Očami Doroty Nvotovej

V Rusku, predstavte si, sú všetky potraviny kvalitné. Všetky, na ktoré som za mesiac natrafila. Jogurty sú tu také smotanové, že sa nevykydnú z téglika, ani keď ich dáte hore dnom, spomínaná ruská zmrzlina vyzerá aj chutí ako kedysi, až sa človeku tisnú slzy do očí, mlieko steká po stenách fľaše ako smotana, nie ako zafarbená biela voda. Balíček kaviáru stojí jedno euro a chutí božsky. A párky v hotdogu sú ako od dedinsékho mäsiara za socíku. A to nehovorím o špecializivaných predajniach. Bavíme sa o výrobkoch, ktoré nájdete v každom supermarkete, úplne bežne v regáli. Zhrabnete hocičo, a vždy je to dobré. Jahody, ktoré predávajú babušky v šatkách na hlave pri vchode do metra, voňajú na sto honov a keď ich človek rozhryzne, občas nájde aj nejaký hmyz. Ako zo záhradky. A to žijem v centre Moskvy. V 15-miliónovom veľkomeste. V supermarkete sa predávajú krevety aj čerstvé lososové steaky na váhu, a kilo tygrích kreviet stojí 4 eurá. Regály sa tu prehýbajú pod morskými potvorami a rybami, akoby bolo more niekde za rohom. A samozrejme, táto kvalita surovín sa odráža aj na jedle v reštauráciách. Zatiaľ sme nemali ani zlé, ani priemerné jedlo. Boli sme v reštaurácii ruskej, arabskej, francúzskej, indickej, tibetskej, japonskej (tých je tu, namojdušu, najviac, sushi je úplne na každom rohu, človek má už pomaly problém zohnať pelmene pod záplavou maki...) a ani raz sme nemali nejaké rozpačité jedlo. Reštaurácii je tu tak strašne veľa a všetky sú také kvalitné, že sa už môžu pretekať jedine dizajnom a interiérom. A v tom si tu naozaj idú. Vonku je všetko škaredé, sivé, obrovské a chladné, interiéry sú však neuveriteľne útulné, kreatívne, moderné aj retro, dotknuté východom, ale najmä nie obyčajné, nudné, sivé a veľké ako ulice Moskvy. Ako píšem tento článok, pojedám úžasné kvašáky, ktoré teraz všade predávajú a neviem sa ich dojesť. Aj keď sa mi toto mesto ešte stále nepáči, na opačnú stranu váh som naložila všetky tie kvantá kvalitného jedla a váhy sa pomaly vyrovnávajú. Mňam.