Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zomrel Milan Ftáčnik. Mal 64 rokov

Croatia ante portas

.csaba G. Kiss .časopis .klub

Chorvátsko pred bránou EÚ, pred niekoľkými rokmi sa v budapeštianskom Slovenskom inštitúte konala diskusia o prístupových možnostiach tejto krajiny.

Konečne téma, mysleli sme, v ktorej sa stopercentne zhoduje maďarská a slovenská zahraničná politika. Dnes sú Chorváti v cieľovej rovinke. Po pozastaveniach, spôsobených  nepravými dôvodmi a dlhými rokovaniami, majú členstvo na dosah. Človek sa čudoval, že do Únie sa skôr dostalo Rumunsko a Bulharsko. Lenže tam boli tiene hroznej juhoslovanskej vojny a západoeurópska nechápavosť. Pritom bolo zjavné, že Chorvátsko nenapadlo Srbsko. Môžeme sa hanbiť, že sme sa prispôsobili západnej terminológii a túto krajinu sme označili za západný Balkán. Pritom Chorvátsko bolo po stáročia  pripojenou krajinou Uhorského kráľovstva, po roku 1868 malo značnú autonómiu. Pre slovenské národné hnutie bolo príkladom.
Ťažké rozpory v 19. storočí poznačili maďarsko-chorvátske vzťahy. Ústrednou postavou chorvátskej kolektívnej pamäti je bán Jelačič, ktorý roku 1848 uchopil zbraň proti Kossuthovi. Na hlavnom námestí v Záhrebe stojí jeho socha. Roku 1990 ju vrátili na pôvodné miesto. Teraz však jeho šabľa neukazuje smerom na Maďarsko, ale na morské pobrežie. Na slávnosti sa zúčastnila aj delegácia maďarského ministerstva zahraničných vecí. Pred dobrým desaťročím sme na výstave historizmu mohli vidieť v tej istej vitríne Jelačičovu aj Kossuthovu sponu na kravatu. Predsudky sa zmenili. O celých 180 stupňov. „Náš najlepší sused je Maďarsko,“ taký je výsledok nového prieskumu chorvátskej verejnej mienky. Národnostná otázka viac medzi nami nevyvoláva žiadne napätie (pravda, na oboch brehoch Drávy sú len diaspóry).
Pre celú strednú Európu je poučné, že existujú spoločné záujmy, schopné prekonať vzájomne vytvorené nepriaznivé obrazy o sebe. Vo verejnej mienke, v učebniciach, aj v hlavách politikov. Škoda, že Maďari a Chorváti nepropagujú túto významnú mentálnu zmenu.
 Pripojenie Chorvátska k EÚ sceľuje strednú Európu od Baltického mora po Jadran. Rijeka zase môže byť  dôležitým  prístavom nášho priestoru. Autostráda je súvislá z Bratislavy až po more. Žiaľ, smerom na sever takto cestovať nemožno. Cesta z Budapešti do Varšavy je rýchlejšia vlakom než autom. Smerom do Chorvátska je zase horšie železničné spojenie, momentálne premáva denne len jeden spoj do Záhrebu. Jedným z predpokladov konkurenčnej schopnosti strednej Európy je rozvoj severo-južných dopravných ciest. Možno porovnať, o čo lepšie je západno-východné spojenie do Maďarska. Odstránenie tejto nevýhody je našou spoločnou úlohou. Môže priniesť zvýhodnenie pre hospodárstvo aj turistiku. Nový partner s pobrežím Jadranu je prospešný pre strednú Európu aj so zreteľom na energetickú bezpečnosť. Medzi dvoma morami je prepojiteľný systém rozličných diaľkovodov.
Stredná Európa pripojením Chorvátska zaváži viac. Spolupráca vyšehradských krajín a ich prostredia, ako aj presadzovanie spoločných záujmov v Európe  bude mať čoraz väčší význam.

Autor je kultúrny historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite