Najlepšie urobíte, ak pôjdete za vinármi do ich pivníc a vinohradov po lokálnych podujatiach. Niet nad osobné skúsenosti a zážitky, navyše, každý vinár je na svoje víno hrdý a rád si vypočuje, ako sa o jeho víne ľudia vyjadrujú. Tie vinohrady tu nespomínam náhodou, pretože témou posledných rokov aj na súťažiach je práve miesto, terroir, kde sa víno urodí a ktoré každej odrode dáva jedinečnú príchuť. Nič nie je horšie, ako keď si kúpite víno od slovenského vinára a doma zistíte, že vzadu malinkým písmom je napísane, že hrozno pochádza z Macedónska, alebo z krajín EÚ. Vlastne nie, to je v poriadku, aspoň teda morálne, horšie je, keď to na fľaške vôbec nie je uvedené, alebo keď slovenský vinár urobí kupáž, do ktorej prileje dovezené víno, ale vydáva ho za akostné víno s chráneným označením pôvodu (CHOP).
Na Slovensku je 14-tisíc hektárov viníc, ale v minulom roku sa zozbieralo hrozno iba z plochy 10-tisíc hektárov, čo je len tretina plochy spred dvadsiatich rokov. Priemerná ročná produkcia 400 registrovaných výrobcov je 340-tisíc hektolitrov vína, pričom len 100-tisíc sa vyvezie a až 400-tisíc sa k nám dovezie. Takže ani v produkcii vína nie sme sebestační. Slováci spotrebujú ročne 650-tisíc hektolitrov vína, čo je 14,7 litra na osobu za rok. Na porovnanie, najviac vína na svete sa pije v Luxembursku, 66,1 litra, Francúzsko je až druhé so 48,5 litra a Taliansko tretie so 47,5 litra na osobu a rok. Naša domáca spotreba má aj vďaka vínnej turistike mierne stúpajúcu tendenciu, oproti predošlému roku opäť stúpla o 1,5 litra na osoborok.
.kam chodiť za slovenským vínom?
Najlepšie je držať sa vínnych ciest, ktoré nie vždy úplne kopírujú oficiálne vinohradnícke oblasti, ale združujú aktívnych vinárov a vytvárajú spoločné podujatia, zaujímavé pre návštevníkov. Malokarpatská vínna cesta (mvc.sk), ktorá sa tiahne od Bratislavy po Trnavu, otvára sezóna na svätého Urbana (24. -25. máj) Dňom otvorených pivníc. Vstupenky sú vždy veľmi rýchlo rozchytané, ale nesmúťte, ak sa tam nedostanete, vyberte sa na iné, menšie podujatia, napríklad začiatkom júna môžete putovať po vinároch v Šenkviciach. Malokarpatská vinohradnícka oblasť má najväčšiu rozlohu vinohradov, tvorí ju až 12 vinohradníckych rajónov, 120 vinohradníckych obcí. Patrí do nej aj ďalšia Vínna cesta – Záhorie (vcz.sk), tam sa vychystajte v októbri na Deň otvorených búd.
Na opačnom konci Slovenska, na juhozápade Zemplínskych vrchov, južne od Trebišova, nachádza sa najmenšia slovenská vinohradnícka oblasť, tvorená len siedmimi obcami –Tokajská, kde dozrieva prírodne sladké víno. Aj tu už majú Tokajskú vínnu cestu (tvc.sk), kde sa čulo rozbehol festivalový ruch. Na sv. Urbana vo Veľkej Tŕni budú tiež otvorené pivnice, v obci Malý Horeš organizujú festival vína a jedla Vôňa agátu, na jeseň treba navštíviť Tokajské vinobranie a ďalšie Otvorené pivnice. Nemusíte sa báť, že vám tu budú nalievať len sladké a ťažké dvoj- až šesťputňové tokajské výbery, dnes sú v móde ľahké suché odrodové tokajské akostné vína a tento trend sa už chytá aj u nás. Okrem Tokaja je tu i Východoslovenská oblasť, ktorá spája sobranský, michalovský kráľovskochlmecký a moldavský región, ale tie spolu ešte vínnu cestu nevybudovali. Stredoslovenská oblasť od Hontu po Gemer chvíľku mala svoju Hontiansku vínnu cestu, tá je však neaktívna. Škoda.
Nitrianska vínna cesta (nvc.sk) spája dve vinohradnícke oblasti – nitriansku a južnoslovenskú. V máji tam zažijete Festival vína v Nitre, v júli Strekovský festival vína. V nitrianskej oblasti je aj Požitavská vínna cesta (pzvc.sk) spájajúca tri vinohradnícke rajóny Zlatomoravský, Vrábeľský a Žitavský. V máji si môžete do Nemčinian zaskočiť na Dni vína. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť leží v najteplejšom kúte Slovenska a už aj ona má svoju vlastnú Podunajskú vínnu cestu (pdvc.sk), vedúcu pozdĺž Dunaja, v okolí Komárna, Nových Zámkov a Štúrova. Najmä v okolí Štúrova nájdete fajnové červené vína. Prvé spoločné otvorenie pivníc prebehlo minulý víkend, opakovanie čakajte v októbri. Ale už teraz v piatok sa v Svätom Petre koná zaujímavé podujatie, venované výhradne Rizlingu vlašskému, ktorý je po Veltlíne zelenom (20 percent) druhou (16 percent) najvysádzanejšou odrodou na Slovensku. Od tretiu priečku sa delí Müller Thurgau a Frankovka modrá (10 percent).
.ochraňujme naše vinohrady
Ak máte v piatok a v sobotu cestu do Bratislavy, v Inchebe, v tej istej hale, kde sa koná Concours Mondial Bruxelles, nájdete pohromade vystavovať až 85 slovenských vinárov na Prvej celoslovenskej vinárskej výstave (viac na www.vinozoslovenska.sk). Vstupenka za 20 eur vám zabezpečí, podobne ako je to napríklad na Vínnych trhoch v Pezinku, dvojdňový vstup a základný balík s degustačným pohárom, katalógom plus 22 žetónov (ďalšie sa dajú dokúpiť), za ktoré potom môžete degustovať vystavené vzorky. Na výstave budú aj ďalší výrobcovia so syrmi, vodami, zeleninou a ovocím, teplým bufetom. A navyše kultúrny i odborný program. Motto výstavy znie: Ochraňujme a zveľaďujme naše vinohrady. Súhlasíme.
Na Slovensku je 14-tisíc hektárov viníc, ale v minulom roku sa zozbieralo hrozno iba z plochy 10-tisíc hektárov, čo je len tretina plochy spred dvadsiatich rokov. Priemerná ročná produkcia 400 registrovaných výrobcov je 340-tisíc hektolitrov vína, pričom len 100-tisíc sa vyvezie a až 400-tisíc sa k nám dovezie. Takže ani v produkcii vína nie sme sebestační. Slováci spotrebujú ročne 650-tisíc hektolitrov vína, čo je 14,7 litra na osobu za rok. Na porovnanie, najviac vína na svete sa pije v Luxembursku, 66,1 litra, Francúzsko je až druhé so 48,5 litra a Taliansko tretie so 47,5 litra na osobu a rok. Naša domáca spotreba má aj vďaka vínnej turistike mierne stúpajúcu tendenciu, oproti predošlému roku opäť stúpla o 1,5 litra na osoborok.
.kam chodiť za slovenským vínom?
Najlepšie je držať sa vínnych ciest, ktoré nie vždy úplne kopírujú oficiálne vinohradnícke oblasti, ale združujú aktívnych vinárov a vytvárajú spoločné podujatia, zaujímavé pre návštevníkov. Malokarpatská vínna cesta (mvc.sk), ktorá sa tiahne od Bratislavy po Trnavu, otvára sezóna na svätého Urbana (24. -25. máj) Dňom otvorených pivníc. Vstupenky sú vždy veľmi rýchlo rozchytané, ale nesmúťte, ak sa tam nedostanete, vyberte sa na iné, menšie podujatia, napríklad začiatkom júna môžete putovať po vinároch v Šenkviciach. Malokarpatská vinohradnícka oblasť má najväčšiu rozlohu vinohradov, tvorí ju až 12 vinohradníckych rajónov, 120 vinohradníckych obcí. Patrí do nej aj ďalšia Vínna cesta – Záhorie (vcz.sk), tam sa vychystajte v októbri na Deň otvorených búd.
Na opačnom konci Slovenska, na juhozápade Zemplínskych vrchov, južne od Trebišova, nachádza sa najmenšia slovenská vinohradnícka oblasť, tvorená len siedmimi obcami –Tokajská, kde dozrieva prírodne sladké víno. Aj tu už majú Tokajskú vínnu cestu (tvc.sk), kde sa čulo rozbehol festivalový ruch. Na sv. Urbana vo Veľkej Tŕni budú tiež otvorené pivnice, v obci Malý Horeš organizujú festival vína a jedla Vôňa agátu, na jeseň treba navštíviť Tokajské vinobranie a ďalšie Otvorené pivnice. Nemusíte sa báť, že vám tu budú nalievať len sladké a ťažké dvoj- až šesťputňové tokajské výbery, dnes sú v móde ľahké suché odrodové tokajské akostné vína a tento trend sa už chytá aj u nás. Okrem Tokaja je tu i Východoslovenská oblasť, ktorá spája sobranský, michalovský kráľovskochlmecký a moldavský región, ale tie spolu ešte vínnu cestu nevybudovali. Stredoslovenská oblasť od Hontu po Gemer chvíľku mala svoju Hontiansku vínnu cestu, tá je však neaktívna. Škoda.
Nitrianska vínna cesta (nvc.sk) spája dve vinohradnícke oblasti – nitriansku a južnoslovenskú. V máji tam zažijete Festival vína v Nitre, v júli Strekovský festival vína. V nitrianskej oblasti je aj Požitavská vínna cesta (pzvc.sk) spájajúca tri vinohradnícke rajóny Zlatomoravský, Vrábeľský a Žitavský. V máji si môžete do Nemčinian zaskočiť na Dni vína. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť leží v najteplejšom kúte Slovenska a už aj ona má svoju vlastnú Podunajskú vínnu cestu (pdvc.sk), vedúcu pozdĺž Dunaja, v okolí Komárna, Nových Zámkov a Štúrova. Najmä v okolí Štúrova nájdete fajnové červené vína. Prvé spoločné otvorenie pivníc prebehlo minulý víkend, opakovanie čakajte v októbri. Ale už teraz v piatok sa v Svätom Petre koná zaujímavé podujatie, venované výhradne Rizlingu vlašskému, ktorý je po Veltlíne zelenom (20 percent) druhou (16 percent) najvysádzanejšou odrodou na Slovensku. Od tretiu priečku sa delí Müller Thurgau a Frankovka modrá (10 percent).
.ochraňujme naše vinohrady
Ak máte v piatok a v sobotu cestu do Bratislavy, v Inchebe, v tej istej hale, kde sa koná Concours Mondial Bruxelles, nájdete pohromade vystavovať až 85 slovenských vinárov na Prvej celoslovenskej vinárskej výstave (viac na www.vinozoslovenska.sk). Vstupenka za 20 eur vám zabezpečí, podobne ako je to napríklad na Vínnych trhoch v Pezinku, dvojdňový vstup a základný balík s degustačným pohárom, katalógom plus 22 žetónov (ďalšie sa dajú dokúpiť), za ktoré potom môžete degustovať vystavené vzorky. Na výstave budú aj ďalší výrobcovia so syrmi, vodami, zeleninou a ovocím, teplým bufetom. A navyše kultúrny i odborný program. Motto výstavy znie: Ochraňujme a zveľaďujme naše vinohrady. Súhlasíme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.