Na tieto slová z mojej novoročnej návštevy v nemocnici si spomeniem vždy, keď vidím nejakú trefnú karikatúru prezidenta Gašparoviča od Shootyho, alebo aj teraz, keď sledujem Lampu s prezidentským kandidátom Andrejom Kiskom. Môj názor je čisto laický, napriek tomu nesúhlasím s komentátorom Schutzom, ktorý v článku Kiska by nemal byť prezidentom píše: „My nehľadáme filantropa, ba ani „manažéra, ktorý zamestnával tisíce ľudí“, hľadáme človeka, ktorý na vlastnej koži zažil, čo je to politická zodpovednosť a je doma vo vzťahoch, väzbách a rituáloch, ktoré tvoria mozaiku každodennej politiky.“ Ó, aká geniálna charakteristika všetkých doterajších prezidentov! Bravó. Lenže my, psychicky dennodenne frustrovaní občania, ktorí už máme dosť života v bludnom kruhu gorilej rezervácie, nepotrebujeme žiadneho „plnokrvného politika“, nehľadáme ďalšieho sociopatického hráča na scéne, ktorý v tom vie chodiť. Hľadáme človeka. Povedzme presne takéhoto! Hľadáme niekoho, kto už urobil v živote dosť zásadných vecí a neprišiel len mlieť hubou o sociálnych istotách. Potrebujeme prezidenta, ktorý má nejakú morálnu hodnotu, nie je hlupák ani štváč, človeka, za ktorého sa nemusíme hanbiť a žiadna nová ani stará šťuka v slovenských politických vodách nám v tejto ústavnej funkcii nebude chýbať. Pociťujem úľavu, že sa taký kandidát na scéne objavil. Už len predstava, že jeden schopný a empatický človek je zvolený do prezidentskej funkcie, je povznášajúca. Duševné zdravie občanov nadovšetko!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.