Mám tri telefóny
Dva som mala ako advokátka, tretí je služobný. Sú so mnou všade, v aute, pri posteli, v kuchyni, keď ich nemám, som nervózna, toto už je choroba, že stále hľadám tri telefóny. Sústavne si v nich čekujem aj maily. Či ich niekedy aj vypnem? Áno, v lietadle.
Bifľovala som sa
Odmalička som bola autoritatívny typ, chcela som byť učiteľkou, hrala som sa na ňu. Napokon som sa rozhodovala medzi právom a medicínou, vravela som si, že keď prehrám spor, neumrie človek na sále. Hovorilo sa, že právo nedoštuduje len ten, čo ho zrazila električka, a aj keď som bola bifľoška, nebolo to celkom ľahké. Jednotky boli pre mňa strašne podstatné, myslela som si, že tak budem mať všade zelenú. Ale potom ma život preplieskal, na jednotky sa nikto nepýtal, dôležitejšie bolo, čo viem.
Modlím sa
Keď som začala robiť advokáciu, veľa mladých dievčat, ktorým nevyšiel vzťah v cudzine, sa po revolúcii začalo vracať domov. Ale malo to konzekvencie, medzinárodné zatykače, nemožnosť cestovať, hovorila som si, že to nemôže tak byť, bola som zvyknutá vyhrávať. Žiaľ, medzinárodné právo nepustí. Každú babu, ktorá si berie cudzinca, vystríham, aj keď to isté sa jej môže stať so Slovákom. Láska je silná, nedá sa tomu brániť, tak sa len modlím, aby sa to nestalo aj mne, lebo cudzinci sú príťažliví, iní, s iným pohľadom na svet. Ale vedomie, aké ťažké to môže byť potom, je to pre mňa ako antikoncepcia.
Vypínam
Aby ma už nezastavovali policajti pri telefonovaní, mám v aute bluetooth, ale pri dlhších cestách sa snažím nepracovať. Pustím si hudbu, vytúrujem ju, idem a oddychujem. Úplne vypnem. Po robote si chodievam zabehať, pomáha mi to zresetovať sa. Pri behu som oblečená kompletne v jednej značke, až po ponožky. Začalo to jednou nádhernou bežeckou súpravou, a potom som už len prikupovala, aby som bola jednoliata.
Milujem anjelov
Keď mám po robote pocit, že všetko je zle, tak si doma sadnem a pozerám sa na anjelov. Zbieram ich, niektorých zase rozdávam. Dala som si ich aj do auta, ale pri brzdení a rozbiehaní sa postupne rozbili. Všetci okolo mňa by mali byť anjeli. Oni asi aj sú, len to v nich treba vidieť.
Tnem do živého
Viem byť milá, len ma na chleba natierať, ale keď chytím nervy, utekajte odo mňa všetci! Kričím a vyhrážam sa. Vyhrážaním sa to pri mojej rodine aj skončí, ale beda, keď ma niekto oklame v práci. Ak u mňa niekto stratí dôveru, tnem do živého, nehrám sa, nastupujú súdy a polícia. Babka mi hovorí: vyzeráš tak zlato, ale keď sa rozčúliš, vedela by si zabíjať.
Pýchu deletujem
Keď sa niečo podarí, v ten istý deň sa iné zas pokašle, hneď zabudnem byť pyšná, ono sa to kompenzuje. Dnes som hviezda, zajtra môžem byť na zemi, snažím sa pozerať na to, čo som dosiahla, triezvo. Hovorí sa, že funkcia človeka mení, ale ja každú chvíľu dostanem kladivkom po hlave, tak dúfam, že ma funkcia nepripraví o zdravý rozum. Zažila som si aj dno, viem aké ťažké je niečo rozbiehať, cením si veľmi ľudí, čo stoja pri mne.
Dva som mala ako advokátka, tretí je služobný. Sú so mnou všade, v aute, pri posteli, v kuchyni, keď ich nemám, som nervózna, toto už je choroba, že stále hľadám tri telefóny. Sústavne si v nich čekujem aj maily. Či ich niekedy aj vypnem? Áno, v lietadle.
Bifľovala som sa
Odmalička som bola autoritatívny typ, chcela som byť učiteľkou, hrala som sa na ňu. Napokon som sa rozhodovala medzi právom a medicínou, vravela som si, že keď prehrám spor, neumrie človek na sále. Hovorilo sa, že právo nedoštuduje len ten, čo ho zrazila električka, a aj keď som bola bifľoška, nebolo to celkom ľahké. Jednotky boli pre mňa strašne podstatné, myslela som si, že tak budem mať všade zelenú. Ale potom ma život preplieskal, na jednotky sa nikto nepýtal, dôležitejšie bolo, čo viem.
Modlím sa
Keď som začala robiť advokáciu, veľa mladých dievčat, ktorým nevyšiel vzťah v cudzine, sa po revolúcii začalo vracať domov. Ale malo to konzekvencie, medzinárodné zatykače, nemožnosť cestovať, hovorila som si, že to nemôže tak byť, bola som zvyknutá vyhrávať. Žiaľ, medzinárodné právo nepustí. Každú babu, ktorá si berie cudzinca, vystríham, aj keď to isté sa jej môže stať so Slovákom. Láska je silná, nedá sa tomu brániť, tak sa len modlím, aby sa to nestalo aj mne, lebo cudzinci sú príťažliví, iní, s iným pohľadom na svet. Ale vedomie, aké ťažké to môže byť potom, je to pre mňa ako antikoncepcia.
Vypínam
Aby ma už nezastavovali policajti pri telefonovaní, mám v aute bluetooth, ale pri dlhších cestách sa snažím nepracovať. Pustím si hudbu, vytúrujem ju, idem a oddychujem. Úplne vypnem. Po robote si chodievam zabehať, pomáha mi to zresetovať sa. Pri behu som oblečená kompletne v jednej značke, až po ponožky. Začalo to jednou nádhernou bežeckou súpravou, a potom som už len prikupovala, aby som bola jednoliata.
Milujem anjelov
Keď mám po robote pocit, že všetko je zle, tak si doma sadnem a pozerám sa na anjelov. Zbieram ich, niektorých zase rozdávam. Dala som si ich aj do auta, ale pri brzdení a rozbiehaní sa postupne rozbili. Všetci okolo mňa by mali byť anjeli. Oni asi aj sú, len to v nich treba vidieť.
Tnem do živého
Viem byť milá, len ma na chleba natierať, ale keď chytím nervy, utekajte odo mňa všetci! Kričím a vyhrážam sa. Vyhrážaním sa to pri mojej rodine aj skončí, ale beda, keď ma niekto oklame v práci. Ak u mňa niekto stratí dôveru, tnem do živého, nehrám sa, nastupujú súdy a polícia. Babka mi hovorí: vyzeráš tak zlato, ale keď sa rozčúliš, vedela by si zabíjať.
Pýchu deletujem
Keď sa niečo podarí, v ten istý deň sa iné zas pokašle, hneď zabudnem byť pyšná, ono sa to kompenzuje. Dnes som hviezda, zajtra môžem byť na zemi, snažím sa pozerať na to, čo som dosiahla, triezvo. Hovorí sa, že funkcia človeka mení, ale ja každú chvíľu dostanem kladivkom po hlave, tak dúfam, že ma funkcia nepripraví o zdravý rozum. Zažila som si aj dno, viem aké ťažké je niečo rozbiehať, cením si veľmi ľudí, čo stoja pri mne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.