Zaškolenie mi poskytol špecialista, mladý dramatik Csaba Székely. Nesmelý obor predstavil na divadelnom festivale v Sibiu svoju novú komédiu. Vyvrcholila maďarsko-rumunskou hádkou o to, kto ako prvý začal „zabíjať ženy, deti a slepcov“ – „všivaví žrúti mamaligy“ alebo „po koňoch páchnuci barbari bez krajiny“. Ako na hru reagovali jeho maďarskí priatelia doma v Târgu Mureş? Csaba samoľúbo zošpúlil pery: „Niektorí sa opatrne pýtali, prečo práve rumunský policajt je jediná pozitívna postava.“
Hornatá krajina Sikulov je prekvapujúco dobre udržiavaná. Dobré cesty bez odpadkov, penzióny a chaty z nového dreva, pouličné trhy s umeleckými remeslami, soľná baňa v Praide s múzeom, kostolom a lezeckým parkom pre deti. K tomu živá kultúra kaviarní a cukrární, ktorú by ste v rumunskom Rumunsku márne hľadali.
A všade visí ich trblietavá zástava. Modro-strieborná s hviezdou a polmesiacom. V zime dal rumunský prefekt odstrániť sikulskú zástavu z prefektúry vo Sfintu Gheorghe, čo viedlo k osočovaniu medzi Bukurešťou a Budapešťou. Dekorovanie zástavami, tabuľami a bustami beží opreteky. Aj maďarský štát sa zapája, s množstvom konzulátov v Miercurea Ciuc, víťazoslávne vyzdobených zástavami. Rumunská strana kontruje svetovým rekordom: nedávno dal Dan Voi¬cu¬le¬s¬cu, politik a podnikateľ, bývalý špiceľ Securitate a majiteľ druhej najväčšej rumunskej skupiny televíznych staníc, vyvesiť najväčšiu zástavu na svete – sedemhektárovú trikolóru.
Sikulsko je zaplavené literatúrou o Sikuloch – v maďarčine. Pýtal som sa v siedmich kníhkupectvách, či nemajú nejakú knihu o Sikuloch aj po rumunsky. Nemali. So Sikulmi som sa rozprával po rumunsky. Keďže dlho hľadali slová, boli ideálnymi partnermi na rozhovor pre začiatočníka ako som ja. Všetci ma uisťovali, že chcú autonómiu, a nie odtrhnutie od Rumunska. Trafikant z Targu Se¬cuiesc chodieva občas do Maďarska ako člen Združenia mnohodetných rodín. Spojenie s Maďarskom si neželá, lebo „Maďarsko je len zo 40 percent maďarské, je plné Rusov.“ Sadol som si na terasu cukrárne, pozoroval Sikulov a pýtal sa sám seba, odkiaľ asi voľakedy prišli. Predavačky v cukrárni popreli, že by sikulčina prebrala slová z turečtiny. Keď sa porozhliadnem, tak sa mi hypotéza o turkických kmeňoch Pečenehov a Kumánov nezdá až taká zlá.
Hoci sú v Rumunsku silné historické regióny, regionalizácia sa tu vlečie. Politici sa odvolávajú na smernicu EÚ 1054/2001, hodí sa im, že Sikulov je len 700 000. Regionalizuje sa vlastne len kvôli eurofondom. Rumunsko sa vydalo slovenskou cestou, bude mať VÚC-ky.
Hornatá krajina Sikulov je prekvapujúco dobre udržiavaná. Dobré cesty bez odpadkov, penzióny a chaty z nového dreva, pouličné trhy s umeleckými remeslami, soľná baňa v Praide s múzeom, kostolom a lezeckým parkom pre deti. K tomu živá kultúra kaviarní a cukrární, ktorú by ste v rumunskom Rumunsku márne hľadali.
A všade visí ich trblietavá zástava. Modro-strieborná s hviezdou a polmesiacom. V zime dal rumunský prefekt odstrániť sikulskú zástavu z prefektúry vo Sfintu Gheorghe, čo viedlo k osočovaniu medzi Bukurešťou a Budapešťou. Dekorovanie zástavami, tabuľami a bustami beží opreteky. Aj maďarský štát sa zapája, s množstvom konzulátov v Miercurea Ciuc, víťazoslávne vyzdobených zástavami. Rumunská strana kontruje svetovým rekordom: nedávno dal Dan Voi¬cu¬le¬s¬cu, politik a podnikateľ, bývalý špiceľ Securitate a majiteľ druhej najväčšej rumunskej skupiny televíznych staníc, vyvesiť najväčšiu zástavu na svete – sedemhektárovú trikolóru.
Sikulsko je zaplavené literatúrou o Sikuloch – v maďarčine. Pýtal som sa v siedmich kníhkupectvách, či nemajú nejakú knihu o Sikuloch aj po rumunsky. Nemali. So Sikulmi som sa rozprával po rumunsky. Keďže dlho hľadali slová, boli ideálnymi partnermi na rozhovor pre začiatočníka ako som ja. Všetci ma uisťovali, že chcú autonómiu, a nie odtrhnutie od Rumunska. Trafikant z Targu Se¬cuiesc chodieva občas do Maďarska ako člen Združenia mnohodetných rodín. Spojenie s Maďarskom si neželá, lebo „Maďarsko je len zo 40 percent maďarské, je plné Rusov.“ Sadol som si na terasu cukrárne, pozoroval Sikulov a pýtal sa sám seba, odkiaľ asi voľakedy prišli. Predavačky v cukrárni popreli, že by sikulčina prebrala slová z turečtiny. Keď sa porozhliadnem, tak sa mi hypotéza o turkických kmeňoch Pečenehov a Kumánov nezdá až taká zlá.
Hoci sú v Rumunsku silné historické regióny, regionalizácia sa tu vlečie. Politici sa odvolávajú na smernicu EÚ 1054/2001, hodí sa im, že Sikulov je len 700 000. Regionalizuje sa vlastne len kvôli eurofondom. Rumunsko sa vydalo slovenskou cestou, bude mať VÚC-ky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.