Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rohož z Karibiku

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Sezónu jarných piknikov nám pekne pokašľalo daždivé počasie a chlad. Azda si ju však teraz s priateľmi vynahradíme, keď budeme robiť to, čo je vraj medzi ľuďmi vyspelého, civilizovaného sveta najobľúbenejšie – pražiť mäso nad rozžeraveným uhlím.

Robíme to už pekných pár rôčkov, približne okolo takých rúčich 500 000, keď sa našim chlpatým a ledva povystieraným prapredkom podarilo domestifikovať oheň. Čiže ho nielen čmajznúť z horiaceho stromu po búrke, ale aj udržovať, či dokonca vykresať. Dlho sa tento pračlovek do ohňa iba díval, voľkal si pri ňom a zohrieval skrehnuté kosti. Až raz, zrejme opäť nedopatrením, ako to už v dejinách kulinárčenia býva, niekto na dohasínajúcu pahrebu položil ulovené zviera. Možno po dlhých hodinách kráčania s úlovkom na chrbte boli chlapi radi, že sú doma, a tak bremeno zhodili, nevšimnúc si, že je pod ním oheň. Kým sa intenzívne pozvítali s družkami v jaskyni, mäso sa na pahrebe krásne upieklo. Keď potom z jaskyne vyzreli prapraženy, asi svojich druhov aj poriadne v prajazyku vykrstili, že úlovok zničili. No určite ho napokon optimistickejšie naladení členovia tlupy ochutnali, aby zistili, že chutí omnoho lepšie ako surové, a dokonca takto upečené vydrží v lepšej kondícii do druhého dňa. Odtiaľ už bol len krôčik k tomu, aby uloveného mamuta či šabľozuba nejaký prapravynálezca napichol na kôl a pekne začal obracať nad ohňom. Tak sa postupne v tých časoch zakorenil v ľuďoch zvyk stretať sa pri ohni a vždy naň niečo z dlhej chvíle šmariť. Pomedzi to verbálne aj neverbálne pestovať sociálne kontakty a nakoniec sa o opražené mäso spoločne podeliť. Presne ako to robíme na grilovačkách dodnes.
Američania si myslia, že grilovanie za domom alebo na predzáhradke je výsostne len ich špecialitou. Treba povedať, že pokiaľ hovoríme o grilovaní na ražni, zrejme aj majú pravdu. Slovíčko barbecue totiž pochádza z Karibiku a znamená drevenú rohož. Presne na takej nielen spali, ale aj piekli mäso pôvodní obyvatelia Jamajky – Aravakovia. Španielskym dobyvateľom sa tento perfektný a praktický systém prípravy jedla tak zapáčil, že ho okamžite a bez dlhých rečí o autorských právach milým Aravakom ukradli aj s pôvodným názvom barbacoa. Aravakom sa to asi príliš nepozdávalo, lebo milých dobyvateľov naučili popri tom ešte jedno slovíčko, ktoré používame dodnes, a síce slovo kanibal. Príležitosť, pri ktorej ich to učili, si vieme veľmi ľahko predstaviť a zrejme išlo tiež o také malé barbecue.
Pôvodný americký ľud teda griloval na ražni oddávna. Mäso, zeleninu, kukuricu, a ako vidno, tak aj ľudí. Novousadlíci z Európy tento roztomilý zvyk prebrali, pochopiteľne, už bez kanibalizmu a kultivovali si ho stáročia. Keď sa v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia začali sťahovať ľudia do miest, dostali sa do módy aj susedské grilovačky na záhrade. Ľudia si zakladali ohniská, stavali grily z kameňa alebo používali na grilovanie kovové koše. Až kým sa v päťdesiatych rokoch George Stephen, klampiar z Chicaga, nezamestnal vo firme Weber Bros., ktorá sa špecializovala na výrobu prístavných bójok. George Stephen alebo po našom Ďuro Štefan sa hlboko zamyslel pri pohľade na jednu z nich a zrazu prišiel nápad. Pozdĺžne ju rozrezal, postavil na nožičky, do spodnej časti vyrezal otvory na reguláciu vzduchu a na hornú časť pripevnil praktický držiak. Prišiel s týmto čudom pred svojich nadriadených a povedal: „Ajhľa, moderný gril! Nebudeme to vyrábať?“ A odvtedy sa grilovačka stala definitívne najobľúbenejšou voľnočasovou aktivitou na svete. Dnes už sa dajú kúpiť grily plynové či elektrické, no nič z toho vám nevynahradí ten omamný, praveký pocit, ktorý pozostáva s čumenia do rozžeravených uhlíkov a charakteristickej dymovej chuti na jazyku.

S grilovačkou na susedov/
Grilovať sa dá naozaj skoro všetko – hovädzie, bravčové, jahňacie, ryby, zelenina a dokonca aj ovocie. Grilovaný ananás je dokonca vyhľadávaná lahôdka. Pri grilovaní je však dôležité, aby sme mäso vždy trochu nakrehčili v nejakej dobrej marináde. Najlepšie, keď  si ho na grilovačku pripravíme a do marinády vložíme deň vopred. Takisto huby a zelenina by mali byť vždy pokvapkané kvalitným olejom, aby sa nám neprichytávali na rošt. Najklasickejšia barbecue marináda je zmes kečupu, medu,  vínneho octa, najemno nasekanej cibule, worchesterskej omáčky, dijonskej horčice, podrveného cesnaku, soli a korenia. Jednotlivé pomery ingrediencií sa vždy menia podľa chuti jednotlivého grilmajstra. Odporúčam každému, aby si namiešal svoj  ideálny recept. Pri grilovaní je jeho zloženie vždy skvelou zámienkou, ako začať konverzáciu a vyhnúť sa obligátnemu hundraniu na počasie. Kto chce grilovať neamericky a má radšej stredomorské chute, pokojne nech mäso naloží len do olivového oleja so soľou, korením a nasekaným tymiánom či rozmarínom. Mäso v takejto jednoduchej úprave ešte viac vynikne.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite