Požehnanie pokojného vládnutia bez revolt, štrajkov, hladových pochodov a s bezzubou opozíciou by si premiér, pochopiteľne, rád predĺžil až do volieb. Aj preto naskočil na „bandwagon“ čoraz početnejších hlasov, požadujúcich zmenu kurzu od šetrenia k rastu. Na juhu, kde po troch rokoch „liečby trojkou“ (MMF, EK. ECB) naskakuje z ekonomických dát zimnica, je debata o rastovej doktríne azda aj legitímna, hoci bezvýchodisková. (Jediným riešením – zrejme nerealizovateľným – sú návraty k národným menám.) Na Slovensku však niet pre také úvahy opodstatnenia ani ekonomického – domáce stimuly nenarobia nič proti externým vplyvom – ani sociálneho. Nie je to žiadny paradox, ale zákonitosť: Znižovanie dlhov nemá pre Slovensko alternatívu práve preto, lebo musí minimalizovať riziká deštruktívnych dôsledkov toho, že iné štáty sa topia v ešte vyšších dlhoch...
Najnovší nápad, ako získať zdroje do rozpočtu 2014, však už svedčí o tom, že nekonfliktné vládnutie utlmuje Ficovu ostražitosť. Zrušenie vyplácania detských prídavkov bohatším domácnostiam je totiž ideou, ktorá napadla už aj vládu Radičovej. Ale veľmi rýchlo sa jej vzdala, a to z pochopiteľného dôvodu: Vziať dávku iba tým ozaj najbohatším je rozpočtovo bezvýznamné. Posunúť hranicu nižšie, aby to rozpočtovo dávalo zmysel, znamená koledovať si o prefackanie v MVK, Polise aj Focuse....
Preto prekvapuje, že tento výbušný typ úspory Fico & Kažimír testujú nielen cez mediálne bubliny, ale aj prepočtami IFP. Prekvapuje to o to väčšmi, že vlani, keď konsolidovali asi v štvornásobnom objeme (2 miliardy a viac), tak sa o prídavky a príspevky ani neobtreli a celé „ozdravovanie“ robili prostredníctvom daní, odvodov a poplatkov čiže príjmov. A teraz by zrazu, keď „hľadajú“ len zlomok tej sumy, čo vlani, riskovali nespokojnosť, napätie, sociálne konflikty či azda aj niečo horšie?
Odnímanie dávok bohatším by teda aj vyzeralo na bublinu, keby Fico & Kažimír paralelne neotvorili diskusiu na motívy „je nemysliteľné, aby niektorí ľudia chápali rodenie detí ako zdroj príjmov“. Čiže o obmedzení prídavkov mnohopočetným rodinám, čo je, samozrejme, kódované posolstvo – vezmeme aj Rómom. Takže „sekanie na hornom konci“ (Kažimír), ktoré by zasiahlo aj vyššie stredné vrstvy, má spriechodniť populisticko-ideologická mucholapka „sekania na dolnom konci“ (tiež Kažimír).
Problém je ten, že štatistika, ktorú na tento účel spracúvajú, a ktorá „má preukázať, aké percento rodín poberajúcich dávky v hmotnej núdzi má štyri a viac detí“, už raz spracovaná bola. Robila ju pred pár rokmi Svetová banka a niesla vcelku šokujúcu zvesť, totiž že štvor- a viacdetné rodiny tvoria len tri percentá poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Takže rozpočtové významné zdroje Fico z rómskej populácie nevytrasie. A keďže na oboch „koncoch“ riskuje turbulencie, aj keby rušenie plošných prídavkov myslel vážne, tému zrejme pustí k vode.
Najnovší nápad, ako získať zdroje do rozpočtu 2014, však už svedčí o tom, že nekonfliktné vládnutie utlmuje Ficovu ostražitosť. Zrušenie vyplácania detských prídavkov bohatším domácnostiam je totiž ideou, ktorá napadla už aj vládu Radičovej. Ale veľmi rýchlo sa jej vzdala, a to z pochopiteľného dôvodu: Vziať dávku iba tým ozaj najbohatším je rozpočtovo bezvýznamné. Posunúť hranicu nižšie, aby to rozpočtovo dávalo zmysel, znamená koledovať si o prefackanie v MVK, Polise aj Focuse....
Preto prekvapuje, že tento výbušný typ úspory Fico & Kažimír testujú nielen cez mediálne bubliny, ale aj prepočtami IFP. Prekvapuje to o to väčšmi, že vlani, keď konsolidovali asi v štvornásobnom objeme (2 miliardy a viac), tak sa o prídavky a príspevky ani neobtreli a celé „ozdravovanie“ robili prostredníctvom daní, odvodov a poplatkov čiže príjmov. A teraz by zrazu, keď „hľadajú“ len zlomok tej sumy, čo vlani, riskovali nespokojnosť, napätie, sociálne konflikty či azda aj niečo horšie?
Odnímanie dávok bohatším by teda aj vyzeralo na bublinu, keby Fico & Kažimír paralelne neotvorili diskusiu na motívy „je nemysliteľné, aby niektorí ľudia chápali rodenie detí ako zdroj príjmov“. Čiže o obmedzení prídavkov mnohopočetným rodinám, čo je, samozrejme, kódované posolstvo – vezmeme aj Rómom. Takže „sekanie na hornom konci“ (Kažimír), ktoré by zasiahlo aj vyššie stredné vrstvy, má spriechodniť populisticko-ideologická mucholapka „sekania na dolnom konci“ (tiež Kažimír).
Problém je ten, že štatistika, ktorú na tento účel spracúvajú, a ktorá „má preukázať, aké percento rodín poberajúcich dávky v hmotnej núdzi má štyri a viac detí“, už raz spracovaná bola. Robila ju pred pár rokmi Svetová banka a niesla vcelku šokujúcu zvesť, totiž že štvor- a viacdetné rodiny tvoria len tri percentá poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Takže rozpočtové významné zdroje Fico z rómskej populácie nevytrasie. A keďže na oboch „koncoch“ riskuje turbulencie, aj keby rušenie plošných prídavkov myslel vážne, tému zrejme pustí k vode.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.