Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako uživiť 22 miliárd ľudí

.grzegorz Górny .časopis .klub

Paul Ehrlich varoval pred demografickou bombou a sám tým vyvolal demografickú krízu.

História 20. storočia je plná intelektuálnych povier.  Jednou z nich je demografická bomba a hrozba preľudnenia planéty. Túto poveru rozpracoval Paul Ehrlich v svojej knihe Population Bomb z roku 1968. Autor odhalil pred čitateľmi viaceré hrozby, ktoré postihnú našu planétu vinou nadmerného počtu ľudí. „Vojna o zabezpečenie výživy je prehratá,” písal Ehrlich a dodával, že „v sedemdesiatych rokoch” zahynú stovky miliónov ľudí po celom svete od hladu.
Ehrlich bol jedným z vedcov, zoskupených v takzvanom Rímskom klube. Toto združenie uverejnilo v roku 1972 hlasitý dokument, takzvanú Rímsku správu. Jeho autori varovali, že ak nezastavíme demografický rast, čaká nás, v skratke povedané,  „koniec sveta spôsobený smrťou hľadujúceho ľudstva”. Hoci časopis Nature už dávno preukázal, že miera štatistických chýb a nepresností prekročila v tomto texte neuveriteľných 900 percent, niektoré z pôvodných tvrdení Rímskej správy sú dodnes považované za vierohodné.
Psychóze preľudnenia podľahlo mnoho významných autorov, napríklad Isaac Asimov, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch obával, či sa ľudstvo pre demografickú bombu dožije konca 20. storočia.   Pod vplyvom takýchto teórií sa začala rozvíjať depopulačná politika, propagujúca antikoncepciu, aborty a sterilizácie. Osvojila si ju OSN aj vlády mnohých štátov.
A to napriek tomu, že už v čase, keď Ehrlich písal svoju knihu, boli jej tézy preukázateľne spochybnené.  Zaslúžil sa o to okrem iných americký botanik Norman Borlaug, iniciátor takzvanej Zelenej revolúcie. Ehrlich si myslel, že pre krajiny ako Pakistan a India je nemožné, aby dokázali byť potravinovo sebestačné, a preto sú odsúdené na večný hľad. V tom čase však práve vďaka Borlaugovým programom dosiahol Pakistan potravinovú sebestačnosť v roku 1968 a India v roku 1974. Neskôr sa obe krajiny stali exportérmi, pričom produkcia ďalej rástla viac než prírastok obyvateľstva.
Borlaugov úspech spočíval v tom, že vďaka kríženiu rôznych odrôd obilia získal nové, odolnejšie odrody, navyše s dvoma úrodami do roka.  Jeho výskum mal obrovský dopad nielen pre krajiny tretieho sveta, ale napríklad aj pre USA. V roku 1960 vyprodukovali Američania 253 miliónov ton sedemnástich hlavných obilnín, zatiaľ čo v roku 1990 už 596 miliónov ton. A to na ploche o 13 miliónov hektárov menšej.  Podľa botanikov sme dnes vďaka tomu schopní uživiť 22 miliárd ľudí. Borlaug za svoj objav získal Nobelovu cenu mieru a krajiny, ktoré uverili Ehrlichovi, zápasia s demografickou krízou a starnutím populácie.

Autor je novinár a publicista, píše pre týždenník Sieci.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite