Sumár udalostí posledných dvoch týždňov je stručný a jasný. Desať dní pred začatím festivalu oznámili organizátori jeho zrušenie pre nedostatok predaných vstupeniek. Po intenzívnej odozve fanúšikov vo virtuálnom priestore sa k dôvodom zaradila (ne)oficiálne aj nedotiahnutá komunikácia so sponzormi a rozhodnutie organizátorov, upriamiť sa len na jednu alternatívu financovania podujatia. Napriek prvotným reakciám na zrušenie však bolo cítiť veľkú súdržnosť a oddanosť majiteľov vstupeniek a zároveň veľkú túžbu organizátorov odvďačiť sa im aj za nepriaznivej situácie. Tak ako rástla frustrácia zo súčasnej situácie na slovenskej nezávislej scéne, dvíhala sa aj hladina Dunaja a pôvodné miesto konania, Divoká Voda v Čunove, sa tak či tak stalo nepoužiteľným. Festival sa tak stal jednodňovým klubovým podujatím v Refinery Gallery v bratislavskom Vlčom hrdle.
.klub v rafinérii
Zrušenie, následné dni mlčania a zmena stratégie v hodine dvanástej zmiatli mnohých držiteľov lístkov, zahraničných návštevníkov zastihli nepripravených a dodatočne sťažili dovtedy i tak minimálnu promo kampaň. Festival, ktorý bol už neraz skúšaný nedostatkom financií, sa však opäť zdal zachránený vo svojej jednodňovej verzii s dvoma veľkými menami na novom mieste.
Navigácia do Rafinery Gallery bola prvou skúškou vytrvalosti. Areál minimalisticky betónového priestoru bol v čase príchodu označený len jediným plagátom pred vchodom. Skupinka mladíkov sa ešte len chystala rozvešať ďalšie. Program sa začínal na klubové pomery príliš skoro. Vďaka tomu sledovala spočiatku približne stovka návštevníkov koncerty a sety slovenských DJ-ov a producentov, ktoré boli kvalitatívne, ale aj osobným nasadením na vysokej úrovni. Nemožno nespomenúť pozitívnou energiou nabité vystúpenie elektropopového tria Nvmeri a eklektický set Dalibora Kociána (aka Stroon), ktorý veľmi plynule plával medzi nevinne snivým vibrafónom až k introvertnému, temnému minimal technu. Niekoľko silných momentov hip-hopu, pomiešaného s polámanými elektronickými beatmi, priniesol Adam Matej, vystupujúci pod pseudonymom Ink Midget.
Štatút zahraničného headlinera obhájil dánsky producent Trentemøller pôsobivo napínavým koncertom asi pre tisícku hostí. Zo svojej roly DJ-a sa vďaka štvorčlennej skupine inštrumentalistov a prítomnosti charizmatickej speváčky Marie Fisker zmenil na dirigenta. Paličkou mu boli syntetizátory a mixážny pult, ktorými rozdúchaval temnú atmosféru ako z filmov Davida Lyncha. Tie okorenil niekoľkými gitarovými explóziami a záverečnou, tarantinovsky opulentnou diskotékou.
.no Bloody Valentine
Vo svete festivalov existuje skupina návštevníkov, ktorá kupuje lístky len kvôli konkrétnemu umelcovi. Zvyšný čas buď objavujú novú hudbu, „pretrpia,” alebo rovno prídu na svojho miláčika. V prípade tohto ročníka Wilsonicu reprezentovali túto kategóriu fanúšikovia írskej legendy My Bloody Valentine. Väčšina z nich však odišla po oznámení zrušenia koncertu tejto shoegazeovej kapely. Dôvodom bolo zranenie hlavného technika kapely, bez ktorého bol koncert neuskutočniteľný. Členovia kapely však neodišli do hotela, ale prišli medzi fanúšikov. Rozdávali cédečká, debatovali, nechali sa fotografovať, podpisovali sa a nakoniec všetkých pozvali na koncert do viedenskej Areny, ktorý bude 6. augusta vo Viedni (informácie o tom, ako sa dostať na guestlist koncertu, nájdete na wilsonic.sk).
Zrušenie najočakávanejšieho koncertu festivalu predstavovalo posledný úder pre organizátorov. Tí si už prešli dilemou neľahkého výberu, keďže z piatich plánovaných headlinerov si mohli ponechať len dvoch. Dôvod: limitované finančné prostriedky. Napriek tomu, že uskutočnené koncerty festivalu boli veľmi príjemné a snaha organizátorov neprehliadnuteľná, tento ročník zanechal horkú pachuť sklamania.
.alternatíva má budúcnosť
Jedným z dôvodov bola nedostatočne realizovaná komunikačná kampaň. Tá bola pravdepodobnou príčinou nedostatku predaných vstupeniek a spôsobila mätúcu sériu správ o zrušení a zmene konceptu. Tím okolo Tibora Holodu síce oznámil cez Facebook a oficiálnu stránku správu o účinkujúcich a hudbe samotnej, no kto cielene nesleduje novinky okolo Wilsonicu, nemal šancu sa o ňom dozvedieť. Underworld pred piatimi rokmi pritiahli do Bratislavy niekoľko tisícov ľudí. O ich tohtoročnom koncerte na festivale väčšina z nich pravdepodobne netušila. Otvorenie sa svetu, podchytávanie novej generácie a opätovné zdieľanie poslania festivalu je dôležité pre akúkoľvek životaschopnú značku.
Hoci je komunikácia pre festival, zameraný na okrajové publikum, finančne náročná, patrí medzi základné piliere, na ktorých sa stavia budúcnosť. A tú si Wilsonic, mimochodom, stanovil ako svoje základné poslanie. Netreba sa brániť ani čiastočnej komercializácii festivalu – či už z perspektívy sponzorov, alebo aj samotných umelcov. Pozvanie Underworldu bol určite krok správnym smerom.
Organizátori už nemôžu napraviť svoj nešťastný výber lokality, neúspešné oslovenie konkrétnych sponzorov a smoliarsku selekciu len dvoch veľkých mien. Rovnako sa im bude len ťažko naprávať reputácia, ktorú budú zahraniční návštevníci vnímať oveľa kritickejšie než domáce publikum. To totiž v súčasnosti bytostne prežíva náročnú situáciu na nezávislej hudobnej scéne. Žiaľ, so značkou Wilsonic sa bude asociovať nepekná jazva, ktorú treba zahojiť. Nevedno, ako dlho regenerácia potrvá. Silu a odhodlanie už organizátori preukázali – teraz treba ukázať, že alternatíva má budúcnosť nielen v slogane, ale aj v skutočnosti.
Wilsonic, 9. jún 2013, Refinery Gallery, Bratislava.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.klub v rafinérii
Zrušenie, následné dni mlčania a zmena stratégie v hodine dvanástej zmiatli mnohých držiteľov lístkov, zahraničných návštevníkov zastihli nepripravených a dodatočne sťažili dovtedy i tak minimálnu promo kampaň. Festival, ktorý bol už neraz skúšaný nedostatkom financií, sa však opäť zdal zachránený vo svojej jednodňovej verzii s dvoma veľkými menami na novom mieste.
Navigácia do Rafinery Gallery bola prvou skúškou vytrvalosti. Areál minimalisticky betónového priestoru bol v čase príchodu označený len jediným plagátom pred vchodom. Skupinka mladíkov sa ešte len chystala rozvešať ďalšie. Program sa začínal na klubové pomery príliš skoro. Vďaka tomu sledovala spočiatku približne stovka návštevníkov koncerty a sety slovenských DJ-ov a producentov, ktoré boli kvalitatívne, ale aj osobným nasadením na vysokej úrovni. Nemožno nespomenúť pozitívnou energiou nabité vystúpenie elektropopového tria Nvmeri a eklektický set Dalibora Kociána (aka Stroon), ktorý veľmi plynule plával medzi nevinne snivým vibrafónom až k introvertnému, temnému minimal technu. Niekoľko silných momentov hip-hopu, pomiešaného s polámanými elektronickými beatmi, priniesol Adam Matej, vystupujúci pod pseudonymom Ink Midget.
Štatút zahraničného headlinera obhájil dánsky producent Trentemøller pôsobivo napínavým koncertom asi pre tisícku hostí. Zo svojej roly DJ-a sa vďaka štvorčlennej skupine inštrumentalistov a prítomnosti charizmatickej speváčky Marie Fisker zmenil na dirigenta. Paličkou mu boli syntetizátory a mixážny pult, ktorými rozdúchaval temnú atmosféru ako z filmov Davida Lyncha. Tie okorenil niekoľkými gitarovými explóziami a záverečnou, tarantinovsky opulentnou diskotékou.
.no Bloody Valentine
Vo svete festivalov existuje skupina návštevníkov, ktorá kupuje lístky len kvôli konkrétnemu umelcovi. Zvyšný čas buď objavujú novú hudbu, „pretrpia,” alebo rovno prídu na svojho miláčika. V prípade tohto ročníka Wilsonicu reprezentovali túto kategóriu fanúšikovia írskej legendy My Bloody Valentine. Väčšina z nich však odišla po oznámení zrušenia koncertu tejto shoegazeovej kapely. Dôvodom bolo zranenie hlavného technika kapely, bez ktorého bol koncert neuskutočniteľný. Členovia kapely však neodišli do hotela, ale prišli medzi fanúšikov. Rozdávali cédečká, debatovali, nechali sa fotografovať, podpisovali sa a nakoniec všetkých pozvali na koncert do viedenskej Areny, ktorý bude 6. augusta vo Viedni (informácie o tom, ako sa dostať na guestlist koncertu, nájdete na wilsonic.sk).
Zrušenie najočakávanejšieho koncertu festivalu predstavovalo posledný úder pre organizátorov. Tí si už prešli dilemou neľahkého výberu, keďže z piatich plánovaných headlinerov si mohli ponechať len dvoch. Dôvod: limitované finančné prostriedky. Napriek tomu, že uskutočnené koncerty festivalu boli veľmi príjemné a snaha organizátorov neprehliadnuteľná, tento ročník zanechal horkú pachuť sklamania.
.alternatíva má budúcnosť
Jedným z dôvodov bola nedostatočne realizovaná komunikačná kampaň. Tá bola pravdepodobnou príčinou nedostatku predaných vstupeniek a spôsobila mätúcu sériu správ o zrušení a zmene konceptu. Tím okolo Tibora Holodu síce oznámil cez Facebook a oficiálnu stránku správu o účinkujúcich a hudbe samotnej, no kto cielene nesleduje novinky okolo Wilsonicu, nemal šancu sa o ňom dozvedieť. Underworld pred piatimi rokmi pritiahli do Bratislavy niekoľko tisícov ľudí. O ich tohtoročnom koncerte na festivale väčšina z nich pravdepodobne netušila. Otvorenie sa svetu, podchytávanie novej generácie a opätovné zdieľanie poslania festivalu je dôležité pre akúkoľvek životaschopnú značku.
Hoci je komunikácia pre festival, zameraný na okrajové publikum, finančne náročná, patrí medzi základné piliere, na ktorých sa stavia budúcnosť. A tú si Wilsonic, mimochodom, stanovil ako svoje základné poslanie. Netreba sa brániť ani čiastočnej komercializácii festivalu – či už z perspektívy sponzorov, alebo aj samotných umelcov. Pozvanie Underworldu bol určite krok správnym smerom.
Organizátori už nemôžu napraviť svoj nešťastný výber lokality, neúspešné oslovenie konkrétnych sponzorov a smoliarsku selekciu len dvoch veľkých mien. Rovnako sa im bude len ťažko naprávať reputácia, ktorú budú zahraniční návštevníci vnímať oveľa kritickejšie než domáce publikum. To totiž v súčasnosti bytostne prežíva náročnú situáciu na nezávislej hudobnej scéne. Žiaľ, so značkou Wilsonic sa bude asociovať nepekná jazva, ktorú treba zahojiť. Nevedno, ako dlho regenerácia potrvá. Silu a odhodlanie už organizátori preukázali – teraz treba ukázať, že alternatíva má budúcnosť nielen v slogane, ale aj v skutočnosti.
Wilsonic, 9. jún 2013, Refinery Gallery, Bratislava.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.