Na tomto mieste som pred dvoma rokmi písal o triumfe Barcelony vo finále Ligy majstrov vo Wembley nad Manchestrom United. Vtedy nebolo málo tých, čo by odprisahali, že vyhralo najlepšie mužstvo v histórii futbalu.
Ale giganti nezaháľali. Mourinhov Real Madrid hneď v ďalšej sezóne zosadil Barcelonu zo španielskeho trónu, získal rekordný počet bodov, nastrieľal rekordný počet gólov. Chýbala mu už len európska koruna. Osud ju prisúdil londýnskej Chelsea, ktorá sa kvalitou hry vzdialila sympatickým ideálom krásy a zábavy. Hrala na výsledok a tešila len vlastných fanúšikov, nikoho iného. Nuž a dva roky po Barcelone prichádza nový fenomén: útočný trend udávaný plnokrvným nemeckým futbalom. Bayern Mníchov získal všetky trofeje, Borussia Dortmund získala srdcia fanúšikov.
.nemecký trend
Už 23 sezón za sebou má bundesliga zo všetkých silných líg najlepší strelecký priemer a najvyššiu návštevnosť. Zaplnené moderné štadióny, futbal bez vandalizmu a radikálnych fanúšikovských skupín, slušní diváci. V Dortmunde idete na bundesligu za 18 eur a na Ligu majstrov tiež. Pritom v roku 2010 zarobila bundesliga na predaji televíznych práv do zahraničia len 35 miliónov eur, kým anglická Premier League 470 miliónov! Ako je teda možné, že nemecké kluby produkujú lepší futbal?
Stavili na vlastnú identitu a na mladých hráčov. V sezóne 1999/2000 hralo v bundesligových mužstvách 54 percent cudzincov. A nebola to najvyššia kvalita. V konečnom dôsledku na to doplácalo národné mužstvo. Na ME 2000 a 2004 nepostúpilo zo skupiny, medzitým síce hralo vo finále čudných MS 2002, ale okrem brankára Olivera Kahna nemalo hráča svetových parametrov.
„Pred desiatimi rokmi sme mali v celej bundeslige jedného Ballacka, k nemu možno ešte jedného tvorcu, ktorému ste predpovedali svetlú budúcnosť na najvyššom fóre. Dnes ich máme desať aj viac,“ povedal Kahn. Hovorí o generácii Özila, Reusa, Götzeho, Kroosa, Müllera, Khediru, Schürrleho, Benderovcov, Gundogana, Draxlera. Nemecko pumpuje najlepších mladých a čoraz tvorivejších hráčov, schopných okamžite sa adaptovať na vrcholnú úroveň.
Nemecký futbal tvrdo pracuje. Nechce byť v svetovej špičke dobrý. Takým bol vždy. Chce byť najlepší a taký bol len v polovici 70. a na začiatku 90. rokov. Symbolom prvého obdobia bol Bayern s Beckenbauerom, Maierom, Gerdom Müllerom, Uli Honessom, Schwarzenbeckom či Breitnerom. Získali tituly majstrov sveta, majstrov Európy, trikrát za sebou boli víťazmi pohára majstrov (1974 – 1976). Symbolom druhej epochy boli hráči, ktorí sa z bundesligy presunuli do Serie A, vtedajšej výkladnej skrine svetového futbalu. Matthäus, Klinsmann, Brehme, Völler, Hässler, Berthold, Kohler urobili kariéru v Interi, Ríme, Juventuse, a až potom sa vrátili domov. Dnešná trajektória nemeckých hviezd je iná. Svoje majstrovstvo odovzdávajú doma (s výnimkou Özila či Kheridu). Kluby si ich vďaka zdravej finančnej politike dokážu zaangažovať a podieľajú sa tak na úžasnom raste sily bundesligy.
.nová dynastia?
Bayern sa stal pod vedením veterána Juppa Heynckesa takmer nedotknuteľným. Nemá slabiny v žiadnej formácii, stojí na prahu veľkolepej dynastie. Dokáže precízne brániť, v bráne má pokojného obra Neuera, vytvára presing, „jazdí“, je schopný útočiť do kontier aj rozvrátiť prehustenú obranu. Všetko robí v rýchlosti.
Trend však udal Dortmund: je ním bleskový prechod z obrany do útoku, efektivita pohybu, orientácia v zhustenom priestore. Borussia posunula futbalovú biomechaniku vpred. V LM mala piatu najhoršiu presnosť prihrávok (len 66 percent), nízke percento držania lopty (len 46 percent), napriek tomu neprehrala 11 zápasov za sebou a vytvorila si obrovský počet šancí. Kľúč je v pohybe, v nasadení, v kondícii, ale aj v technike a zručnostiach.
„Pre niekoho je atraktívna hra Barcelony. Dlhé držanie lopty so snahou o pozičné vymanévrovanie súpera. Potom dostane loptu Messi a každý sa teší, že padne gól. Pre mňa je atraktivita skrytá v primeranej agresivite, v súbojoch hráčov, v množstve rohových kopov, nastrelených brvien a žrdí. V tom, že sú ľudia vo vare. V Dortmunde máme na tribúnach na každom zápase 80-tisíc a je pre mňa nemysliteľné, aby sa nudili. Nemôžeme streliť gól v 5. minúte a zvyšných 85 brániť. Toto nie je cesta,“ povedal tréner Jurgen Klopp.
Do Dortmundu prišiel v lete 2008 z Mainzu. Priznal sa, že chcel viesť klub, v ktorom sa bude viac vyhrávať ako prehrávať. S Borussiou začal produkovať revolučný futbal, pri ktorom máte pocit, že má vždy o jedného či dvoch hráčov viac. Za ostatné dve sezóny nabehali v priemere v každom zápase o 10 kilometrov viac ako súper! Z Kloppa je po piatich rokoch jeden z najcharizmatickejších trénerov na svete. Pôsobí dojmom, že navonok nič neberie vážne. Jeho vyjadrenia sú však vzdialené od klišé, sú hlbokými myšlienkami.
Za všetkým, čo robí, je snaha o udržanie si priazne diváka. Možno mu niektorí vyčítajú, že sa v závere finále nestiahol, aby odolal silnejúcemu tlaku Bayernu. Real, Chelsea, Miláno, Manchester United i všetci ďalší by to zrejme urobili. V tom je najväčšie víťazstvo Dortmundu: možno sa už nikdy neprepracuje do finále LM, ale urobil všetko preto, aby nezaprel vlastnú tvár a aby neprestal riskovať.
LM sa zásadne nezmení. Vyhrať ju bude môcť 6 či 7 najsilnejších klubov. A počkáme si, či niekto vystrelí do výšin tak raketovo a pôvabne ako Dortmund.
Autor je športový komentátor RTVS.
Ale giganti nezaháľali. Mourinhov Real Madrid hneď v ďalšej sezóne zosadil Barcelonu zo španielskeho trónu, získal rekordný počet bodov, nastrieľal rekordný počet gólov. Chýbala mu už len európska koruna. Osud ju prisúdil londýnskej Chelsea, ktorá sa kvalitou hry vzdialila sympatickým ideálom krásy a zábavy. Hrala na výsledok a tešila len vlastných fanúšikov, nikoho iného. Nuž a dva roky po Barcelone prichádza nový fenomén: útočný trend udávaný plnokrvným nemeckým futbalom. Bayern Mníchov získal všetky trofeje, Borussia Dortmund získala srdcia fanúšikov.
.nemecký trend
Už 23 sezón za sebou má bundesliga zo všetkých silných líg najlepší strelecký priemer a najvyššiu návštevnosť. Zaplnené moderné štadióny, futbal bez vandalizmu a radikálnych fanúšikovských skupín, slušní diváci. V Dortmunde idete na bundesligu za 18 eur a na Ligu majstrov tiež. Pritom v roku 2010 zarobila bundesliga na predaji televíznych práv do zahraničia len 35 miliónov eur, kým anglická Premier League 470 miliónov! Ako je teda možné, že nemecké kluby produkujú lepší futbal?
Stavili na vlastnú identitu a na mladých hráčov. V sezóne 1999/2000 hralo v bundesligových mužstvách 54 percent cudzincov. A nebola to najvyššia kvalita. V konečnom dôsledku na to doplácalo národné mužstvo. Na ME 2000 a 2004 nepostúpilo zo skupiny, medzitým síce hralo vo finále čudných MS 2002, ale okrem brankára Olivera Kahna nemalo hráča svetových parametrov.
„Pred desiatimi rokmi sme mali v celej bundeslige jedného Ballacka, k nemu možno ešte jedného tvorcu, ktorému ste predpovedali svetlú budúcnosť na najvyššom fóre. Dnes ich máme desať aj viac,“ povedal Kahn. Hovorí o generácii Özila, Reusa, Götzeho, Kroosa, Müllera, Khediru, Schürrleho, Benderovcov, Gundogana, Draxlera. Nemecko pumpuje najlepších mladých a čoraz tvorivejších hráčov, schopných okamžite sa adaptovať na vrcholnú úroveň.
Nemecký futbal tvrdo pracuje. Nechce byť v svetovej špičke dobrý. Takým bol vždy. Chce byť najlepší a taký bol len v polovici 70. a na začiatku 90. rokov. Symbolom prvého obdobia bol Bayern s Beckenbauerom, Maierom, Gerdom Müllerom, Uli Honessom, Schwarzenbeckom či Breitnerom. Získali tituly majstrov sveta, majstrov Európy, trikrát za sebou boli víťazmi pohára majstrov (1974 – 1976). Symbolom druhej epochy boli hráči, ktorí sa z bundesligy presunuli do Serie A, vtedajšej výkladnej skrine svetového futbalu. Matthäus, Klinsmann, Brehme, Völler, Hässler, Berthold, Kohler urobili kariéru v Interi, Ríme, Juventuse, a až potom sa vrátili domov. Dnešná trajektória nemeckých hviezd je iná. Svoje majstrovstvo odovzdávajú doma (s výnimkou Özila či Kheridu). Kluby si ich vďaka zdravej finančnej politike dokážu zaangažovať a podieľajú sa tak na úžasnom raste sily bundesligy.
.nová dynastia?
Bayern sa stal pod vedením veterána Juppa Heynckesa takmer nedotknuteľným. Nemá slabiny v žiadnej formácii, stojí na prahu veľkolepej dynastie. Dokáže precízne brániť, v bráne má pokojného obra Neuera, vytvára presing, „jazdí“, je schopný útočiť do kontier aj rozvrátiť prehustenú obranu. Všetko robí v rýchlosti.
Trend však udal Dortmund: je ním bleskový prechod z obrany do útoku, efektivita pohybu, orientácia v zhustenom priestore. Borussia posunula futbalovú biomechaniku vpred. V LM mala piatu najhoršiu presnosť prihrávok (len 66 percent), nízke percento držania lopty (len 46 percent), napriek tomu neprehrala 11 zápasov za sebou a vytvorila si obrovský počet šancí. Kľúč je v pohybe, v nasadení, v kondícii, ale aj v technike a zručnostiach.
„Pre niekoho je atraktívna hra Barcelony. Dlhé držanie lopty so snahou o pozičné vymanévrovanie súpera. Potom dostane loptu Messi a každý sa teší, že padne gól. Pre mňa je atraktivita skrytá v primeranej agresivite, v súbojoch hráčov, v množstve rohových kopov, nastrelených brvien a žrdí. V tom, že sú ľudia vo vare. V Dortmunde máme na tribúnach na každom zápase 80-tisíc a je pre mňa nemysliteľné, aby sa nudili. Nemôžeme streliť gól v 5. minúte a zvyšných 85 brániť. Toto nie je cesta,“ povedal tréner Jurgen Klopp.
Do Dortmundu prišiel v lete 2008 z Mainzu. Priznal sa, že chcel viesť klub, v ktorom sa bude viac vyhrávať ako prehrávať. S Borussiou začal produkovať revolučný futbal, pri ktorom máte pocit, že má vždy o jedného či dvoch hráčov viac. Za ostatné dve sezóny nabehali v priemere v každom zápase o 10 kilometrov viac ako súper! Z Kloppa je po piatich rokoch jeden z najcharizmatickejších trénerov na svete. Pôsobí dojmom, že navonok nič neberie vážne. Jeho vyjadrenia sú však vzdialené od klišé, sú hlbokými myšlienkami.
Za všetkým, čo robí, je snaha o udržanie si priazne diváka. Možno mu niektorí vyčítajú, že sa v závere finále nestiahol, aby odolal silnejúcemu tlaku Bayernu. Real, Chelsea, Miláno, Manchester United i všetci ďalší by to zrejme urobili. V tom je najväčšie víťazstvo Dortmundu: možno sa už nikdy neprepracuje do finále LM, ale urobil všetko preto, aby nezaprel vlastnú tvár a aby neprestal riskovať.
LM sa zásadne nezmení. Vyhrať ju bude môcť 6 či 7 najsilnejších klubov. A počkáme si, či niekto vystrelí do výšin tak raketovo a pôvabne ako Dortmund.
Autor je športový komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.