Je to presne 50 rokov, ako bol Giovanni Battista Montini zvolený za pápeža Pavla VI. Keď Montiniho zvolili, zdalo sa, že je to dokonale pripravený kandidát. Bol to muž, ktorý mal citlivosť pre pastoráciu a súčasne rozumel pápežstvu ako málokto iný. Bol kľúčovým poradcom pápaža Pia XII. a arcibiskupom v Miláne. Zvoliť ho v roku 1963 „bolo viac-menej normálnou vecou,“ povedal mi po jeho zvolení v roku 1997 jeden z jeho voliteľov kardinál Franz König z Viedne. Napriek tomu tento kultúrne založený a hlboko zbožný muž čelil takým turbulentným časom, že keď v auguste roku 1978 zomrel, mnohí sa pýtali, ako má vlastne vyzerať pápež pre túto dobu.
Ján Pavol II. neskôr zvrátil tento skepticizmus, pretože skončil s pápežským stolcom ako manažérskou funkciou a nanovo obnovil Petrov úrad ako evanjelizátor.
Pohľad späť na uplynulých 50 rokov je v mnohom zaujímavý. Pavol VI. úspešne zakončil Druhý vatikánsky koncil, hoci sa nepokúsil o jeho interpretáciu a nechal ju až na Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Čakanie spôsobilo mnoho nedorozumení. Pápežský dvor rozložil do takej miery, že v čase jeho smrti bola rímska kúria v podstate nefunkčná. Dnes sa mnohí pýtajú, či bolo jeho rozhodnutie, urobiť zo štátneho sekretariátu niečo na spôsob superagentúry na vrchole pyramidy, to správne. Pavol VI. prišiel s reformou cirkevnej liturgie, ktorá bola všade akceptovaná, ale niektoré chyby boli také veľké, že jeho nasledovníci sa museli pustiť do reformy jeho reformy. Pavol VI. správne dekódoval význam abortívnej tabletky a antikoncepcie pre spoločnosť, ale jeho obrana tradičného morálneho učenia bola podaná takým jazykom, že len málokto ho dokázal počúvať. Aj táto úloha katolíckej reakcie na sexuálnu revolúciu počkala na Jána Pavla II. Ale napriek tomu platí, že na konci svojho života Pavol VI. upozorňoval na niečo, čo je aktuálne pre 21. storočie: na zmenu cirkvi na evanjelizačné spoločenstvo. A to je most do súčasnosti.
Ján Pavol II. neskôr zvrátil tento skepticizmus, pretože skončil s pápežským stolcom ako manažérskou funkciou a nanovo obnovil Petrov úrad ako evanjelizátor.
Pohľad späť na uplynulých 50 rokov je v mnohom zaujímavý. Pavol VI. úspešne zakončil Druhý vatikánsky koncil, hoci sa nepokúsil o jeho interpretáciu a nechal ju až na Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Čakanie spôsobilo mnoho nedorozumení. Pápežský dvor rozložil do takej miery, že v čase jeho smrti bola rímska kúria v podstate nefunkčná. Dnes sa mnohí pýtajú, či bolo jeho rozhodnutie, urobiť zo štátneho sekretariátu niečo na spôsob superagentúry na vrchole pyramidy, to správne. Pavol VI. prišiel s reformou cirkevnej liturgie, ktorá bola všade akceptovaná, ale niektoré chyby boli také veľké, že jeho nasledovníci sa museli pustiť do reformy jeho reformy. Pavol VI. správne dekódoval význam abortívnej tabletky a antikoncepcie pre spoločnosť, ale jeho obrana tradičného morálneho učenia bola podaná takým jazykom, že len málokto ho dokázal počúvať. Aj táto úloha katolíckej reakcie na sexuálnu revolúciu počkala na Jána Pavla II. Ale napriek tomu platí, že na konci svojho života Pavol VI. upozorňoval na niečo, čo je aktuálne pre 21. storočie: na zmenu cirkvi na evanjelizačné spoločenstvo. A to je most do súčasnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.