Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

To preto, lebo nevieme spievať

.časopis .hudba

Debatu so Zuzkou Fuksovou, polovicou dua ČokoVoko, sme začali rozhovorom o Rytmusovi ako maskotovi finančnej akadémie Tatra banky. Skonštatovali sme, že ak ide o zbohatnutie, Rytmus možno vie čo-to poradiť. Konštatujeme však, že náhle zbohatnutie nie je akútnym problémom ČokoVoko.

.ľudia vnímajú ČokoVoko ako niečo srandovné, sarkastické, ironické. Ale pravdepodobne je to tak len na pódiu. Ako sa s tým žije?
Ono to zase zatiaľ nie je až také nepríjemné. Nejakí ľudia nám píšu, aby sme prišli za nimi, že si s nimi vypijeme, budeme tam s nimi „pařit” niekde na Lužnici a bude hrozná sranda, že tam budú aj nejakí hokejisti a že to bude super. Ako keby to bolo tak, že my, keď niekde prídeme, okamžite je tam dobrá nálada. Že je s nami stále sranda, že „stále jenom řádíme, pořád jsme spolu”. Ale ono to je skôr naopak.

.spolu s Adélkou ste boli pozvané do televíznych tolkšou Jana Krausa, Bolka Polívku a Jiřího Krampola. Nakoniec ste išli iba ku Krausovi. Prečo?
Toho Krausa sme spravili preto, lebo sa mi zdalo, že to je taká dobrá tolkšou a že by sme si to mohli skúsiť. Teraz to ľutujem. Druhýkrát by som tam už nešla. Hoci to prinieslo nejaké „biznisy”.

.prečo by si tam už nešla?
Napísalo nám veľa anonymov. Nejaký futbalista nám napríklad celý víkend písal dlhé posty na Facebook. Mala som pocit, že to musím nejako kontrolovať,  a tak som si to celý víkend čítala. Potom ma z toho hrozne bolel chrbát.

.u Krausa bol vraj problém, že ste zatienili slovenskú kulturistku.
Boli sme nervózne, a tak sme ju trochu podpichovali. Ja som to nebrala ako útok na inú ženu. Potom nám písali nejaké ženy, že sme jej závideli to jej telo a rôzne feministky, že si nevážime ženy. Čechom prekážalo, že hovoríme po moravsky, Slovákom zase, že si robíme srandu zo Slovenky. Ja som bola navyše vtedy prechladnutá, a tak niektorí písali, že som bola na kokaíne. Nemala som z toho nejakú veľkú radosť.

.u Krausa ste boli pripravené, alebo to bola improvizácia?
Do istej miery vieš, na čo sa ťa budú pýtať, lebo ti pošlú okruhy otázok. Ja som čakala, že sa bude pýtať na to, na čo sa pýtajú všetci ostatní, a presne tak to aj dopadlo.

.ale zvládli ste to výborne.
Ako som povedala: druhýkrát by som tam už nešla.

.čo sa stane, keď na pódiu zabudneš text?
Už sa mi to často nestáva. Mám to zautomatizované. Niekedy zabudnem celé časti. Tak potom zopakujeme to, čo sme nezabudli. Je to taký autopilot.

.prečo vás nemajú radi hip-hoperi?
Vraj to nemá flow.

.ale podľa mňa to má flow...
Aj podľa mňa. A ešte im vadí to, že nemáme dobré bíty a že naše texty nie sú o hiphopových témach.

.ale teraz už máte svoje bíty...
Áno. Už sa blížime. Ale nemáme ešte tie nohavice po kolená. A hip-hoperi väčšinou hovoria o svojom egu, kdežto my akoby sme sa stále ponižovali. Preto nás nepozývajú na hiphopové akcie. Raz nás pozvali sem do Bratislavy, bol tam Zverina a ešte ktosi. A bol to strašný „průšvih”, lebo tam nikto neprišiel. Asi sa nehodíme k hiphopovým akciám.

.ale hádam to nebola len vaša vina, že sa to tak skončilo...
Len čiastočne.

.keď máte vystúpenie, prepínate sa akoby do iného nastavenia?
Je to zložité, pretože pri tom odpojení od normálneho života už nepomáha ani alkohol. Tá „prepiata” forma, ktorú máme, nám pomáha vložiť sa do toho. Ale tiež nie úplne. Keby sme boli na pódiu civilné, bolo by to ešte horšie. Preto sa musíme trochu maskovať. Pomáha nám to. Mať alter ego je pohodlnejšie.

.na čo myslíš na pódiu?
Na rôzne veci. Napríklad na to, čo musím doma urobiť. A niekedy sa úplne sústredím a darí sa mi to.

.pozeráš sa na ľudí?
To sa práve snažím, nedívať sa na nich, lebo ma to rozptyľuje. Musím sa sústrediť na „mŕtvy bod”.

.čo robíš mimo ČokoVoko?
Na staré kolená som začala študovať germanistiku a s Lenkou Zogatovou máme občianske združenie Fléda, v rámci ktorého robíme slam poetry a rôzne undergroundové akcie.

.čo ťa zaujíma na slam poetry?
Občas sa tam objaví niekto šikovný. Ale nie som tým nejako zlášť posadnutá. A ešte som teraz začala robiť prednášky pre žiakov siedmeho ročníka o alkohole.

.prečo?
Lebo si tým čiastočne aj zarábam.

.ale prečo o alkohole?
Pretože deti sa  potrebujú dozvedieť o alkohole. Ale to nebol môj nápad. To vymyslelo zase iné združenie. Ja som iba dostala ponuku a využila som ju. Ale Adélka zase študuje holandčinu, a teraz preložila  knihu Princ a princ, čo je rozprávka o dvoch gay princoch.

.chodíš aj niekde„do práce”?
Toto je moja práca, okrem toho som niečo písala. Tak to kombinujem. Som z bohatej oligarchickej rodiny, ktorá ma podporuje počas štúdia. Ale neležím doma v posteli. Stále niečo robím.

.v Rádiu_FM si povedala, že si v siedmej triede čítala Foucaulta.
To som si vymyslela.

.ty si vyrastala v rodine, kde sa veľa čítalo?
Ani nie. U nás doma mal každý nejaké hoby. Každý niečo robil a nebola hanba, keď to robil zle. Otec napríklad robí také škaredé keramické žaby, mamka robí škaredých kamenných trpaslíkov. Každý niečo robí, aby sa zabavil. Môj otec vždy hovorieval, že ak sa človek nezabaví sám, tak ho nezabaví ani ostatný svet.

.ty si mala aké hoby?
Kreslila som a navrhovala som oblečky.

.čo si chcela robiť, keď si mala 17 rokov?
Každý mesiac sa to menilo. Podľa toho, na aký seriál som sa práve dívala. Určite som chcela dostať Nobelovu cenu, ale nevedela som, v akej oblasti.

.akú hudbu si vtedy počúvala?
U nás boli vtedy slávne Wanastovi wjeci. To určite. A okrem toho samé hrozné veci. Napríklad Aerosmith. Nirvana sa mi nikdy nepáčila. Green Day sa mi tiež páčili. Pri nich som jazdila na rotopéde. Potom neskôr som začala počúvať džez.

.a teraz?
Džez mi asi zostal. Ale napríklad aj James Blake alebo Gonjasufi ma zaujali. Alebo MGMT a také obyčajné elektronické veci. Nič sofistikované.

.niektorých hiphoperov v istej chvíli láka to, že by mohli začať trošku spievať. Vás s Adelkou to neláka?
To určite nie. Ja vôbec neviem spievať. Ani Adélka. Keby som vedela spievať, tak robím nejaký soul alebo niečo také. To, čo robíme, je preto take, aké to je, lebo nevieme spievať.

.keď ste začínali, mali ste nejaký, aspoň vzdialený vzor?
Nepamätám sa, že by sme o tom premýšľali. Ale dnes vieme, že je taký smer, keď ľudia trobia to, čo nevedia robiť, napríklad opice maľujú obrazy a je to moderné. A my sme súčasťou tohto trendu.

.v poslednom období už máte aj pôvodnú hudbu, produkovanú pre vás.
My by sme boli rady zostali pri tom pôvodnom koncepte, ale boli tam problémy s legálnosťou. Ja by som si najradšej sama primitívne samplovala Boney M alebo niečo také, ale to je takmer neuskutočniteľné. Musíte si urobiť novú hudbu, alebo využiť hudbu niekoho, koho poznáte a dá vám svoj súhlas.

.v piesni Monogamie máte samply od brnianskej kapely Synkopy 61.
Raz som rýchlo potrebovala zohnať nejaké samply, chcela som niečo s nástrojmi, lebo tá elektronika sa mi nepáčila. Tak som to v strese zháňala, pýtala som sa Lenky Zogatovej a svojho otca, že koho poznajú a na koho majú telefón. No a otec mi dal zoznam, išla som si to napočúvať do knižnice. Napríklad Odvážné bobříky, Synkopy 61 a skupiny Los Brňos. Páčilo sa mi to, a tak som sa na nich obrátila a oni súhlasili.

.zdá sa mi, že to, čo robíte, nemohlo vzniknúť inde než v Brne.
Ono sa to hovorí, že Brno má iný humor, inú estetiku. Asi to je pravda. Isté je, že Pražáci sú iní a to, čo my v Brne robíme, vnímajú skoro ako taký folklór. Ale ten brniansky underground z osemdesiatych rokov som donedávna nepoznala. Akurát som chodila do školy so synom Ivy Bittovej. Vnímala som akurát to, že jeho mama je trochu bláznivá a že si pletie vlnené svetre. Aj svojmu synovi Matúšovi. Môj otec počúval Beatles a maminka Erosa Ramazzotiho. Ja nie som z undergroundovej rodiny. Žiadni hippies.

.čo pripravujete nové?
Nemáme hotové vôbec nič. Ani sme nič nezačali robiť. Ale prianie je otcom myšlienky, takže máme naplánované, kedy vyjde tretí album: 17. novembra. A máme pracovný názov Hanba. Ale nemáme ani jeden verš, ani jednu notu, ale verím, že to zvládneme. Niekedy je dobré, keď má človek málo času.

.ako bude ten album vznikať?
Máme taký plán, že skúsime novú pracovnú metódu. Založíme si gmail, do ktorého budeme obidve naraz môcť písať a byť pritom vo svojich bytoch. Predtým sme sa vždy stretli, museli sme niečo priniesť, potom sme o tom debatovali a tak. Toto by malo byť jednoduchšie. Na začiatku ti musí niečo napadnúť, musíš si to zapísať. A z toho sa to potom odvíja.

.páči sa mi, keď sa na nahrávke jedna z vás rozosmeje.
Hlavne muži to majú radi. Nemyslím to sexisticky, ale je to tak. Hlavne sme to mali na prvom albume, lebo sme to väčšinou nahrávali na prvý raz.

.čítaš recenzie na vaše veci?
Áno. Keď som mala obavy, tak som to najprv dávala čítať niekomu, komu dôverujem. A tak mi to prečítal napríklad môj priateľ alebo nejaká kamarátka. A keď nás tam kritizovali, tak moji blízki hovorili, že autor je debil a podobné, takže mi to trochu zľahčili. Potom som si to prečítala a oplakala sama. Takže dlhodobý proces. Komentáre na internete som už úplne prestala čítať. Mala som z toho hrozne zlé pocity.

ČokoVoko/
ČokoVoko tvoria dve mladé ženy z Brna: Adélka a Zuzka. Práve so Zuzkou Fuksovou, autorkou väčšiny textov kapely, sme viedli tento rozhovor. ČokoVoko vydali do dnešného dňa dva albumy, pričom hneď ten prvý sa volal Best Of (a ten druhý zase Hudba). Ich tvorba je pri najlepšej snahe nezaraditeľná. Trochu hiphop, trochu kabaret, trochu poézia, deklamovaná do rytmickej hudby. Nech je to akokoľvek, to, čo Adélka a Zuzka robia, je provokatívne, veselé, originálne, neopočúvané a výborné. Zuzka okrem pôsobenia v ČokoVoko pôsobí v Združení Fléda, prednáša študentom o alkohole, organizuje súťaže Slam Poetry a študuje germanistiku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite