Vyrážku dostávam napríklad z intelektuálov, ktorí masu ľudí odchovali na teóriách a tom, že všetci máme rovnaké práva. O zodpovednosti ani muk. A keby len na teóriách. Svoje videnie sveta presadili aj do agendy niektorých politických strán. Ide o politiku, ktorá sa stala mantrou sociálnej spravodlivosti „zhora“ a ktorá z ľudí vyrába sociálnych invalidov.
Predstava, že „odkázaní a neprispôsobiví“ (v bežnom význame tohto slova) občania sú produktom sociálne nespravodlivej spoločnosti, je, ako si myslím, lož. Ilustrovať ju budem na téme takzvaného rómskeho problému, ktorý existuje aj vďaka nacionálne socialistickým a internacionálne socialistickým výmyselníkom.
Takzvaný rómsky problém je konštrukt tých, ktorí: 1) Rómov nenávidia, 2) Rómom nerozumejú, 3) z existencie takzvaného rómskeho problému si spravili živnosť. Existujú však getá, asociálovia, rozdávači a požierači sociálnych dávok, experti, politici a úradníci, ktorí majú tento problém ako job a nenávistne naladená verejnosť. Toto sú problémy.
Čo s tým? No čo už – vystúpiť z bludného kruhu vzájomnej izolácie. To ona je matkou strachu a nenávisti, averzií a predsudkov. Alebo si ostať na svojom, ale bez veľkohubého moralizovania. Inakosť, v rámci pravidiel a práva, je predsa normálna vec. A Rómovia? Vo vreci s vizitkou „rómsky problém“ sú napchatí všetci. Neďaleko neho je vrece s vizitkou „gádžovský problém“.
Optimistická vízia predpokladá, že niekto obe vrecia vysype na jednu hromadu a nazve ju ľudia. Prípadne ľudí nazve občanmi Slovenskej či inej republiky. Spoločne budú zdieľať územie, pravidlá, jazyk, obľúbia si národné pitie, jedlo a kultúru vôbec. Existuje však aj možnosť, že problémy, o ktorých je reč, prezrejú a vyžerieme si to všetci. Do dna.
Predstava, že „odkázaní a neprispôsobiví“ (v bežnom význame tohto slova) občania sú produktom sociálne nespravodlivej spoločnosti, je, ako si myslím, lož. Ilustrovať ju budem na téme takzvaného rómskeho problému, ktorý existuje aj vďaka nacionálne socialistickým a internacionálne socialistickým výmyselníkom.
Takzvaný rómsky problém je konštrukt tých, ktorí: 1) Rómov nenávidia, 2) Rómom nerozumejú, 3) z existencie takzvaného rómskeho problému si spravili živnosť. Existujú však getá, asociálovia, rozdávači a požierači sociálnych dávok, experti, politici a úradníci, ktorí majú tento problém ako job a nenávistne naladená verejnosť. Toto sú problémy.
Čo s tým? No čo už – vystúpiť z bludného kruhu vzájomnej izolácie. To ona je matkou strachu a nenávisti, averzií a predsudkov. Alebo si ostať na svojom, ale bez veľkohubého moralizovania. Inakosť, v rámci pravidiel a práva, je predsa normálna vec. A Rómovia? Vo vreci s vizitkou „rómsky problém“ sú napchatí všetci. Neďaleko neho je vrece s vizitkou „gádžovský problém“.
Optimistická vízia predpokladá, že niekto obe vrecia vysype na jednu hromadu a nazve ju ľudia. Prípadne ľudí nazve občanmi Slovenskej či inej republiky. Spoločne budú zdieľať územie, pravidlá, jazyk, obľúbia si národné pitie, jedlo a kultúru vôbec. Existuje však aj možnosť, že problémy, o ktorých je reč, prezrejú a vyžerieme si to všetci. Do dna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.