Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chlad, čo menil dejiny

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Už od februára bolo zaujímavé sledovať na facebooku statusové vítania jari – v rôznych intervaloch zamŕzali a opäť rozmŕzali. Je druhá polovica apríla a zdá sa, že sme sa dočkali. Aké budú ďalšie roky? Klimatickí realisti hovoria o ďalšej možnej malej ľadovej dobe.

V súvislosti s poslednou známou veľkou ľadovou dobou bola malá ľadovou doba vlastne len takou drobnou epizódkou, trvajúcou smiešnych päťsto rokov. Na dejiny od konca vrcholného stredoveku až po začiatok modernej doby mala však zásadný, často devastujúci vplyv, ktorý si vedia reálne predstaviť väčšinou len historici a klimatológovia.

.rurálna selanka
V rokoch 900 až 1300, teda krátko predtým, ako na civilizáciu zaútočila malá ľadová doba, bola v našom klimatickom pásme priemerná teplota o dva až štyri stupne vyššia ako v predchádzajúcich storočiach. Tomuto obdobiu sa dnes hovorí stredoveké klimatické optimum. Medzi ľudmi narastal pocit, že sa všetko mení k lepšiemu, spoločnosť bola silná a vitálna, ľudia boli síce závislí od poľnohospodárstva, ale v podstate to, čo zasiali, bez veľkých problémov aj dozrelo. Príroda sa správala viac-menej priateľsky a dalo sa na ňu spoľahnúť. V týchto podmienkach sa darilo najmä európskej populácii, ktorá utešene rástla. Poľnohospodárom sa časom začalo dariť aj v oblastiach, kde by podozrievavý sedliak ani strom nevysadli. Francúzski vinári mierne znervózneli, keď zistili, že viniču sa začína dariť dokonca aj v južnom Anglicku. Tamojšie víno bolo v tých časoch také kvalitné, ze sa začalo vyvážať do Francúzska. V období stredovekého oteplenia stúpala tiež dovtedy nevídaná stavebná horúčka. Týmto generáciám vďačíme za šikmú vežu v Pise a monumentálne gotické katedrály. Aby sme si všetko zas tak neidealizovali, treba povedať, že aj v týchto relatívne dobrých podmienkach sa vtedajší sedliak dožíval priemerne tridsaťpäťky a každé druhé dieťa umieralo skôr, než stihlo osláviť prvé narodeniny.

.prvý uder
Na začiatku malej ľadovej doby ľudia uvažovali podobne ako my: očakávali, že klíma, na ktorú sú zvyknutí, tu bude do nekonečna. Na svet sa však už rútila katastrofa. Zmena to bola možno nenápadná, ale o to zlovestnejšia. Zastihla ľudí celkom nepripravených a vyvolala reťazovú reakciu utrpenia, ktorá trvala približne päťsto rokov. Nepredstavujme si však, že sa jedného dňa ochladilo, začalo snežiť a päťsto rokov neprestalo. Kruté zimy síce nastali, ale najmä na úrovni severnej Európy, zatiaľ čo na západe pretrvávalo neskutočne extrémne počasie. V roku 1315 sa od Uralu až po Írsko začalo dramaticky meniť a práve keď v Európe poľnohospodári zasiali úrodu, začalo pršať. A s menšími pauzami neprestalo nekonečných päť rokov. K tomu všetkému sa zo severu šírili ľadovce, ktoré boli ešte mohutnejšie, ako tie v poslednej veľkej ľadovej dobe, pričom hneď na začiatku stihli zlikvidovať alebo aspoň vytlačiť väčšiu časť tamojšieho osídlenia. Malá ľadová doba začala pretvárať svet tak, ako to poznáme z fantastických filmov. Z neskorších fáz malej ľadovej doby, zo 17. až 18. storočia, už existujú pomerne podrobné správy, ako to vyzeralo v praxi. Newyorský prístav býval niekoľko týždňov zamrznutý, takže ľudia mohli bez problémov prejsť z Manhattanu na Staten Island. V Novom Anglicku napadlo v júni aj  júli šesťdesiat centimetrov snehu, kanály v talianskych Benátkach zamŕzali a v takomto stave vydržali niekoľko mesiacov. V Anglicku pravidelne zamŕzala Temža, vďaka čomu tam od začiatku 17. storočia asi dvesto rokov každoročne usporadúvali takzvané Frost fairs, teda čosi ako Ľadove jarmoky. Ich atmosféru vystihujú napríklad obrazy Thomasa Wykeho alebo Luka Clennella. To však bolo jedno z mála pozitív, ktoré priniesla náhla zmena klímy.

.janko, marienka a hladomor
S prvým daždivým rokom a súčasným ochladením prišla chudoba. Koncom šiesteho roka zomrelo počas hladomoru jeden a pol milióna ľudí. Samozrejme, stúpala agresivita, ľudia začali rabovať, dokonca sa kvôli jedlu zabíjali. Mierne pookriali až okolo roku 1320, keď daždivé obdobie pominulo, v eufórii začali obrábať polia a vysádzať ich obilím. Nikto netušil, že to bola osudová chyba. Ťažké klasy v kombinácii s chatrnými steblami totiž nie sú najšťastnejšou voľbou v daždivom, veternom a studenom počasí, ktoré sa vzápätí vrátilo. A tak opäť jeden hladomor stíhal ďalší. Situácia začala byť taká neúnosná, že sa mnohodetné rodiny zbavovali hladných krkov alebo dokonca v zúfalstve podľahli kanibalizmu. Obeťami boli deti. Ako spomienka na tieto temné doby sa zachovala rozprávka o Medovníkovej chalúpke, v ktorej otec zaviedol deti do lesa a nechal ich tam napospas osudu, kým sa ich neujala rovnako vyhladovaná ježibaba.

.príčiny a budúcnosť
Z minulosti sa treba poučiť, preto sa odborníci vracajú k analýzam príčin, ktoré vyvolali poslednú malú ľadovú dobu. Ide o štyri hlavné faktory: Kolísanie slnečnej aktivity, zmeny cirkulácie atmosféry, výbuchy viacerých sopiek, najmä sopky Tambora v r. 1815 a erupcia Krakatoy v roku 1883, ktoré vytvorili sírny mrak, obmedzujúci prienik slnečného žiarenia. Posledným faktorom bola zmena prenosu tepla prostredníctvom cirkulácie vody v  oceánoch. A práve toto je reálnou hrozbou novej malej  ľadovej doby, ktoré v súčasnosti straší najmä Európu. Nie bezvýznamná skupina klimatológov predpokladá, že ak by sa náhle roztopili grónske ľadovce, mohla by potom nastať, v súvislosti so zmenou prenosu tepla Golfským prúdom, už o niekoľko mesiacov.

Autor je zoológ.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite