľ Občanského institutu v Prahe.
Tá správa mi vyrazila dych. Nová islamistická vláda totiž môjho známeho obvinila zo zločinov proti egyptskému štátu. Za to, že tam prednášal o slobode a demokracii. A vydala na neho medzinárodný zatykač. Nešlo len o gesto, noví egyptskí vládcovia boli dôslední a môj známy sa ocitol na zozname Interpolu. Našťastie jeho vláda uspela a zo zoznamu bol vymazaný. Ale nie všetky krajiny to vedeli. Bol práve v členskej krajine EÚ, policajti ho o štvrtej v noci vytiahli z hotela. Na policajnej stanici vysvetľoval, čo sa stalo, a že už na zozname Interpolu nie je, len v ich krajine to ešte nestačili zaregistrovať.
A potom sa to zhoršilo. Pôvodne bol len obvinený, teraz je už v Egypte odsúdený v neprítomnosti. Opäť je na zozname Interpolu, teraz ešte striktnejšom. Bude trvať, kým ho vymažú, ak vôbec. Jeho cestovanie v Európe je komplikované, vo svete nemožné. Tí ľudia nielenže berú slobodu svojim ľuďom, ale už i nám na Západe. Dajú nás na zoznam hľadaných osôb a Interpol fachidiotsky koná. Nechcem ani pomyslieť, že títo ľudia by skutočne mohli stráviť nejaký čas v cele.
Napadajú mi tri otázky. Po prvé, ako sa Interpol mohol tak vymknúť z medzí a stať sa nekontrolovateľným monštrom, ktoré môže manipulovať kdejaký diktátor z tretieho sveta? Ako to mohol Západ dopustiť? A aké sú teraz možnosti nápravy?
Po druhé, kde máme istotu, že sa niečo podobné nemôže stať hocikomu politicky aktívnemu? Stačí napísať kritický článok o Severnej Kórei, Zimbabwe alebo Kube, dotknuté amabsády to nahlásia na centrále – a bác, sme odsúdení v neprítomnosti a je na nás vydaný medzinárodný zatykač. Ocitneme sa na zozname Interpolu. Myslíte si, že je to nemožné? A kto z nás by bol povedal, že prípad môjho známeho je možný?
A konečne po tretie, akí naivní boli všetci na Západe, keď vítali pád prozápadného diktátora a príchod „demokracie“ v krajine s primitívnou a fanatickou väčšinou! Nabudúce, keď nejakému spriatelenému diktátorovi (či kráľovi) bude v krajine so silnými islamistami hroziť pád a davy na námestiach budú požadovať „demokraciu“, mali by sme byť minimálne opatrnejší. Prípadne sa radšej za diktátora postaviť, aj keď proti nim použije ozbrojenú silu.
Na demokraciu treba dozrieť. A navyše, spriatelení diktátori našich ľudí na zoznam medzinárodne hľadaných zločincov nedávajú.
Autor je riaditeľ Občanského institutu v Prahe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.