Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Brusel v Bratislave

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

V pondelok dorazí do bratislavskej Incheby 8 200 fliaš najlepšieho vína zo 138 krajín sveta. Od piatka do nedele ho bude degustovať 280 porotcov. Zostane po nich 4 000 litrov vína, ktoré sa vylejú do Dunaja.

No, možno sa tých 4 000 litrov exkluzívneho vína nevyleje demonštratívne priamo z mosta do Dunaja, aj keď je to z Incheby na skok, ale štatút súťaže Concours Mondial du Bruxelles je neúprosný. Pri degustovaní sa z otvorenej fľaše minie maximálne polovica, zvyšok sa musí znehodnotiť.
Aj keď súťaže vín sú ťažko porovnateľné, každá má svoje špecifiká, dá sa povedať, že Concours Mondial du Bruxelles dnes patrí medzi vinármi k top piatim najrešpektovanejším na svete. Jej výnimočnosť spočíva v dvoch veciach. Je putovná a medzi degustátormi je veľa novinárov píšucich o víne. To je dobrý marketingový ťah pre samotnú súťaž, súťažné vína i pre krajiny, v ktorých sa súťaž práve koná. V roku 1994 ju v Bruseli založil belgický novinár a exprezident F.I.J.E.V. (Medzinárodná federácia novinárov, píšucich o víne) Louis Havaux. Belgicko nie je žiadny veľký producent vína, a tak sa z lokálnej záležitosti po šiestich rokoch stala prezentácia vín a vinohradníckych destinácií celého sveta. Po roku 2006 začala súťaž po tých destináciách aj putovať. Konala sa už v Lisabone, Maastrichte, Bordeaux, Valencii, Palerme, Luxemburgu a portugalskom Guinaraas.

.diplomacia a konšpirácia
To, že sa jubilejný dvadsiaty ročník konkurzu uskutoční v Bratislave, hlavnom meste našej dvadsaťročnej republiky, je výsledkom trojročnej snahy, diplomacie i istej konšpirácie. Vinárovi Andrejovi Ondrejmiškovi sa pred troma rokmi podarilo dostať na Slovensko koordinátorov súťaže, ukázať im vinice a vinárstva a pomaly im spolu s enológom Vladimírom Hronským podsúvať myšlienku, prečo nezorganizovať súťaž aj mimo západnej Európy.  „Slovensko je stále ešte neobjavená krajina v rámci vinárskeho sveta, chceli sme mu dať zelenú, ukázať všetky tie poklady,“ hovorí pre .týždeň Vladimír Hronský a cituje najnovšie vydanie belgického časopisu Víno!, kde sa píše, že Slovensko má potenciál a krásne vína, len je zvonku nedostupné. „Ide nám o dostupnosť, dostať sem ľudí, aby poznali náš tokaj, naše tradičné odrody, nové odrody, poznali našich vinárov, naše vínne cesty.“ Pred dvoma rokmi už aj v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch sme teda boli prizvaní do organizačnej komisie a začali aktívne a v prísnom utajení súťaž v Bratislave pripravovať. Lobing a konšpirácia až do oficiálneho vyhlásenia na minulom ročníku, boli nutné, o organizovanie sa totiž uchádzali aj Česko a Maďarsko. Na otázku, čo zavážilo, že Slovensko dostalo prednosť, odpovedal na tlačovke Thomas Brandl, vyslanec súťaže, že niekedy je to trochu náhoda, ale najmä je to v ľuďoch, na strane hostiteľskej krajiny musia byť partneri ochotní spolupracovať.
Do bratislavskej Incheby teda tento pondelok dorazí víno v špeciálnych chladiacich kamiónoch z Belgicka, aby sa do piatka usadili všetky triesloviny a víno sa upokojilo. Výhodou vinárov z organizátorskej krajiny je aj to, že nemuseli svoje vzorky náročne a draho posielať do Belgicka, zbierali sa priamo tu v Národnom salóne vín v Pezinku. Aj keď štartovné nie je najlacnejšie, 150 eur za vzorku, oproti minulým ročníkom, keď sa do súťaže hlásilo okolo 50 slovenských vzoriek, je to tento rok až 214.
V medzinárodnej 280-člennej jury, zloženej z enológov, someliérov, výrobcov, špecialistov, ale predovšetkým už spomínaných novinárov, píšucich o vínach, a wineblogerov z 50 krajín sveta, je aj 21 slovenských odborníkov. Aj v tom má organizátorská krajina výhodu, minulý rok v Portugalsku bolo Slovákov len päť. Medzi porotcami je okrem piatich minuloročných, teda enológa Vladimíra Hronského, wineblogera Tibora Vitteka a vinárov Vladimíra Mrvu, Andreja Ondrejmišku a Rastislava Čistého napríklad aj prezident Zväzu výrobcov hrozna a vína Ľubomír Vitek, predseda združenia Malokarpatskej vínnej cesty Milan Pavelka, predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska Igor Marcel či enologička Edita Ďurčová.   

.taktika a stratégia
Do rozšírenej účasti domácich porotcov vkladajú nádeje aj slovenskí vinári. „Každý vinár vyberá do súťaže vína aj podľa toho, v ktorej krajine sa súťaž koná, napríklad v v južných krajinách idú lepšie krémovejšie a harmonickejšie červené. Predsa len, každý pri hodnotení preferuje to, v čom vyrástol, čo mu je blízke,“ povedala pre .týždeň výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku (ZVHV) Jaroslava Pátková, „preto je väčšia šanca, že zabodujú typickejšie slovenské biele vína s kyselinkami, sviežosťou a iskrivosťou.“ Vinári tiež môžu prihliadať na to, čo práve letí a to sú dnes rozhodne ružové, veľmi aromatické vína. Inou stratégiou môže byť prihlásenie nových odrôd, napríklad slovenské novokrížence, ktorú sú už oficiálne uznané. „To vidíme na devíne, ktorý boduje na všetkých výstavách,“ hovorí Pátková a dodáva: „Ale aj naše klasické odrody, ako Rizling vlašský a Frankovka modrá, majú potenciál na zahraničných hodnotiteľov zapôsobiť tým, že sú pre neho v niečom nové.“ Podľa vyjadrenia Vladimíra Hronského však bez ohľadu na taktizovanie s módou či preferenciami porotcov všetky prihlásené slovenské vína majú predpoklad získať zlatú medailu. Samozrejme, všetky vzorky sú maskované a kódované.   
Zatiaľ čo na našich súťažiach býva tak 6-12 komisií, tu je ich 40-50 a sú naozaj poriadne regionálne premiešané. Porotca Tibor Vittek bol minulý rok v komisii spolu s Francúzom, Belgičanom, Portugalcom a Švédom. Keďže každý má na stole stále tri poháre, na súťaže je ich dohromady pripravených 40-tisíc. Aby sa zabezpečila požadovaná teplota12 až 14 °C pri hodnotení, každých päť minút pod prísnym dohľadom koordinátora bude 250 vybratých študentov hotelových a vinárskych škôl otvárať, nalievať a roznášať nové vzorky. Ako zdôrazňuje enológ Vladimír Hronský, aj pre študentov je to príležitosť spoznať vinársky svet, zákulisie profesionálnej súťaže a nadviazať cenné profesionálne kontakty. Na celkové zabezpečenie logistiky vrátane degustátorov tu bude aktívne zapojených okolo 1 000 ľudí.

.degustácia, dišputácia a matematika
Každý degustátor sedí a pracuje sám, nie sú to žiadne diskusné kluby. Komunikovať o víne by mal až vo chvíli, keď zapíše body do hárka a zloží pero. Rozhodne by sa tu nemalo stávať to, čo na malých lokálnych súťažiach, kde skúsenejší porotca sám pre seba len povzdychne, hmhm, to je pekné víno, a hneď mu všetci naokolo dávajú vysoké známky.
Vína sa hodnotia klasickým stobodovým systémom, boduje sa do hárkov, v niekoľkých sériách. Aby optimálne zhodnotil určitú sériu vín a využil svoje vnemy na maximum, nesmie porotca za deň ochutnať viac ako 50 vzoriek, ideálne je to pod 40. I keď sú súťaže, ktoré pripúšťajú aj viac. Každý degustátor je počas práce kontrolovaný, tú istú vzorku môže napríklad dostať niekoľkokrát po sebe v rôznych sériách a jeho hodnotenie sa nesmie príliš odlišovať. Ak má desaťbodový rozdiel vo výsledku na to isté víno, jeho údaje sa dávajú bokom, v mediáne je vyradená celá jeho séria výsledkov. Bodovanie je dobre ošetrené aj matematicky, najvyššia a najnižšia hodnota je eliminovaná, aby sa tak zabránilo tomu, že niekto vyslovene uletí. Vína, ktoré získajú 95 až 100 bodov, sú označené za výnimočné, vína so ziskom 90 až 94 bodov sú označené ako vynikajúce.
Ak ste sa tešili, že skočíte do Incheby degustovať svetovú špičku vín, musíme vás sklamať. Táto súťaž, podobne ako väčšina svetových súťaží, je pre verejnosť neprístupná, výsledky sa spracúvajú a zverejňujú cca o desať dní. Navyše nie sú zverejnené všetky výsledky, ale iba medailové vína (veľká zlatá, zlatá a strieborná), ktoré tvoria maximálne 30 percent z celkového počtu zúčastnených vín. Takže o tých, čo sa na súťaži zúčastnili a porotcov neoslnili, sa vôbec nedozvieme.  Dôležitejšie v tomto prípade je, čo sa o Slovensku dozvedia porotcovia a cez nich milovníci vín v zahraničí. Nielen prostredníctvom súťažných vzoriek, ale aj vďaka výletom do slovenských viníc a vinárstiev všetkých veľkostí a po celom Slovensku. Mnohí porotcovia už avizovali, že si chcú pobyt na Slovensku o pár dní predĺžiť a navštíviť viaceré vinárstva. Navyše, v Inchebe paralelne so súťažou bude prebiehať aj Prvá celoslovenská vinárska výstava (viac na ďalšej strane). A tá bude prístupná porotcom aj verejnosti.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite