Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď pravidlá neplatia

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Nie je to prvýkrát, čo slovenský politik na vysokej pozícii zneužil svoju funkciu. Taký prešľap voči takým dôležitým pravidlám však súčasná vláda doteraz ešte nepredviedla.

Nie je to prvýkrát, čo slovenský politik na vysokej pozícii zneužil svoju funkciu. Taký prešľap voči takým dôležitým pravidlám však súčasná vláda doteraz ešte nepredviedla.

Len celkom nedávno, v Deň ústavy, rečnil predseda parlamentu Pavol Paška hlasom, chvejúcim sa hádam posvätnosťou chvíle, o dôležitosti ústavy. Dokonca sa v tejto súvislosti dopustil myšlienky, s ktorou ťažko možno nesúhlasiť, keď povedal: „Ústava je ten zdvihnutý prst, ktorý politikom vraví: pozor, ďalej už nie, toto sú hranice, po ktoré je možné zájsť.“
V posledných dňoch však Pavol Paška okolo „zdvihnutého prsta“ prešiel bez povšimnutia – vydal pokyn, aby legislatívny odbor parlamentu vyškrtol z čistopisu schváleného zákona pasáž, ktorá tam podľa neho nemala byť, hoci ju poslanci schválili.

.čo urobil Paška
Išlo o zmätočné ustanovenie, keď parlament prijal pozmeňujúci návrh poslankyne Ivety Radičovej, o ktorom podľa rokovacieho poriadku už nemal hlasovať, pretože predchádzajúci pozmeňujúci návrh toho istého paragrafu, ktorý navrhla Radičová vypustiť, už predtým s úpravami schválil. „Ak prijatý pozmeňujúci návrh vylučuje podávanie ďalších pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov, už sa o nich nehlasuje...,“ snažil sa obhájiť svojho parlamentného šéfa jeho podpredseda Miroslav Číž (tiež zo Smeru). Problém však je, že sa hlasovalo – a to pre chybu poslankyne Jany Vaľovej (Smer), ktorá napriek profesionálnej kariére veštkyne zle odhadla situáciu a v úlohe spravodajkyne novely zákona o sociálnom sporení urobila vážnu procedurálnu chybu.
Lenže jej chyba je banálna oproti tomu, čo urobil predseda parlamentu, svojvoľne zasahujúci do schváleného – hoci naozaj nezmyselného – textu zákona. Každý v tejto veci oslovený právnik potvrdil, že ide o mimoriadne vážnu vec, takú vážnu, ako už dávno nijaký prešľap tunajšej moci. Ústavný právnik Radoslav Procházka napríklad hovorí, že hoci sa pre postup predsedu parlamentu dajú hľadať aj ústretové vysvetlenia (akým je predpoklad, že sa len snažil vyriešiť nezmyselné hlasovanie parlamentu), „nie je to, samozrejme, legitímny dôvod na to, aby sa zákon dodatočne upravoval, pretože pre takýto postup žiadny legitímny dôvod neexistuje“.
Odborníci, ktorí sú Paškovým postupom zdesení, však podľa právnika Číža „nechápu, o čo ide v danom prípade, lebo nevedia nuansy špeciálne tohto prípadu“. Keďže Miroslav Číž pracoval pred kariérou v Smere v Kancelárii NR SR ako tajomník parlamentného výboru pre verejnú správu a istý čas dokonca aj priamo na legislatívnom odbore, je namieste otázka, či netreba spätne preskúmať finálne znenia všetkých zákonov, ktoré mu kedy prešli rukami. Pre istotu – aby sme vedeli, či právny poriadok na Slovensku určuje vôľa väčšiny poslancov, alebo vôľa nuáns znalého Číža.

.nebezpečný precedens
Znamená pokus predsedu parlamentu škrtať do znenia schválených zákonov pred ich cestou k prezidentovi, že odteraz treba sledovať putovanie každého schváleného zákona, aby sme si mohli byť istí, že v zbierke zákonov vyjde to, čo schválili poslanci? Šéf najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ Mikuláš Dzurinda úplne právom hovoril o zahrávaní sa s demokraciou a ohrozovaní ústavnosti – a opozícia ako celok sa preto pokúsi odvolať Pašku z funkcie. Jeho prešľap „spochybnil základné pravidlá hry a právneho demokratického štátu“, tvrdí výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť  Miroslav Beblavý. Ak si nikto nemôže byť istý tým, že rozhodnutia vlády, parlamentu či iného orgánu budú vykonané, rúca sa podľa jeho slov „celá pyramída, ktorá je postavená na automatickom predpoklade, že rozhodnutia týchto orgánov nezávisia od svojvôle jednotlivca, respektíve tých, ktorí majú momentálne v rukách moc“. Podľa renomovaného právnika Radoslava Procházku „je absurdné, aby Kancelária Národnej rady, teda osoby s byrokratickým mandátom, selektovala medzi hlasovaniami poslancov Národnej rady, čiže osôb so štátno-mocenským mandátom, a navyše podľa takého amorfného kritéria, akým je zmätočnosť znenia“.

Ak by tento pokus predsedovi parlamentu, ktorý dal úradníkom príkaz (a tí sa z akéhosi dôvodu ohli v smere jeho túžby) prešiel, vznikol by tak nebezpečný precedens. „Štátnym zamestnancom by sa tak vlastne dala ešte väčšia právomoc, než akou disponuje Ústavný súd,“ hovorí Procházka.
Precedens by to bol aj v tom zmysle, že „v každej spoločnosti stačí, aby ľudia, ktorí kontrolujú fyzické aspekty moci, prestali rešpektovať pravidlá hry a prakticky nie je s tým možné nič urobiť. Preto takéto veci nadobúdajú symbolickú či totemovú hodnotu,  lebo za nimi už nie je nič zakázané,“ upozorňuje Miroslav Beblavý.

.keď im to neprejde...
Pre ekonóma Eugena Jurzycu, riaditeľa inštitútu INEKO, je to jeden z príkladov, že ani sľub o premene Slovenska na právny štát Robert Fico neplní. „Podľa mňa sa však predseda parlamentu „iba“ zapojil do reťaze chýb, spôsobenej populistickou politikou,“ hovorí Jurzyca. Metódy ako „diskusia s ľudovými masami“ či pripomienky čitateľov Nového času, ktoré sú legislatívne nasmerované priamo do parlamentu, sa podľa neho „nemôžu končiť inak, ako že debata v parlamente a na ulici sa stane nerozoznateľnou“. Vláda podľa neho prosto nechce niesť zodpovednosť za tvorbu noriem vrátane ich nepopulárnych súčastí. A potom musí skúšať všemožné triky.
Snaha ľudí pri moci manipulovať s pravidlami hry nie je nová. Podobnú skúsenosť majú napríklad aj v Českej republike, kde v novembri roku 2001 vtedajší predseda parlamentu Václav Klaus tiež išiel za hranu ústavy (ako neskôr potvrdil český Ústavný súd). Parlament vtedy v zmätku napriek vôli dvoch najsilnejších strán, zviazaných opozičnou zmluvou (ČSSD a ODS), schválil pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Pilipa (z vtedajšej Unie svobody), ktorý zásadne narúšal zámery vlády privatizovať ČEZ (zaviedol povinnosť ponúknuť výkup akcií menšinových akcionárov nadobúdateľom majority aj pri privatizácii, čo by kupcovi štátneho podielu v ČEZ výrazne predražilo investíciu). Václav Klaus sa ako vtedajší predseda parlamentu pokúsil predefinovať parlamentné pravidlá a zákon neposlal do Senátu, ale dva týždne ho zdržiaval, a potom o ňom dal znovu hlasovať v treťom čítaní – poslanci vraj „urobili chybu“, pretože nevedeli, o čom hlasujú. Druhá komora parlamentu, Senát, však trvala na tom, že bude rokovať iba o pôvodne schválenej novele a Ústavný súd jej dal za pravdu.
Hoci však bol Klaus za hranicou ústavy, predseda slovenského parlamentu sa zachoval ešte horšie. „Kým Klaus sa pokúšal vymýšľať fintu s opakovaným hlasovaním kvôli „oprave chyby“, Paška rozhodol veľmi svojvoľne, ako samovládca,“ hodnotí rozdiel medzi týmito prípadmi komentátor českých Hospodářských novin a právnik Tomáš Němeček. Na český prípad si spomína aj ústavný právnik Radoslav Procházka. „Vtedy sa mi zdalo, že nič absurdnejšie a nebezpečnejšie z hľadiska demokratického právneho štátu sa ani nemôže stať. Doba sa vyvíja,“ hovorí.
Podľa Miroslava Beblavého sa podobné veci „môžu stať kdekoľvek, pretože ľudia držiaci moc majú často pokušenia aj motivácie sa takto správať. V niektorých krajinách sa to však nemôže stať, pretože existuje deľba moci a poistky, ktoré svojvôli kohokoľvek bránia. Keď politici vedia, že im niečo neprejde, tak sa o to väčšinou ani nepokúšajú,“ vysvetľuje.

.keď pravidlá neplatia
Dôsledky svojvôle, akú predviedol predseda parlamentu Paška (a ktorá mu nevyšla zrejme len preto, že išlo o veľmi sledovaný zákon), sú oveľa ďalekosiahlejšie, než si väčšina ľudí je ochotná pripustiť. „Deľba moci a poistky pred svojvôľou jednotlivca či strany sú základným predpokladom pre ekonomický rozvoj. Výskumy ukazujú, že na dlhodobý hospodársky rozvoj nie je nevyhnutná demokracia, ale sú potrebné zaručené vlastnícke práva. Tie sa však nedajú zaručiť, ak je moc úplne koncentrovaná a nie sú poistky proti jej zneužitiu – to je jeden z problémov, s ktorým zápasí napríklad Čína,“ hovorí ekonóm Miroslav Beblavý. Vymožiteľnosť práva a rovnosť pred zákonom patria medzi základné pravidlá, ktoré sú určujúce pre vývoj spoločnosti, dodáva ekonóm Eugen Jurzyca, podľa ktorého najmä rovnosť pred zákonom „bola jedným z tých princípov, ktoré umožnili Západu aj bezprecedentný hospodársky rast“.
Paškov počin bol iba prvým krokom – a čo by nasledovalo, keby mu to prešlo, si možno iba domýšľať. Už len tento prvý krok, z ktorého musel pod tlakom opozície, právnikov a médií vycúvať, je však alarmujúcim pokusom o obchádzanie kľúčových formálnych a neformálnych pravidiel. A to nezostáva bez následkov. „Nerovnosť pred formálnymi či neformálnymi pravidlami znamená, že úspešní v spoločnosti nie sú tí, ktorí viac pracujú, ale tí, ktorí majú známych na vyšších miestach, či tí, ktorí dokážu lepšie podvádzať,“ popisuje dôsledky kráčania po tejto ceste Jurzyca, podľa ktorého však oslabovanie inštitucionálneho rámca neprináša masívny a rýchly hospodársky pokles, ale skôr plazivú chorobu ekonomiky. „Pomaly sa prejaví, ale pomaly sa potom aj lieči,“ hovorí. Ekonóm Beblavý k tomu dodáva: „Určite nemá zmysel prirovnávať Pašku k Jukosu, ale Jukos je ukážka toho, kam to môže dospieť. V tejto súvislosti však treba povedať, že napríklad zákaz zisku zdravotných poisťovní ako de facto ich vyvlastnenie, alebo návrh zákona súvisiaci s výstavbou diaľnic už v tomto smere išli ďalej.“

.happy end
Predseda parlamentu Pavol Paška prekročil rubikon – a odteraz až do jeho konca si vo  funkcii už nikto nemôže byť istý, či na Slovensku budú platiť zákony v znení, v akom o nich rozhodnú poslanci. Spoľahnúť sa nedá ani na úradníkov legislatívneho odboru parlamentu, ktorí by mali byť podľa definície apolitickí. Že sa k celej veci ani týždeň po jej vypuknutí ani slovom nezmienil predseda vlády, ktorý sa radšej zamýšľa nad tým, ako regulovať ceny potravín (mimochodom, ďalšia podobnosť s Chávezom), prekvapiť nemôže – rovnako ako neprekvapí angažovaná obhajoba Paškovho počínania od jeho podpredsedu Číža či neschopnosť samého Pašku priznať prešľap.
„Napriek všetkému je Paškov príbeh veľmi pozitívny. Ukázal, že Slovensko už je konsolidované v tom zmysle, že aj takýto relatívne malý prešľap, ale proti zásadným pravidlám hry, bol veľmi tvrdo atakovaný a okamžite stiahnutý. V tomto zmysel ide o príbeh s happy endom,“ myslí si šéf  Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslav Beblavý, podľa ktorého to dopadne rovnako aj s vyvlastnením pri diaľniciach a zdravotných poisťovniach. „Len to bude trvať oveľa dlhšie a bude nás to stáť možno viac peňazí.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite