Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Glváč nie je slobodný

.marek Vagovič .časopis .rozhovor

Pred pár dňami sa postavil pred kamery a natvrdo povedal, ako sa za prvej Ficovej vlády kšeftovalo na ministerstve obrany. Dovtedy ho nikto nepoznal, dnes je mediálnou hviezdou. Bývalý zástupca šéfa Vojenskej spravodajskej služby Vladimír Suchodolinský.

.prečo ste v roku 1987 vstúpili do armády?
V našej rodine bolo veľa uniforiem. Strýkovia a ujovia boli v armáde, mali sme aj pohraničiarov a colníkov, otec pôsobil v hasičskom zbore. Mňa však vždy fascinovali hviezdy, bol som amatérsky astronóm. Chcel som ísť na matematicko-fyzikálnu fakultu, odbor astronómia sa však vtedy otváral len raz za štyri roky. Napokon som sa teda rozhodol pre kariéru profesionálneho vojaka.

.v tom čase tu však vládli komunisti. Neprekážalo vám, ako je armáda silne previazaná s ideológiou strany?
Vojenská akadémia v Brne, kde som vtedy študoval, bola známa tým, že disciplína sa tam uplatňovala najmenej zo všetkých vojenských škôl v Československu. Možno to bolo aj tým, že fakulty boli roztrúsené po celom meste, a internáty neboli ohradené ostnatým drôtom ako v kasárňach. Tlak režimu sme necítili tak intenzívne. Ako mladý človek som bol navyše plný ideálov, mal som aj iné záujmy.

.aká bola na škole atmosféra v novembri 1989?
Keď sa začali prvé demonštrácie, zrušili nám všetky vychádzky. V kasárňach sa organizovali verejné stranícke schôdze, na ktoré museli povinne chodiť všetci. Politickí pracovníci nás presviedčali, aby sme odhlasovali nejaké rezolúcie, že sme proti zmene a podobne. Väčšina tam sedela pasívne, ale boli tam aj chalani, ktorí vystupovali aktívne proti režimu. Ja som medzi nich nepatril.

.čo by ste urobili, keby vám dali do ruky samopal a povedali strieľaj?
Keď bola vyhlásená zvýšená bojová pohotovosť – mali sme chrániť štátne inštitúcie či banky – na izbe sme diskutovali, ako sa zachováme, keď prídu demonštranti a začnú provokácie. Každý cítil, že by nebolo v poriadku, keby sme išli proti ľuďom, na druhej strane sme boli viazaní aj prísahou. Som rád, že som nemusel urobiť nič.

.takže keby ste dostali rozkaz, stlačili by ste spúšť?
Napriek tomu, že som bol celý život v ozbrojených silách, považujem sa za pacifistu. Neviem, či by som dokázal vystreliť čo i len na zviera.

.ako vojak ste boli vychovávaný, že máte so zbraňou v ruke chrániť socializmus pred západnými imperialistami. Neprišlo vám to absurdné?
Absurdné mi to začalo pripadať až postupne, keď sme sa dostali aj k iným informáciám. Na gymnáziu v Prešove sme mali napríklad spolužiaka z Gruzínska, ktorý nám už niekedy v roku 1983 hovoril, že Sovieti dostávajú v Afganistane na frak. My sme mu vtedy hovorili, že rozpráva nezmysly: sovietska armáda predsa nemôže dostať od nejakých Afgancov na frak. Nerozumeli sme tomu, o problémoch režimu sme začali intenzívnejšie diskutovať až na akadémii. Bavili sme sa o manifeste 2 000 slov, o kulte Stalina. Padali obrovské čísla, koľko ľudí vtedy zahynulo. Rozmýšľali sme, či to môže byť pravda. Rok 1990 bol pre väčšinu šokom.

.mimochodom, vy ste neboli v komunistickej strane?
Nie. Samozrejme, chodili aj za mnou, že by som mohol vstúpiť, no neurobil som to.

.nemali ste to v rodine?
Dedo vyrastal ako sirota, mal ťažký život. Od polovice 20. rokov bol presvedčený komunista. V 50. rokoch bol však perzekvovaný, niekoľko mesiacov sedel aj vo väzení. Keď ho prišli zobrať tajní, otec mal len päť rokov. Dostal od nich facku, narazil si hlavu o stôl. Napriek tomu vstúpil v 70. rokoch do strany tiež. Hovoril mi, že sa snažil zabezpečiť rodinu, čo som chápal a nemám dôvod mu to vyčítať.

.v roku 1994 ste sa stali príslušníkom Vojenskej spravodajskej služby (VSS). V akých podmienkach ste začínali?
Bolo to také romantické obdobie. V rozviedke, ktorú pomáhali budovať aj odborníci, ktorí predtým pracovali v Česku, bola vždy výborná atmosféra. Vládla tam kolegialita, vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými boli rovnocenné, otvorené a priateľské. Aj stavovská česť v rozviedke bola vždy na vyššej úrovni ako v kontrarozviedke.

.čím to bolo?
Výberom ľudí aj obsahovým zameraním.

.cítili ste, že ste niečo viac ako „kontráši”, ktorí za socializmu bojovali proti vnútornému nepriateľovi?
Áno.

.aj rozviedka však slúžila režimu, hoci smerom do zahraničia.
Získavanie informácií v prospech rodnej krajiny má však predsa len iný význam. Je to činnosť v záujme štátu – áno, aj kontrarozviedka robí veci, ktoré sú v prospech republiky, ale je tam väčšie riziko zneužitia.

.prečo ste sa vlastne stali rozviedčikom?
Už v mladosti som čítal knihy z oblasti špionáže. Keď som dostal takúto ponuku, bol som nadšený.

.koľ ko ľudí vo vašej rodine vedelo, že patríte k tajným?
Pravidlo je, že to môže vedieť manželka a deti, keď tomu už rozumejú. Zvyšok rodiny si myslel, že robím niekde na ministerstve obrany. Otec však začal v určitom období chápať, že keď uňho z času na čas prespím, a potom vyrazím sám ráno o štvrtej niekam na východ, tak to nie je len tak. Tým viac, že keď sme v 90. rokoch, keď mizli kamióny, tovar aj ľudia, bez diplomatickými pasov a s bielymi značkami na autách prekračovali hranice, rodina o nás nemala žiadne informácie aj niekoľko týždňov. Samozrejme, vždy som mal pripravenú legendu, že tam idem za biznisom a podobne. Otec však vedel, že to nie je také jednoduché, ako hovorím.

.v rozviedke ste začínali za Mečiara. Vnímali ste aj politickú situáciu v krajine?
Samozrejme. Z určitých krokov sme neboli nadšení, celkovo však vládla spokojnosť. V ozbrojených silách sa zvyšovali platy, dosť peňazí bolo aj na činnosť. Keď sme sa raz s kolegami vracali z jednej oslavy, prechádzali sme cez Karlovu Ves. Bolo tam veľa majákov, nevedeli sme, čo sa deje. Neskôr sme sa dozvedeli, že tam vybuchlo auto s Robertom Remiášom. Išli sme tadiaľ asi dvadsať minút po tomto čine.

.zanechalo to vo vás nejaké stopy?
Takéto radikálne riešenie na vás musí zapôsobiť. Ako ľudia zo spravodajskej komunity sme zrejme vedeli viac, ako sa vtedy písalo v médiách, presné pozadie celej akcie sme však nepoznali.

.remiášovej vražde predchádzal únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Diskutovali ste o tom vnútri komunity?
Nespomínam si, že by sme to detailne rozoberali. Ale hovorili sme si, ako dobre, že rozviedka sa nemusí zúčastňovať na takýchto veciach.

.nie je to alibizmus?
Áno, môže to tak vyzerať. Brali sme to však tak, že my sme profíci, ktorí si robia svoju prácu dobre, keďže sa o nás nehovorí.

.ako ste vtedy vnímali SIS?
Vedeli sme, že je spolitizovaná, respektíve, že sú tam skupiny, ktoré bojujú o moc.

.za Lexu tam pracoval aj Ľubomír Skuhra, ktorý je dnes podozrivý z tunelovania vojenskej tajnej služby. Prekvapilo vás to?
Počul som o ňom ešte v čase, keď nosil dlhé vlasy. Viem, že aj pred nástupom do vojenského spravodajstva pracoval pod krytím.

.pred voľ bami 1998 sa hovorilo, že Mečiar ich chce zmanipulovať, pričom hodlá zneužiť aj armádu. Bolo to reálne, alebo išlo len o špekuláciu?
Myslím, že to bola len špekulácia. Napriek všetkým výhradám bol vtedy na Slovensku demokratický režim. Okrem toho, premiér je tu vždy na určitý čas – väčšinou na štyri alebo osem rokov. Málokto by na seba zobral tú zodpovednosť, aby zneužil armádu v prospech nejakého politika, ktorého životnosť je obmedzená.

.čo by ste urobili, keby ste vtedy dostali rozkaz, že máte zasiahnuť?
V tej dobe by som určite nezasiahol. Bol som natoľko rozumný a mal dosť informácií, aby som sa na takom niečom nepodieľal.

.po Mečiarovi prišiel Dzurinda. Bola to veľ ká zmena?
Som pravicovo zmýšľajúci človek, takže som to vnímal pozitívne. Bolo mi jasné, že Slovensko sa musí pohnúť dopredu, keďže dovtedy bolo vylúčené zo všetkých integračných procesov. Najmä kroky, ktoré urobila prvá Dzurindova vláda, mali pre spoločnosť veľký význam. Druhá Dzurindova vláda už bola poznačená rôznymi aférami.

.potom prišla prvá Ficova vláda. Aký to malo vplyv na prácu vojenských tajných služieb?
Dovtedy boli v ich vedení hlavne ľudia zvnútra. V roku 2006 sa však začali dosadzovať do funkcií aj ľudia zvonka, respektíve politickí nominanti. Aj vrcholoví funkcionári služby, ktorí tu boli pred rokom 2006, mali politické krytie. No keďže sme ich dobre poznali, na rozdiel od ľudí zvonka alebo politických nominantov mali v sebe určitú sebakontrolu a zábrany, aby nerobili hlúposti.

.v roku 2006 sa dostali do vedenia vojenského spravodajstva aj Ľubomír Skuhra a Juraj Šebo. Aj oni boli politickí nominanti?
Áno, obaja boli vnímaní ako politickí nominanti.

.prekvapilo vás, keď vyšlo najavo, že boli v africkom Benine s údajným legalizantom Slotovho majetku Georgeom Gansém?
Prekvapilo ma možno len to prostredie a osoba, s ktorou sa stretli. Obaja páni však majú radi takéto aktivity.

.myslíte poľovačky, večierky, exotické dovolenky?
Z toho, čo som počul, tak áno. A počul som toho dosť.

.je takýto spôsob života nezlučiteľný s prácou v tajnej službe?
Každý kontakt s ľuďmi, ktorí nie sú zo spravodajskej komunity – ale napríklad z podnikateľského prostredia – prináša určité riziká. Ak sa príslušník tajnej služby pri alkohole uvoľní a porozpráva určité veci, to je ešte ten menší problém. Vždy však treba myslieť na to, že jeho stav či prípadné kontakty s rizikovými osobami môžu v budúcnosti slúžiť na jeho diskreditáciu. Profesionál by jednoducho mal vedieť, na akej pôde a s kým sa stretáva.

.je Gansé riziková osoba?
Myslím, že je.

.je kontakt s ním bezpečnostným rizikom alebo dôvodom na odobratie previerky?
Ak to nepriznali, tak je. Je to na posúdení príslušných orgánov.

.ako sa vôbec Skuhra so Šebom dostali ku Gansému?
Podľa koaličnej dohody patrili v rokoch 2006 – 2010 funkcie vo vedení vojenských tajných služieb SNS.

.o Skuhrovi sa však hovorí, že dnes je to skôr človek Roberta Kaliňáka.
Áno, hovorí sa to, aj niektoré skutočnosti tomu nasvedčujú.

.akým spôsobom riadili Skuhra so Šebom vojenské tajné služby?
V rokoch 2005 – 2009 som bol vojenským pridelencom v Moskve, takže niektoré informácie som mal len sprostredkovane. Ale všimol som si, že po nástupe Šeba so Skuhrom, ktorí zaviedli iné metódy správania, sa z ľudí vytratila uvoľnenosť. Určitú nestabilitu systému som začal cítiť v roku 2007, počas jedného stretnutia pridelencov na Slovensku. Keď som oznámil svojmu nadriadenému, že potrebujem peniaze na výmenu koberca, povedal mi, že to nie je možné, pretože išli na operatívu, ktorá má rozbehnuté veľké projekty. Keďže aj ja som vzišiel z operatívy, kde som mal stále veľa priateľov, na jednom obede sa mi posťažovali, že nemajú na nič peniaze. Vtedy mi prvýkrát začalo vŕtať v hlave, prečo je to tak. Keď som sa stal po voľbách v roku 2010 zástupcom riaditeľa VSS a mal som prístup k informáciám, začalo mi byť všetko jasné.

.v rokoch 2006 – 2010 sa kradlo aj v politike. Stačí spomenúť kauzy ako emisie, nástenka či Veľ ký Slavkov. Prekvapilo vás, keď ste zistili, že to isté sa dialo – hoci v menšom rozsahu – aj vo vojenských tajných službách?
To, že v dôsledku týchto káuz prišiel štát o obrovské sumy peňazí, bolo naozaj nehorázne. Mal som totiž pocit, že od 90. rokov sa postupne zužujú mantinely pre netransparentné konanie, takže sa nebudú dať neustále preskakovať. Zdá sa však, že realita bola úplne iná.

.v čom spočívalo tunelovanie majetku na ministerstve obrany?
To, že niečo nie je v poriadku, som zistil prakticky ihneď po nástupe do funkcie. Finančné prostriedky, ktoré mi zostali na činnosť po predchádzajúcom vedení, totiž stačili len na niekoľko dní. Začal som sa teda pýtať, kde sú zvyšné peniaze – nemôže sa predsa stať, že už v auguste nemáte zdroje, ktoré boli schválené na celý rok. Postupne som skúmal jednotlivé transakcie, pričom som sa zameral len na väčšie sumy. Keď som sa pýtal, kde sú dokumenty o presune peňazí či majetku, bolo mi povedané, že odišli do Vojenského obranného spravodajstva (VOS). Tie dokumenty podpísal vtedajší riaditeľ VOS Skuhra. Keď sme požiadali kolegov vo VOS, aby vydokladovali, ako tie objekty využívajú, zistili sme, že veľká časť z nich nie je v evidencii. Vedenie VOS nevedelo povedať, kde sa nachádzajú.

.podľa správy, ktorú zverejnil denník SME, skončila časť majetku vojenských tajných služieb v rukách súkromných osôb, respektíve firiem, ktoré mali blízko k bývalému vedeniu. Minister Glváč však tvrdí, že ide o kačicu, keďže viacero objektov naďalej patrí štátu. Ste si istý, že naozaj došlo k tunelovaniu služby?
Pán minister má pravdu, že niektoré objekty zo služby naozaj neodišli. V správe o vyšetrovaní tunelovania som však hovoril aj o podozreniach, ktoré súvisia s nadobúdaním majetku.

.čo to znamená?
Je to veľmi jednoduchý mechanizmus. Tajná služba si vybrala objekt, ktorý chcela kúpiť. A potom tam poslala sprostredkovateľa, hoci má dosť možností, aby to vedela zariadiť aj sama. Keď sme si následne dali urobiť výpis z katastra, zistili sme, že v jednom prípade bola o 14 dní, v inom o 37 dní, navýšená cena o niekoľko miliónov korún. To znamená, že namiesto za 13,5 milióna sme kúpili objekt za 19,5 milióna, alebo namiesto 3,5 milióna za 13,5 milióna korún.

.rozdiel bola odmena pre sprostredkovateľa?
Pravdepodobne. Išlo o osoby alebo firmy, ktoré nefigurovali v záznamoch tajnej služby.

.mali títo sprostredkovatelia blízko k Šebovi alebo Skuhrovi?
Dajú sa spojiť so Šebovým zástupcom.

.s Ľubomírom Benkovským?
Áno. V princípe to fungovalo nasledovne: prvý človek niečo realizoval, druhý to podpísal a tretí prevzal dokumenty, ktoré už dnes neexistujú. To znamená, že ich skartoval, alebo inak zlikvidoval.

.inými slovami, Skuhra zahladzoval stopy.
To ste povedali vy. Ale áno, existuje takéto podozrenie.

.glváč však trvá na tom, že vaša správa o tunelovaní je slohová práca. Dokonca chce na vás podať trestné oznámenie. Prečo to podľa vás hovorí? Nerozumie tomu, alebo ho zavádzajú?
Ja by som na seba nikdy nezobral zodpovednosť, ak by som nebol presvedčený, že informácie, ktoré sme zozbierali, svedčia o dôvodných podozreniach z páchania trestnej činnosti. Na dlhé roky by som tým ohrozil fungovanie celej svojej rodiny. Môže sa stať, že teraz mi nikto neponúkne žiadnu prácu, možno budem mať aj problémy iného charakteru. Napriek tomu som sa rozhodol, že do toho idem. Možno som naivný, ale považujem to za správne.

.teoreticky zrejme riskujete aj väzenie.
Presne tak. Som si pritom istý, že dokumenty o podozreniach z tunelovania služby sú dodnes v jej elektronickom systéme.

.hovoríte, že svojimi zisteniami ste si úplne istý. No čo ak aj vás niekto zavádza? Dostali ste sa ku všetkým dokumentom?
Z titulu funkcie, ktorú som zastával, som mal prístup naozaj ku všetkému. Kedykoľvek som si mohol vyžiadať z nášho archívu čokoľvek. VSS mala na rozdiel od VOS, kde často dochádzalo k skartácii rôznych dokumentov, veľmi slušný systém archivácie.

.nie je napriek tomu možné, že aj vo VSS boli v čase, keď ste začali preverovať podozrenia z tunelovania, dôležité dokumenty zničené?
Samozrejme, že všetko sa dá zničiť, v systéme však musí zostať stopa. Keď som bol vo funkcii, naši odborníci ma presviedčali, že všetko sa zálohuje, takže nič sa nedá vymazať. Na tom staviam dodnes.

.aj v prípade kauzy Gorila sa hovorilo, že v systéme SIS musí zostať stopa, no dodnes sa nič nevyšetrilo. Naozaj veríte, že teraz to bude inak?
Možno som naivný hlupák, ale verím. Každý deň mám chvíle, keď si myslím, že pravda raz určite vyjde najavo. Rovnako často ma však prepadne aj pocit, že sa nič nevyšetrí, pričom jedinou obeťou celej kauzy budem ja.

.bývalý riaditeľ VSS Roman Mikulec sa navyše vyjadril, že v tajnej službe sa môžu teraz prerábať dokumenty, respektíve vyrábať nové. Nie je to opodstatnená obava?
Nechcem nikoho obviňovať, ale diať sa to môže. Teraz budem špekulovať: vytiahnem si z archívu konkrétny zväzok, z ktorého vyberiem dokument, ktorý potrebujem. Dohodnem sa s ľuďmi, ktorí na tom pracovali, napíšem ho nanovo, oni to podpíšu a vložím ho naspäť. Pri novších zväzkoch je to zložitejšie, keďže sú ošetrené vodotlačou, takže ak dôjde k poškodeniu, je to vidieť. Pri tých starších sa to však dá. Ak budú všetci mlčať, a nikto nikoho nezradí.

.v správe o vyšetrovaní tunelovania ste označili bývalé vedenie služby za organizovanú skupinu, takže by to nemusel byť až taký problém.
To je interný dokument, verejne by som to takto neformuloval.

.teoreticky sa dá zrejme zmanipulovať aj zoznam príslušníkov tajnej služby. To znamená, že človeku, ktorý bol v čase prevodu majetku na svoju osobu mimo služby, sa antidatuje služobný preukaz a vec je vybavená. A minister potom môže vyhlásiť, že majetok zostal vnútri systému.
Toto je len špekulácia, v praxi si to neviem celkom predstaviť. Keď príde do služby nový človek, dostane poradové číslo, krycie meno. Vytvorí sa zväzok, pričom v záznamovom registri sú v poradí zaevidované jednotlivé dátumy. Myslím, že by bol problém vsunúť tam ďalší dokument, respektíve všetko odznova prepisovať. Verím, že v službe je stále dosť čestných ľudí, takže toto by si nikto nezobral na tričko.

.exminister Galko tvrdí, že počas vašej éry sa preverovali aj iné podozrenia z netransparentného konania. Údajne malo ísť o fiktívne platby pre spolupracovníkov VSS a ďalšie prevody majetku, ku ktorým nie sú účtovné doklady. Podľa informácií .týždňa mali týmto spôsobom zmiznúť z tajnej služby až takmer štyri milióny eur. Je to pravda?
To neviem. Ale je pravda, že keď ma Generálna prokuratúra vyzvala, aby som vypovedal vo veci trestného oznámenia za ohováranie, ktoré bolo účelovo podané na pána Mikulca, spomenul som aj podozrenie z falšovania podpisov a neoprávneného čerpania peňazí bývalými príslušníkmi VSS. Hoci prokuratúra dostala aj kópie príslušných dokumentov, neviem o tom, že by sa začalo trestné stíhanie. Prokurátor to dal do zápisnice s tým, že to preverí.

.prokurátor Kozolka?
Áno.

.správu o tunelovaní majetku tajnej služby ste vypracovali v roku 2011. Prečo sa objavila až teraz?
Nevylučujem, že vnútri služby možno prebieha boj o pozície.

.pred dvoma týždňami ste sa k autorstvu správy priznali aj verejne. Bolo to ťažké rozhodnutie?
Samozrejme, zvažoval som všetky možné riziká. V princípe som si však nemyslel, že to zájde až tak ďaleko. Mal som predstavu, že ja podám svedectvo, a kontrolný výbor parlamentu vyzve prokuratúru, aby to začala vyšetrovať. Všetko sa však začalo zamotávať, nastala fáza spochybňovania a protirečivých vyhlásení. Ani špeciálna prokuratúra zatiaľ okrem vyhlásenia, že preverí únik utajovaných skutočností, nič iné nespravila. Neviem o tom, že by požiadala, aby som bol zbavený mlčanlivosti ja alebo iní ľudia, ktorí majú ku kauze čo povedať.

.bolo vaše vystúpenie pred kamerami aktom zúfalstva, ako sa vyjadril Milan Žitný?
Nakoplo ma hlavne to, že vrcholoví politici zavádzajú, pretože pravda je úplne inde.

.politici zavádzajú roky a vo všetkých kauzách.
Ja viem. Napriek tomu som uveril, že keď sa na verejnosti objavili dokumenty o podozreniach z tunelovania služby, že nastal čas, aby sa to seriózne vyšetrilo.

.neobávali ste sa, že skončíte ako ruský agent Litvinenko?
Čo ste mi dnes dali do kávy? (Smiech.)

.tajné služby vedia, ako si poradiť s nepohodlnými svedkami.
Myslím, že pokusy o diskreditáciu mojej osoby alebo iných svedkov z tejto kauzy, sú v aktuálnej spoločenskej situácii dostatočný krok. Veď sa pozrite, aká je reakcia verejnosti. Takmer žiadna. Aké sú reakcie politikov? Riešia to len páni Fedor a Galko, teraz sa k tomu vyjadril aj pán Lipšic. Okrem toho som zaregistroval slová pána Richtera, že by sa to malo riešiť v tichosti a stručný komentár pána Fica.

.na jednej strane je mimoriadne cenné, že ste sa prihlásili k autorstvu spomínanej správy. Nie je však odtajnenie identity spravodajského dôstojníka predsa len neštandardný krok?
Áno, bolo to neprofesionálne. K takémuto kroku majú spravidla bližšie ľudia z kontrarozviedky, ktorí operujú na domácom území. V prípade ľudí z rozviedky, ktorí pracovali v zahraničí, to naozaj nie je až také štandardné. Možno to bol akt zúfalstva, ale čo iné som mal robiť? Pán Žitný tvrdí, že som mal ísť iniciatívne na prokuratúru a podať trestné oznámenie. Aký by to však malo zmysel? Predstavte si, že by som tam prišiel a oznámil im, že vo VSS sa kradlo. Zrejme by ma vyzvali, aby som uviedol konkrétne fakty. Ja by som im však nemohol nič povedať, pretože som viazaný mlčanlivosťou. To znamená, že by ani nevedeli, čo sa majú VSS pýtať. Keby som im aj niečo naznačil, služba by ich odbila s tým, že všetko je v poriadku.

.v ére samostatného Slovenska sú len dva prípady, keď vyšli tajní z anonymity, aby upozornili na kšefty so štátnym majetkom – vy a Peter Holúbek z kauzy Gorila. Čo to vypovedá o našich spravodajských službách?
To, že nie sú v dobrom stave. Dôvodom je nerešpektovanie kontinuity v spravodajskej práci a politické nominácie, ktoré celý systém pokazili. Veľmi dobre si pamätám obdobie, keď sa ľudia báli na chodbe stretnúť a povedať si pár slov. Každý bol zalezený vo svojej kancelárii a venoval sa výlučne práci, ktorá nie je jednoduchá. Napriek tomu neexistovala žiadna psychogiena, spoločná káva, nič. Trvalo to dosť dlho, a môžu za to hlavne ľudia, ktorí k nám prišli zvonka.

.prečo chcú politici cez svojich nominantov ovládať tajné služby?
Rozumiem, prečo je pre nich zaujímavá kontrarozviedka, ktorá pri svojej práci narazí aj na veľa takzvaných vedľajších produktov, ktoré sa dajú využiť v rámci politického boja. Ale rozviedka? Naozaj neviem.

.prostredie tajných služieb trochu zvádza k podvodom, keďže sa tam zakladajú aj fiktívne firmy. Pokušeniu nekradnúť odolajú len silné osobnosti. Dá sa to vôbec ustrážiť, keď to umožňuje samotný systém?
Ja som bol až do roku 2005 presvedčený, že systém v našej spravodajskej službe je taký dobrý, že ho nie je možné zneužiť. Keď sa však dohodnú dvaja či traja ľudia nad vami, tak sa dá nabúrať všetko. Je to hlavne o ľuďoch a vzájomnej dôvere, pričom si dovolím tvrdiť, že 95 percent ľudí na operatíve, s ktorými som spolupracoval, boli čestní. Keď som sa raz vrátil zo zahraničia, nevedel som vydokladovať časť peňazí. Nadriadenému som vtedy vysvetlil, prečo to nie je možné. On to pochopil a povedal mi, že keď si nebudeme dôverovať, nemôžeme spolupracovať. Šikovný šéf spravodajskej služby jednoducho pozná svojich ľudí a vie, akým spôsobom pracujú.

.tie peniaze ste použili na svojich informátorov?
Áno, aj niečo také. Ale niekedy to boli aj také banality, ako je zaplatenie účtu v reštaurácii, ktorý si nechcete zobrať, aby ste sa neodkryli. Vyzeralo by čudne, keby ste si na konci spoločného posedenia s priateľmi zobrali blok.

.minulý týždeň vás verejne podporil aj bývalý príslušník vojenského spravodajstva Ivan Macko, ktorý potvrdil, že počas prvej Ficovej vlády sa kšeftovalo s majetkom tajnej služby. Čo je to za človeka?
Ivana poznám dlhé roky. Má za sebou funkcie v operatíve aj na pozícii vojenského pridelenca v Turecku. Je to jeden z najdlhšie fungujúcich ľudí v systéme, ktorý má úctu a vážnosť.

.po medializácii kauzy ste viackrát vystúpili na výbore pre kontrolu tajných služieb. Podľa viacerých poslancov ste boli presvedčivý, pričom ste dôrazne oponovali aj ministrovi Glváčovi. Je pravda, že bol zaskočený?
Pravdupovediac, väčší stres som cítil počas svojho prvého vystúpenia pred médiami. Počas profesionálnej kariéry som patril v hodnotení medzi najlepších, a to som spravidla riešil tie najhoršie úlohy. Za to, čo som urobil pre túto krajinu, si môžem dovoliť vystúpiť aj proti ministrovi, ktorý je taký istý občan ako ja. Prečo by som mal mať voči nemu rešpekt, ak si myslím, že zavádza a manipuluje? Keď mi chcel zobrať slovo, tak som si to nenechal.

.ako reagovali poslanci Smeru?
Prekvapilo ma, že mi položili málo otázok. Pán minister mal však pripravených 62 otázok, no položil len päť alebo šesť.

.čo ho najviac zaujímalo?
Prečo som v správe o vyšetrovaní kauzy použil výraz tunelovanie, keď zostala časť majetku v systéme tajnej služby. Vysvetlil som mu, že tunelovanie je aj nákup objektov cez sprostredkovateľské firmy.

.glváč vraj patrí k najinteligentnejším politikom Smeru. Podľa spisu Gorila sa o ňom takto vyjadril aj spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák. Myslíte si, že si uvedomuje, že má na krku poriadny škandál a len ho politicky kryje, alebo naozaj verí tomu, že ide o spravodajskú hru?
Aj ja si kladiem otázku, prečo sa do toho tak hlboko ponoril. Z celej kauzy mohol predsa inteligentne vykľučkovať – stačilo, ak by požiadal pána Skuhru, aby si začal čerpať dovolenku, alebo mu ju mohol v zmysle zákona nariadiť aj sám. Za ten čas mohol zabezpečiť a odovzdať všetky dokumenty, ktoré sú potrebné pre dôsledné vyšetrenie prípadu. Pán minister urobil chybu aj v tom, že sa k prípadu začal tak zoširoka vyjadrovať, polemizovať o detailoch a podobne. Okrem toho tvrdí, že za štyri dni prečítal viac ako dvetisíc strán dokumentov, z ktorých usúdil, že kauza je mediálna kačica. Fyzicky to možno stihol prečítať, ale dôkladne to zanalyzovať a urobiť si mienku? To ťažko.

.drží Skuhru preto, že je to Kaliňákov človek?
Môžeme si to aj takto zanalyzovať.

.takže minister Glváč nie je vo svojich rozhodnutiach slobodný?
Obávam sa, že nie.

.tajné služby rozohrávajú po vypuknutí škandálov spravodajské hry a diskreditačné kampane, aby odpútali pozornosť od podstaty a spochybnili dôveryhodnosť kľúčových svedkov. V tejto kauze sa už o to pokúsil súčasný šéf vojenského spravodajstva Tibenský aj minister Glváč. Je to v poriadku?
Samozrejme, že ako bývalý rozviedčik som bol pripravený aj na situácie, keby sa voči nám začali v zahraničí rozohrávať spravodajské hry. Vedela to aj rodina, takže ak vás nenachytajú pri preberaní utajovaných dokumentov, najčastejší spôsob, ako vás diskreditovať, je takzvaná sladká pasca...

...to je čo?
...Milenka. Najskôr sa navodí situácia, niekto podľahne. Ak nie, tak sa urobí fotomontáž a potom sa to zverejní v médiách.

.za toto si platíme tajných, o ktorých sa potom dozvieme, že sa tunelujú?
Toto nie je bežná metóda práce spravodajských služieb. Keď však nie je iné východisko, v zahraničí občas začnete hrať s protistranou aj takéto hry. Ale súhlasím, že by sa to nemalo zneužívať na domácom území. Ja som teraz svedok v kauze tunelovanie a uráža ma, keď sa ma niekto snaží spochybňovať. Ľudia, ktorí ma poznajú, totiž nemôžu voči mne zniesť za 19 rokov služby jedinú námietku.

.v rozhovore pre denník SME ste povedali, že najskôr na vás podajú trestné oznámenie, čo už Glváč avizoval. Potom majú nasledovať telefonáty vašim blízkym. Už sa stalo?
Nie.

.trochu ste zaváhali.
(Úsmev.) Počas nákupov v Hainburgu som sa cítil veľmi bezpečne, pretože som bol sprevádzaný až k dverám supermarketu.

.sledujú vás?
Myslím, že som mal za sebou sledovačku.

.s akými reakciami ste sa doteraz stretli?
Ľudia, ktorí vedia, o čom to je, mi držia palce. Nechápu však, prečo som do toho šiel.

.ani my celkom nerozumieme, prečo ste sa pustili do tohto strateného boja. Nevyzeráte ako rojko.
Nemyslím si, že je stratený. Ja si za všetkým, čo som popísal v tej správe, stojím.

.momentálne však máte na svojej strane len niektoré médiá a zopár politikov. Verejnosť to nezaujíma, a polícia, prokuratúra a súdy sú pod vplyvom Smeru. Prečo by ste to mali dotiahnuť do konca?
Verím, že bude vyvodená aspoň politická zodpovednosť, respektíve, že bude voči niekomu vznesené obvinenie, ktoré si nedovolí prokurátor odmietnuť. Možno som naozaj rojko.

.z čoho teraz žijete?
Z výsluhového dôchodku a odstupného. Robím bezpečnostný projekt pre jednu spoločnosť, možno z toho bude trvalá spolupráca. Zakladám aj vlastnú firmu.

.o vstupe do politiky neuvažujete?
Jeden priateľ z Prahy mi napísal, že prvým vystúpením pred médiami som odštartoval svoju politickú kariéru. Neviem si však v tejto chvíli predstaviť politickú stranu, ktorej farby by som mohol hájiť.

Vladimír Suchodolinský/
Narodil sa 22. decembra 1967 v Prešove. V rokoch 1987 – 1992 vyštudoval Vojenskú akadémiu v Brne, potom pôsobil niekoľko mesiacov vo vojenských útvaroch v Bratislave a Prešove. Od roku 1994 pracoval vo Vojenskej spravodajskej službe (VSS), v rokoch 2005 – 2009 bol vojenským pridelencom v Moskve. Po voľbách v roku 2010 ho minister obrany Ľubomír Galko (SaS) vymenoval do funkcie zástupcu riaditeľa VSS. V roku 2012 sa stal vojenským pridelencom na Ukrajine, koncom minulého roka však odišiel do zálohy. Je autorom správy o vyšetrovaní podozrení z tunelovania vojenských tajných služieb. Je ženatý, má dve deti, žije v Bratislave.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite