Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tiene Vladimíra Poóra

.matej Gašparovič .časopis .týždeň doma

Trnavský šéf Slovenského pozemkového fondu (SPF), blízky údajnému mecenášovi Smeru, sa snažil presunúť pozemky neďaleko Piešťan na človeka, ktorý na ne zrejme nemal nárok. Vedenie fondu ho napriek tomu kryje.

.pozemkový škandál vo Veľkom Slavkove takmer položil prvú Ficovu vládu. O funkcie prišli kľúčoví ľudia Vladimíra Mečiara – námestník riaditeľa SPF a dnes trestne stíhaný Branislav Bríza, ktorý umožnil presun lukratívnej pôdy pod Tatrami na ľudí blízkych HZDS. Ale aj minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, ktorý bol za fond politicky zodpovedný. Fico vtedy označil prevody pozemkov za zlodejinu, pričom sľúbil, že podobné kauzy sa už nebudú opakovať. Na jeho pokyn sa postupne vymenilo celé vedenie SPF, vláda schválila aj nové pravidlá pri vydávaní reštitúcií. Napriek tomu sa zdá, že aj šesť rokov po kauze Veľký Slavkov je možné čachrovať s pozemkami bez toho, aby za to zodpovední niesli následky. Stačí mať politické krytie strany Smer, ktorá dnes fond ovláda.

.600-tisíc eur
Július Janíček je trnavský podnikateľ, ktorý sa už roky snaží získať svoj reštitučný nárok. Ten kedysi odkúpil od Loly Kaminskej, ktorá sa presťahovala do zahraničia a nemala silu naťahovať sa s Pozemkovým fondom. Keďže pôvodné parcely, ktoré jej kedysi zobrali komunisti, jej fond nemohol vrátiť, Janíček mal nárok na náhradné pozemky. „Mravčou prácou som si našiel vhodné pozemky v obciach Borovce a Veselé neďaleko Piešťan, ktoré mi fond prisľúbil,“ hovorí Janíček, ktorý o pozemky požiadal už pred vyše dvoma rokmi.
Pred viac ako dvoma mesiacmi napísal na fond sťažnosť, prečo mu stále nevydali spomínané parcely s rozlohou takmer 20-tisíc štvorcových metrov. Dňa 18. marca 2013 Janíčkovi odpísal riaditeľ trnavského odboru SPF Tibor Pethö s prosbou, aby „počkal niekoľko dní, kým osobne preverím skutočnosti potvrdzujúce vhodnosť vydania pozemkov“. Krátko na to však bola na stránke SPF zverejnená Zmluva o bezodplatnom prevode pozemkov, ktorou sa Pethö pokúsil presunúť deväť parciel bývalému poslancovi Boroviec Milošovi Drobnému. Boli medzi nimi aj pozemky, o ktoré požiadal fond Janíček.
O tejto zmluve nevedela ani pracovníčka fondu, ktorá má na starosti reštitúcie. Naopak, keď o pozemky v Borovciach a Veselom v minulosti žiadal Drobný, poslala mu stanovisko, že mu ich nesmie vydať, lebo by tým porušila zákon. Janíček bol totiž prvý, kto o pozemok požiadal a podľa predpisov fondu sa takýto pozemok nemôže ponúknuť inému. Potvrdil to aj právny odbor SPF, ktorý Janíčkovi sprístupnil informácie o histórii žiadateľov o predmetné pozemky. Podľa tohto dokumentu o ne Drobný požiadal 20. marca 2013 a bol až štvrtý, respektíve tretí v poradí. Napriek tomu vybavil trnavský šéf SPF Pethö jeho žiadosť – na rozdiel od Janíčka – za niekoľko dní.
Na parcelách v Borovciach a Veselom rýchlo vznikol aj nový geometrický plán. Ten sa musí urobiť, ak žiada záujemca od fondu len časť konkrétneho pozemku, ktorá sa následne vyčlení do novej parcely. V tomto prípade však vznikli nové parcely niekoľko dní predtým, ako požiadal Drobný o vydanie predmetných pozemkov, hoci obvyklý postup je presne opačný. Na fonde tak zrejme niekto parcely pre Drobného pripravil vopred. Mimochodom, trhová hodnota pozemkov v Borovciach a Veselom, na ktoré si uplatnil nárok aj Janíček, sa môže po ich zmene na stavebné parcely vyšplhať na viac ako 600-tisíc eur.   

.pokus o diskreditáciu
Návrh zmluvy, na základe ktorej sa mali spomínané pozemky presunúť na Drobného, pritom Janíček objavil len náhodou. Dva týždne predtým, ako ich schvaľuje Rada fondu, sa totiž musia zverejniť na stránke SPF. Ak by si zmluvu nevšimol, fond by už pozemky previedol na Drobného. Janíček však podal proti návrhu zmluvy námietky – a krátko na to, ako sa o kauzu začal zaujímať .týždeň, Rada fondu dňa 18. apríla 2013 prevod stiahla. „Na základe námietok a sťažnosti pána Janíčka bola nariadená mimoriadna kontrola vo veci prešetrenia podaných námietok a sťažností,“ reagoval hovorca fondu Ľudovít Kavjak.  
Vedenie SPF napriek tomu konanie trnavského riaditeľa Pethöa obhajuje. „Reštitučné plnenie pána Janíčka nebolo zrealizované, pretože neboli dodržané všeobecné záväzné právne predpisy pri plnení reštitučných náhrad.“ Podľa Kavjaka mal totiž na pozemky nárok Drobný. „Prihliadalo sa na skoršie žiadosti o pozemky pôvodných majiteľov reštitučného nároku.“ Drobný ich totiž získal od advokáta Karola Haťapku, ktorý ich kúpil od pôvodného reštituenta Juraja Bíleka. A tí vraj požiadali fond o parcely v Borovciach a Veselom skôr ako Janíček.  
Keďže táto informácia je v rozpore so stanoviskom fondu z 27. marca 2013, ktoré poskytol Janíčkovi – to znamená, že bol prvý, kto požiadal o predmetné pozemky, .týždeň vyzval fond, aby predložil dokumenty, z ktorých vyplýva, že na parcely má nárok Drobný. Fond však žiadne relevantné dôkazy nepredložil – namiesto toho sa pokúsil spochybniť človeka, o ktorom si myslel, že je naším zdrojom z prostredia fondu. Hovorca Kavjak nám totiž poslal mail, v ktorom bývalá manželka tohto muža vyťahuje citlivé informácie z ich súkromia. Okrem toho spomína aj podnikateľské aktivity jeho brata s Janíčkom.  
Zaujímavé tiež je, že trnavský šéf SPF Pethö zobral 16. apríla 2013 reštitučnú agendu žene, ktorá ju doteraz vykonávala, a začal ju robiť sám. Táto pani, ktorá predtým Drobnému odmietla vydať pozemky v Borovciach a Veselom, pretože to podľa nej bolo v rozpore so zákonom, má pritom na fonde imidž poctivej zamestnankyne. Generálnej riaditeľke SPF to však neprekáža. „Právomoc prerozdelenia pracovnej agendy je v riadiacej kompetencii riaditeľa regionálneho odboru,“ reagovala nominantka Smeru Gabriela Matečná.  

.poórov kôň?
Pozoruhodná je aj kariéra samotného Tibora Pethöa. Ten sa totiž na Pozemkový fond presunul po tom, ako neuspel v politike. V parlamentných voľbách v roku 2002 neúspešne kandidoval za HZDS. Keď sa o dva roky neskôr poslanec za túto stranu, dnes mecenáš Smeru Jozef Brhel vzdal mandátu, v HZDS sa práve o Pethövi uvažovalo ako o jeho náhradníkovi. V roku 2007 – v ére Branislava Brízu – sa stal Pethö riaditeľom SPF v Trnave. Počas vlády Ivety Radičovej ho vo funkcii vystriedal nominant Mostu-Híd. Teraz sa Pethö na fond vrátil, ale už v tričku strany Smer.
Jeho otec Michal Pethö patrí medzi najbližších podnikateľských partnerov trnavského privatizéra z čias HZDS a údajného sponzora strany Smer Vladimíra Poóra. Okrem niekoľkých spoločných firiem je Pethö starší aj predsedom predstavenstva Poórovho futbalového klubu Spartak Trnava. S pozemkami podniká aj Poórov brat Karol, ktorý vybudoval v Trnave jednu z dvoch nových lokalít na výstavbu rodinných domov. Keď jeho firmy túto lokalitu sceľovali, dostali sa aj k bývalým pozemkom fondu. Aj samotný Tibor Pethö, ktorý dnes šéfuje fondu v Trnave, v minulosti figuroval vo firmách, v ktorých sedel aj Poórov blízky podnikateľský partner a spolumajiteľ Spartaka Miroslav Náhlik. Michal Pethö však tvrdí, že Poór nemá s vymenovaním jeho syna za trnavského šéfa SPF nič spoločné. „Môj syn získal túto funkciu pre svoju odbornosť.

.haťapkove záujmy
Advokát Karol Haťapka, od ktorého získal Drobný reštitučný nárok na pozemky v Borovciach a Veselom, je zase nominantom SNS v Rade pre vysielanie a retransmisiu. Sedel aj v predstavenstve spoločnosti Mníchovolehotské žriedla, kde šéfoval dozornej rade súčasný minister životného prostredia za Smer Peter Žiga. Haťapka sa ako advokát špecializuje na konkurzy a privatizácie, podľa denníka SME pred tromi rokmi zastupoval napríklad slovenský Gazprom, ktorý chcel získať Novácke chemické závody po tom, ako ich Ficova vláda zachránila špeciálnym zákonom o strategických podnikoch.
Za domácim menovcom ruského plynárenského gigantu mal podľa ruských novín dokonca stáť Robert Fico. Denník Kommersant totiž napísal, že za kapitálom, ktorý do slovenského Gazpromu vložil Priemyselný park Partizánske, sú peniaze slovenského premiéra. Smer však túto informáciu rezolútne poprel. Medzi majiteľmi slovenského Gazpromu, ktorý sídlil na rovnakej adrese ako Haťapkova kancelária, figuroval aj Haťapkov podnikateľský partner Patrik Hricišák. Medzi spoločníkmi Gazpromu bol aj Daniel Mihók, ktorý počas prvej Ficovej vlády šéfoval dozornej rade Transpetrolu a viedol firmu MH Development, ktorá patrí rezortu hospodárstva.
Advokátska kancelária, v ktorej bol Haťapka do minulého roka partnerom, zastupovala aj cyperskú spoločnosť Stroden, ktorá sa snažila od štátu získať 25 miliónov eur za takzvanú Duckého zmenku a ktorej v tejto kauze významne pomohol zastupujúci šéf prokuratúry Ladislav Tichý (.týždeň 26/2011). S Haťapkom sa nám skontaktovať nepodarilo, neodpovedal ani na otázky, ktoré sme mu poslali esemeskou. Drobný nám najskôr prostredníctvom starostu Boroviec Ivana Šišku odkázal, že nemá problém hovoriť o predmetných pozemkoch. Do uzávierky tohto vydania .týždňa sa však neozval.  

.fond pre vyvolených
Július Janíček už podal v kauze Borovce a Veselé niekoľko sťažností na generálnu riaditeľku SPF, kontaktoval aj Úrad vlády. Ficov úrad mu oznámil že sa sťažnosťou nebude zaoberať a posunul ju Pozemkovému fondu. Fond však na sťažnosť nereagoval – namiesto toho sa údajne za Janíčkom zastavil člen vedenia, aby mu medzi štyrmi očami tlmočil postoje predstaviteľov fondu: „Naznačil mi, že ich nezaujímajú zákony ani sťažnosti, to všetko vraj vedia obísť,“ tvrdí Janíček. „Boja sa vraj jedine médií. Bolo mi naznačené, že tieto skupiny sú mocné a idú ako parný valec. Navrhol mi, či sa nechcem dohodnúť a radšej si vybrať iné pozemky.“ Hovorca fondu Kavjak tvrdí, že o spomínanom stretnutí „nemajú vedomosť“.
Konanie trnavského šéfu SPF Tibora Pethöa však zodpovedá dlhodobejšiemu obrazu tejto inštitúcie. „Na fonde to dlhodobo funguje tak, že ak si po dlhej práci nájdete dobrý pozemok a zažiadate oň, upozorníte tým skupiny, pre ktoré fond pracuje, že je tu nejaká zaujímavá parcela. Následne oň požiadajú oni a získajú ho,“ vraví zdroj, ktorý na fonde pôsobí vo vedúcich funkciách už dvadsať rokov a neželá si zverejniť svoje meno. Podobné prípady ako ten, ktorý sa stal Júliusovi Janíčkovi, dávajú odpoveď aj na otázku, prečo sú na Slovensku celé roky tisícky nevybavených reštitučných žiadostí. K svojim pozemkom sa totiž spravidla dostanete len vtedy, ak máte dobré kontakty – na fonde, v politike aj biznise. Vtedy to ide aj za niekoľko dní.

Autor je stály spolupracovník .týždňa

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite