Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lístky cisára Šen-nunga

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Mnohí by ako odpoveď na otázku, ktorý nápoj je na svete najrozšírenejší, radi videli pivo či víno. Niktorí zas dobré epresso. Všetci sú však vedľa ako tá jedľa. Najstarší a prirodzene najobľúbenejší je čaj.

K vzniku čaju ako nápoja sa viažu dve veľmi milé čínske legendy, lebo práve tam začali ľudia prví skúmať, aké môžu mať na telo účinky rôzne vývary z bylín. Prvá sa viaže k cisárovi Šen-nungovi, veľkému lekárnikovi a botanikovi. Dokonca sa k nemu hlásia ako k praotcovi poľnohospodári a agronómovia. Rád sa túlal krajinou a mal takú zvláštnu vášeň. Všetko, čo na okolí kvitlo či sa len dralo zo zeme, musel ochutnať a svoje dojmy si poctivo zapísať. Čo bolo odporné a štipľavé, vyhodnotil ako jedovaté, a čo voňalo, bolo sladké, horké či kyslé, ihneď začal požívať, pozorovať sa pri tom a neskôr bylinku používať ako liečivo na neduh, ktorý ňou u seba potlačil. V roku 2737 pred naším letopočtom sa vraj takýmto okusovaním trávy jemne unavil, ba možno i priotrávil. Skrátka mu prišlo voľajako mdlo. Rozložil svoj stan pri neveľkom kríku a nechal si zovrieť vodu z neďalekého potoka, lebo už vtedy vedel, že piť neprevarenú vodu z hocakej bačoriny neprináša veru do života radosť. Popri tom mu však do kotlíka s vodou popadali lístky z dotyčného kríka. Cisár výluh opatrne ochutnal a po chvíli zistil, že jeho čudná nálada a celková oťapenosť podozrivo rýchlo zmizli. Lístky si teda nazbieral aj do zásoby a začal z nich pravidelne vyrábať živú vodu, ktorú neskôr pomenovali jeho potomkovia ako čcha alebo tche a naši čaj alebo té.
Iná legenda zas hovorí, že buddhistický mních Bodhidharma sa raz rozhodol meditovať. A keďže to nebol žiadny trochár, rozhodol sa meditovať celoročne a bez spánku. Po čase urputnej meditácie ho však telo zradilo a náš milý mních zaspal ako poleno. Keď sa zobudil, tak ho tá zrada vytrhla z bohumilého rozpoloženia a spravodlivo nasrdila, že si tam, hneď a zaraz, odfaklil očné viečka, aby už nikdy nemohol zadriemať. Legenda nehovorí, či si tým veľmi pomohol, v každom prípade vraj z odrezaných viečok, ktoré tam zahodil, zrazu vyrástli kríčky so zázračnými lístkami. Keď ich na chvíľku zalejete horúcou vodou a tú vodu vypijete, dodajú vám energiu a občerstvia vás, že môžete meditovať do aleluja.
Z pitia čaju sa postupom času v Číne vybudovala strašná móda a ťažký rituál. Vtipné je, že ho pre Číňanov zachovali ich veční rivali Japonci, ktorí ho ešte rozvinuli do úmorného, niekoľkohodinového obradu. Čaj sa v Číne bežne používal ako platidlo, dokonca tak aj vyzeral, pretože ho nevyrábali sypaný, ako ho pozná dnes celý svet, ale lisovaný v milých okrúhlych peniazoch. Tie sa potom upražili, rozdrobili a zlievali vodou. Je zvláštne, že taký turistický macher, ako bol Marco Polo, o čaji vo svojich spisoch ani necekol a k nám do Európy sa čaj dosypal cez Rusko. Konkrétne prvý čaj dostal v roku 1618 od čínskeho cisára ako dar ruský cár Michal I. A tak si ho zamiloval, že ho predstavil Európe. Rusi začali kuť samovary a Portugalci s Holanďanmi sa začali predbiehať, kto z ďalekého východu na lodiach dovezie viac zelených lístkov. Keďže zelený čaj po ceste strácal svoju arómu a chuť, Číňania ho začali fermentovať a prichucovať rôznymi kvetmi. A tak vďaka zámorským plavbám vznikli ďalšie čaje. Okrem toho zeleného aj čierny (silná dvojtýždňová fermentácia) a oolong (fermentácia s pridaním vône kvetov). Celý svet zachvátila móda pitia čaju a niektoré národy dokonca čaj vyhlásili za svoj národný nápoj. Napríklad takí Angličania čaj s mliekom. Neboli však na svete s touto kombináciou prví. Pred tisíc rokmi začali do čaju pridávať mlieko Mongoli.

Autor je scenárista.

Ľadový čaj/
Vraj ho objavili až Američania v roku 1904 na Svetovej výstave v St. Louis. Nechce sa mi tomu veriť, že by až tak dlho trvalo, kým niekto zabudne kanvicu s čajom na kope ľadu – ale život a cesty gastrovynálezov sú nevyspytateľné. V každom prípade, v horúčavách ľadový čaj osvieži a pomôže na nohy určite stokrát lepšie ako presladené sýtené koly a iné pestrofarebné chemické roztoky, blížiace sa chuťou a vlastnosťami k saponátu. Na jeho domácu výrobu stačí naozaj málo. Kvalitný čierny čaj, prírodný cukor, citrón a chladnička. Najprv si však pripravíme veľkú nádobu, ktorá sa nám do tej chladničky zmestí. Zovrieme vodu a v tej nádobe zalejeme naozaj výdatnú dávku čierneho čaju. Nesmieme sa toho báť, pridaním citrónovej šťavy nám totiž čaj výrazne zbledne. Potom už len výluh poriadne docukríme – tiež sa neoplatí šetriť, pretože schladením čaj dostane veľmi trpký dojazd, ktorý cukor zmierni. Celú nádobu necháme najprv vychladnúť na dreze a potom ju šupneme na tri až päť hodín do chladničky. V horúcich dňoch nalievame do pohárov a spoza nich sa uchechtávame na spotených a slnkom unavených holdovačoch umelín.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite