Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Osudová príťažlivosť

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Pohľad na pasúci sa dobytok nás väčšinou nevzrušuje, vyvoláva skôr upokojujúci pocit rurálnej selanky. Keď však rastlina požiera živočícha, hoci ide iba o otravnú muchu, pripadá nám to nemiestne desivé. Mäsožravé rastliny jednoducho porušujú stereotyp, na aký sme zvyknutí.

Skôr, než si odskočíme do pralesa, zostaňme ešte chvíľu na Slovensku. Mäsožravé rastliny menom rosičky (Drosera) sú doslova ukážkou svojského kolektívneho lovu. Korisť prilákajú trblietajúcimi sa kvapôčkami pripomínajúcimi rosu, v skutočnosti je to však lepkavá tekutina vylučovaná žliazkami rastliny. Keď na ňu zosadne požívačná mucha, nalákaná vidinou hostiny, v tej chvíli podráždi rastlinu a podnieti ju k pohybu. Ten je taký pomalý, že sa nedá zachytiť voľným okom. Maškrtná mucha medzičasom pochopila, že uviazla v pasci a snaží sa zo všetkých síl uniknúť. Čím viac sa však namáha, tým viac sa okolo nej hromadí lepkavý sekrét. Jeho tvorbu navyše znásobujú ďalšie zúfalé pohyby hmyzu bojujúceho o život. Zároveň rastline aktivizujú tráviace žľazy, ktoré svojimi výlučkami obeť rozkladajú zaživa. Je pravda, že občas sa koristi predsa len podarí uniknúť. Proti takýmto stratám sa však rafinované rosičky poistili, vytvárajú kobercové porasty, čo znamená, že dcérske rastliny sa neoddelia a neosamostatnia, ale zostávajú pri materských. Kolónia tak pri love pripomína jeden celistvý organizmus, ktorým sa šíria impulzy. Sekrétom zalepená korisť sa snaží preliezť do bezpečia, čo však v tomto štádiu zostáva len jej nesplniteľnou túžbou, pretože čo list, to ďalšia lepkavá hmota. Napokon muška vzdáva svoj boj o život. Celý proces od ulovenia až po strávenie môže trvať tridsať minúť, ale aj niekoľko hodín.  
Britský odborník na biológiu rastlín profesor Enrico Coen priniesol obdivovateľom týchto rastlín metódu, ktorá úplne mení pohľad, akým mohli doteraz mäsožravky pozorovať. Za obyčajných dva a pol milióna eur vyvinul 3D skener, ktorý ukazuje v reálnom čase, čo se deje v útrobách mäsožravej rastliny. Využil pritom metódu optickej projekčnej tomografie – a hneď sa aj ponáhľal ukázať voyerskej verejnosti výsledok svojej práce. Po prečítaní článku si pozrite video, ktoré môžete ešte stále nájsť na youtube pod názvom Inner Worlds of Carnivorous Plants. Zobrazuje vnútornosti štyroch druhov rastlín, ktorými hmyz prejde svoju poslednú životnú púť.

.účinné zbrane
Niektoré mäsožravé rastliny lákajú korisť na vôňu, iné na zápach. Podľa toho, na akú korisť sa špecializujú, môžu okolo seba šíriť sladké, omamné kvetinové či ovocné závany alebo napríklad aj pach pokazeného mäsa. Samotnou pascou sú vždy listy, ktoré však tvarom aj pestrosťou pripomínajú kvety. Napríklad zaujímavé krčiažniky sú ovešané tvarovo a farebne excentrickými džbánikmi, naplnenými tekutinou. Pri väčších druhoch, napríklad pri krčiažnikovi rádžu (Nepenthes rajah) neprekvapí, že pasce môžu merať až 40 centimetrov, takže v nich poľahky uviazne aj živočích veľkosti potkana. Tekutinu v džbániku chráni originálna pokrievka, ktorá bráni rozriedeniu tekutiny počas dažďov. Korisť prilákaná vôňou rastliny zosadne na plôšku vyhrnutého okraja pasce, v snahe preskúmať lákavý obsah sa pošmykne, a letí dolu. Šanca uniknúť je biedna, pretože kalich je zvnútra potiahnutý voskovou vrstvou, na ktorej sa nôžky živočícha neudržia, takže neborák napokon definitívne končí v smrtiacej tekutine. Takto dopadnú aj takí, ktorí inak bežne zvládnu vybehnúť po skle či inej hladkej ploche.   

.svetlo na konci tunela
Je až neuveriteľné, aký prepracovaný je systém niektorých rastlín, ktorý ma zmiasť opatrnícky hmyz. Exotické mäsožravky menom cefalot (Cephalotus) majú na viečku a pasci priehľadné okienko. Slúži na to, aby korisť stratila orientáciu a vysilila sa márnym pokusom o útek. Funguje to na základe známeho princípu, že hmyz sa bežne vyhýba tmavým zákutiam, pretože také miesta zaváňajú nebezpečenstvom. Navigovaný svetlom presvitajúcim cez okienka v nádeji vyletí, miesto otvorenej brány k slobode však zakaždým narazí na pevnú prekážku. Vyčerpaný neúspešnými pokusmi to napokon vzdá.

.piráti a zlodeji
Aj vo svete mäsožravých rastlín existujú piráti, ktorí ich dokážu obrať o korisť. Takýmto spôsobom si uľahčuje život istý druh pavúkov – úlovok kradne priamo z džbánikov krčiažnikov. V močaristom pralese, ktorý poskytuje vhodné podmienky pre gigantické druhy tohto druhu, si podobne spestrujú stravu malé, niekoľkogramové opičky. Tekutým obsahom džbánikov, pravdepodobne bez pridanej mäsitej stravy, nepohrdnú domorodci, pretože svojský obsah krčiažkov má vraj podobné účinky ako alkohol. Hoci sú mäsožravé rastliny náročné na podmienky, v niečom sa dokážu prispôsobiť. Istý druh pochádzajúci z Mexika mení svoje dravé chúťky podľa ročného obdobia. V zimnom čase, keď nie je dostatok hmyzu a rastlina ani nepotrebuje toľko živín, si vystačí s bežne dostupnými zdrojmi. Nemusí loviť, a tak skráti telesné proporcie, zahustí ich a ochlpatie. Takto v sebe udrží viac vody a ubráni sa pred vyschnutím. V lete sa listy opäť predĺžia a vytvoria kopijovité, dohora sa týčiace, po mäse bažiace pasce. Mäsožravé rastliny sú jednoducho výnimočné a jedinečné. Tajomstvami je opradený aj ich pôvod, doteraz sa totiž nenašli žiadne skameneliny či iné formy uchovaných zvyškov, ktoré by nás doviedli k ich pravekým predchodcom.

Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite